Dianie okolo Bitcoinu často prirovnávajú k horskej dráhe. A nielen kvôli pohybu ceny, ale aj pre neustále zvraty, ktoré sa dejú vo svete kryptomeny. V decembri sa zdalo, že cena aj celková situácia sa ustálili. Zdanlivý pokoj však netrval dlho.
.bitcoinová kríza
Ako prvá situáciou okolo virtuálnej meny otriasla jedna z najväčších búrz, tokijský Mt Gox. Ten 7. februára pozastavil svojim zákazníkom možnosť výberu bitcoinov. Ako dôvod firma uviedla hackerské útoky, na ktorých riešení vraj usilovne pracuje.
Situácia ostala nezmenená počas nasledujúceho dva a pol týždňa, až na občasné bezobsažné tlačové vyhlásenia, ktoré chceli nabudiť pozitívny dojem. Tie však nestačili a po zastavení výberov sa začala cena virtuálnej meny na svetových burzách prepadať. Za dva týždne klesla o štvrtinu na 560 dolárov. Ešte väčší bol prepad na samotnom Mt Goxe, kde zúfalstvo cenu stlačilo iba na 130 dolárov. Dňa 24. februára stránka burzy odrazu zmizla, a zákazníci sa viac nemohli pripojiť. Vedenie to najprv vysvetlilo ako dočasné opatrenie, kým opravia, čo treba. O štyri dni nato vyhlásili bankrot.
Podľa oficiálnych dokumentov im hackeri ukradli 750-tisíc bitcoinov, ktoré u nich mali uložené zákazníci. V súčasnom prepočte to znamená zhruba 480-miliónov dolárov. Ďalších 100-tisíc bitcoinov zmizlo z účtu spoločnosti. Po páde sa vyskytli obavy, že Mt Gox bude Lehman Brothers bitcoinového sveta, a pád jednej z najväčších búrz spustí lavínu krachov. Našťastie sa tak nestalo a cena ostáva na ostatných burzách uprostred marca približne rovnaká, ako to bolo 23. februára.
Pôvodne tiež zaznievali dohady, že technická chyba, vinou ktorej padli Japonci, by mohla potopiť aj ostatné burzy. Tie to však rázne odmietli s tým, že problém bol známy už približne rok a dalo sa mu jednoducho predísť. Za pravú príčinu pádu nepovažujú technickú závadu, ale nekompetentnosť. Niektorí dokonca naznačujú spreneveru.
Osud Mt Goxu je však napriek tomu výstrahou, keďže išlo o jednu z prvých stránok, na ktorú mohli ľudia previesť skutočnú menu a kúpiť si virtuálne peniaze. Fungovať začala už v roku 2010 a dlhý čas bola jedinou serióznou obchodnou platformou. Do skupiny druholigových búrz sa zaradila v lete 2013, keď začala zadržiavať finančné výbery v dolároch a iných menách. Vysvetľovala to tým, že je limitovaná svojou bankou a mnohí zákazníci museli čakať na svoje peniaze týždne, dokonca mesiace.
Len dva dni po tom, ako sa zrútila niekdajšia najväčšia burza virtuálnych mien, našla polícia v Singapure mŕtvu riaditeľku malej burzy First Meta. Nadaná 28-ročná počítačová inžinierka Autumn Radtkeová pracovala v Apple a niekoľkých startupoch, kde robila na digitálnych platobných systémoch. Nakoniec zakotvila pri virtuálnych menách. Jej burza First Meta slúžila pôvodne na výmenu peňazí používaných v online hre Second Life, neskôr sa tam predávali aj bitcoiny, hoci táto funkcia momentálne nie je aktívna.
Programátorka prednášala na konferenciách a podľa médií ju označovali za „vychádzajúcu hviezdu“ bitcoinovej komunity. Nakoniec sa jej život skončil predčasne. Agentúre Reuters polícia povedala, že najpravdepodobnejšou príčinou je samovražda. Aj keď mnohé médiá naznačovali, že smrť Radtkeovej sa mohla týkať Bitcoinu a pádu burzy Mt Gox, táto informácia sa nepotvrdila. Zrejme išlo o iné problémy.
.tvorca Bitcoinu
Akoby toho bolo málo, 6. marca vydal Newsweek článok, kde odhalil muža, ktorý mal stáť pri zrode Bitcoinu. Nie je to však neupravený mladý hacker, ale 64-ročný penzista, ktorý býva v malom rodinnom dome v Kalifornii a zbiera modely vlakov.
Keď sa v roku 2008 objavil na internete prvý návrh technológie Bitcoin, bol pod ním podpísaný Satoshi Nakamoto. Keďže išlo o záhadnú postavu za ešte záhadnejším systémom, od začiatku bol považovaný za pseudonym. Hovorilo sa, že pod nálepkou Satoshi sa môžu skrývať spravodajské agentúry či známi kryptografickí experti, ktorí sa boja bankárov alebo vlády, a preto nechcú prezradiť svoju identitu.
Podľa Newsweeku je to oveľa jednoduchšie. Meno je skutočné, len bolo treba pohľadať. Dorian Satoshi Nakamoto je vyštudovaný fyzik so záujmom o matematiku a informatiku, ktorý do Spojených štátov prišiel v roku 1959 ako desaťročný. Počas svojej kariéry pracoval na utajených projektoch pre armádu, vládu však nikdy nemal príliš v láske. V deväťdesiatych rokoch Nakamoto dvakrát prišiel o prácu, nezvládol platiť svoju hypotéku a bol donútený vysťahovať sa. To ho mohlo podľa dcéry motivovať k tomu, aby vyvinul systém, ktorý by obchádzal banky. Tak mal vzniknúť Bitcoin.
Siedmeho marca sa opäť všetko zamotalo. Na fóre BitcoinTalk, ktoré pôsobí ako základňa fanúšikov virtuálnych peňazí, sa totiž objavila správa z pôvodného účtu Satoshiho Nakamota, ktorý spojitosť vyvrátil. Satoshi pritom na fórum nenapísal vyše troch rokov.
Správu vydala v ten istý deň aj agentúra AP. Tá urobila s kalifornským Nakamotom dvojhodinový rozhovor, v ktorom tiež všetko poprel. O Bitcoine sa vraj dozvedel len tri týždne pred uverejnením článku, ktorý je podľa neho nepravdivý. Reportér AP uvádza, že Nakamoto si počas rozhovoru niekoľkokrát zmýlil názov Bitcoinu a označil ho ako Bitcom. Poprel aj citát, ktorým pre Newsweek potvrdil svoju prácu na tejto technológii. A tak je svet Bitcoinu po týždňoch búrlivej jazdy na horskej dráhe opäť tam, kde bol na začiatku.
Autor je spolupracovník .týždňa
.bitcoinová kríza
Ako prvá situáciou okolo virtuálnej meny otriasla jedna z najväčších búrz, tokijský Mt Gox. Ten 7. februára pozastavil svojim zákazníkom možnosť výberu bitcoinov. Ako dôvod firma uviedla hackerské útoky, na ktorých riešení vraj usilovne pracuje.
Situácia ostala nezmenená počas nasledujúceho dva a pol týždňa, až na občasné bezobsažné tlačové vyhlásenia, ktoré chceli nabudiť pozitívny dojem. Tie však nestačili a po zastavení výberov sa začala cena virtuálnej meny na svetových burzách prepadať. Za dva týždne klesla o štvrtinu na 560 dolárov. Ešte väčší bol prepad na samotnom Mt Goxe, kde zúfalstvo cenu stlačilo iba na 130 dolárov. Dňa 24. februára stránka burzy odrazu zmizla, a zákazníci sa viac nemohli pripojiť. Vedenie to najprv vysvetlilo ako dočasné opatrenie, kým opravia, čo treba. O štyri dni nato vyhlásili bankrot.
Podľa oficiálnych dokumentov im hackeri ukradli 750-tisíc bitcoinov, ktoré u nich mali uložené zákazníci. V súčasnom prepočte to znamená zhruba 480-miliónov dolárov. Ďalších 100-tisíc bitcoinov zmizlo z účtu spoločnosti. Po páde sa vyskytli obavy, že Mt Gox bude Lehman Brothers bitcoinového sveta, a pád jednej z najväčších búrz spustí lavínu krachov. Našťastie sa tak nestalo a cena ostáva na ostatných burzách uprostred marca približne rovnaká, ako to bolo 23. februára.
Pôvodne tiež zaznievali dohady, že technická chyba, vinou ktorej padli Japonci, by mohla potopiť aj ostatné burzy. Tie to však rázne odmietli s tým, že problém bol známy už približne rok a dalo sa mu jednoducho predísť. Za pravú príčinu pádu nepovažujú technickú závadu, ale nekompetentnosť. Niektorí dokonca naznačujú spreneveru.
Osud Mt Goxu je však napriek tomu výstrahou, keďže išlo o jednu z prvých stránok, na ktorú mohli ľudia previesť skutočnú menu a kúpiť si virtuálne peniaze. Fungovať začala už v roku 2010 a dlhý čas bola jedinou serióznou obchodnou platformou. Do skupiny druholigových búrz sa zaradila v lete 2013, keď začala zadržiavať finančné výbery v dolároch a iných menách. Vysvetľovala to tým, že je limitovaná svojou bankou a mnohí zákazníci museli čakať na svoje peniaze týždne, dokonca mesiace.
Len dva dni po tom, ako sa zrútila niekdajšia najväčšia burza virtuálnych mien, našla polícia v Singapure mŕtvu riaditeľku malej burzy First Meta. Nadaná 28-ročná počítačová inžinierka Autumn Radtkeová pracovala v Apple a niekoľkých startupoch, kde robila na digitálnych platobných systémoch. Nakoniec zakotvila pri virtuálnych menách. Jej burza First Meta slúžila pôvodne na výmenu peňazí používaných v online hre Second Life, neskôr sa tam predávali aj bitcoiny, hoci táto funkcia momentálne nie je aktívna.
Programátorka prednášala na konferenciách a podľa médií ju označovali za „vychádzajúcu hviezdu“ bitcoinovej komunity. Nakoniec sa jej život skončil predčasne. Agentúre Reuters polícia povedala, že najpravdepodobnejšou príčinou je samovražda. Aj keď mnohé médiá naznačovali, že smrť Radtkeovej sa mohla týkať Bitcoinu a pádu burzy Mt Gox, táto informácia sa nepotvrdila. Zrejme išlo o iné problémy.
.tvorca Bitcoinu
Akoby toho bolo málo, 6. marca vydal Newsweek článok, kde odhalil muža, ktorý mal stáť pri zrode Bitcoinu. Nie je to však neupravený mladý hacker, ale 64-ročný penzista, ktorý býva v malom rodinnom dome v Kalifornii a zbiera modely vlakov.
Keď sa v roku 2008 objavil na internete prvý návrh technológie Bitcoin, bol pod ním podpísaný Satoshi Nakamoto. Keďže išlo o záhadnú postavu za ešte záhadnejším systémom, od začiatku bol považovaný za pseudonym. Hovorilo sa, že pod nálepkou Satoshi sa môžu skrývať spravodajské agentúry či známi kryptografickí experti, ktorí sa boja bankárov alebo vlády, a preto nechcú prezradiť svoju identitu.
Podľa Newsweeku je to oveľa jednoduchšie. Meno je skutočné, len bolo treba pohľadať. Dorian Satoshi Nakamoto je vyštudovaný fyzik so záujmom o matematiku a informatiku, ktorý do Spojených štátov prišiel v roku 1959 ako desaťročný. Počas svojej kariéry pracoval na utajených projektoch pre armádu, vládu však nikdy nemal príliš v láske. V deväťdesiatych rokoch Nakamoto dvakrát prišiel o prácu, nezvládol platiť svoju hypotéku a bol donútený vysťahovať sa. To ho mohlo podľa dcéry motivovať k tomu, aby vyvinul systém, ktorý by obchádzal banky. Tak mal vzniknúť Bitcoin.
Siedmeho marca sa opäť všetko zamotalo. Na fóre BitcoinTalk, ktoré pôsobí ako základňa fanúšikov virtuálnych peňazí, sa totiž objavila správa z pôvodného účtu Satoshiho Nakamota, ktorý spojitosť vyvrátil. Satoshi pritom na fórum nenapísal vyše troch rokov.
Správu vydala v ten istý deň aj agentúra AP. Tá urobila s kalifornským Nakamotom dvojhodinový rozhovor, v ktorom tiež všetko poprel. O Bitcoine sa vraj dozvedel len tri týždne pred uverejnením článku, ktorý je podľa neho nepravdivý. Reportér AP uvádza, že Nakamoto si počas rozhovoru niekoľkokrát zmýlil názov Bitcoinu a označil ho ako Bitcom. Poprel aj citát, ktorým pre Newsweek potvrdil svoju prácu na tejto technológii. A tak je svet Bitcoinu po týždňoch búrlivej jazdy na horskej dráhe opäť tam, kde bol na začiatku.
Autor je spolupracovník .týždňa
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.