Začalo sa to rokom 1918, no potom sa to cyklicky opakovalo. Ak plynul čas prirodzene, tak išlo o periódu 20 rokov, ak sa udalosti dramatizovali, perióda mala 10 rokov. A tých 20 rokov nie je náhodných, pretože je to čas generačného dozretia. Ľudia za 20 rokov dospejú, dvadsaťroční sa za rovnaký čas dostávajú k riadiacim funkciám a štyridsaťroční z nich po 20 rokoch pomaly odchádzajú.
Pri 20-ročných periódach išlo vždy o zavŕšenie alebo korektúru tých ideálov, ktoré stáli na ich počiatku. Ak išla slovenská elita v roku 1918 do politického spoločenstva s Čechmi s túžbou mať aj svoje politické postavenie, v dramatických udalostiach roku 1938 sa jej to svojsky splnilo. Potom prišiel revolučný vpád komunizmu v roku 1948, pre komunistickú elitu iste aj s ideálmi. Po dvadsiatich rokoch, v roku 1968, došlo k reparatúre týchto ideálov. Potom prišli spojenecké vojská a na Slovensku trvalo znovu 20 rokov, aby sa v spoločnosti nástojčivo nastolili požiadavky náboženskej a občianskej slobody. Potom došlo k dramatickým udalostiam a v roku 1998 bolo potrebné obrovské politické i občianske vzopätie, aby sme sa vrátili na trajektóriu demokracie a európskych štruktúr. To vzopätie bolo sprevádzané obrovskými nádejami pre slušný a korektný život, ktoré sa, žiaľ, nenaplnili. A tak sa asi znovu nevyhneme politickej i spoločenskej reparatúre. Prvé náznaky sa už objavujú, cesta k roku 2018 je už naznačená.
Mnohé osmičky znamenali drámu, ale väčšina z nich bola plná radosti a nádeje. A toto je teda optimistická správa!
Pri 20-ročných periódach išlo vždy o zavŕšenie alebo korektúru tých ideálov, ktoré stáli na ich počiatku. Ak išla slovenská elita v roku 1918 do politického spoločenstva s Čechmi s túžbou mať aj svoje politické postavenie, v dramatických udalostiach roku 1938 sa jej to svojsky splnilo. Potom prišiel revolučný vpád komunizmu v roku 1948, pre komunistickú elitu iste aj s ideálmi. Po dvadsiatich rokoch, v roku 1968, došlo k reparatúre týchto ideálov. Potom prišli spojenecké vojská a na Slovensku trvalo znovu 20 rokov, aby sa v spoločnosti nástojčivo nastolili požiadavky náboženskej a občianskej slobody. Potom došlo k dramatickým udalostiam a v roku 1998 bolo potrebné obrovské politické i občianske vzopätie, aby sme sa vrátili na trajektóriu demokracie a európskych štruktúr. To vzopätie bolo sprevádzané obrovskými nádejami pre slušný a korektný život, ktoré sa, žiaľ, nenaplnili. A tak sa asi znovu nevyhneme politickej i spoločenskej reparatúre. Prvé náznaky sa už objavujú, cesta k roku 2018 je už naznačená.
Mnohé osmičky znamenali drámu, ale väčšina z nich bola plná radosti a nádeje. A toto je teda optimistická správa!
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.