Táltoši v Piliši

V Ostrihome sú im kopy lístia na uliciach ukradnuté. V Štúrove upratuje lístie už v októbri auto s fukárom. Námestie je tiež smutná kapitola. Podľa dobových fotiek to bolo živé miesto, ale po drahej rekonštrukcii pripomína barokový skanzen. A keďže Ostrihom je trochu Pánubohu za chrbtom, pochvaľujeme si, že je Budapešť poruke. Oprava vlakovej trate síce tradične mešká rok, ale pre lepší pocit nám ukazujú obrázky budúcich vlakov. Sú parádne a do hlavného mesta vás dovezú za 50 minút. V pláne je aj prestavba autobusovej stanice. Najprv chceli novú postaviť v obytnej štvrti, kde by denne premávali stovky Ikarusov, no niekoho osvietilo a blud zmietli z primátorkinho stola. Mimochodom, je lepšia ako bývalý primátor. Ten zanechal len dve duchmi obývané budovy, čo mali byť hotelmi a iba špatia ostrov. Ostrihom by mal byť vlastne bohatý, lebo Suzuki platí mestu ťažkú daň, ale zo záhadných dôvodov, o ktorých možno vie miestne panstvo, nie je. Aspoň tá zima našťastie odišla, a tak sa človek, zamilovaný do svojho mesta, teší na kaviarenské terasy, domáce marcipánové cukrárne, kvetinové výklady, festivaly a hradné hry. Samozrejme, môže zablúdiť aj do bájneho Pilišu, ktorého kopce sa týčia nad mestom.Podľa legendy tam možno naraziť na maďarského šamana, táltoša, ako sa im dávno hovorilo. Pred zásadnými voľbami, ktoré Maďarsko čakajú, by sa zišiel.
Jela Krajčovič žije v Ostrihome od augusta predminulého roku, rada píše, číta knihy a počúva hudbu. A pozoruje ľudí. Publikovala poéziu v časopise Fragment a pracovala ako redaktorka kultúry. Za svoj domov považuje Česko, Slovensko a Maďarsko.