Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Bono, Klyčko a európski ľudovci

.lukáš Krivošík .časopis .týždeň vo svete

Angela Merkelová, Bono, Vitalij Klyčko a Julia Tymošenková boli hlavnými hviezdami dublinského kongresu Európskej ľudovej strany (EPP). Rodina kresťanskodemokratických strán z celého kontinentu sa chystá do volieb, ktoré môžu prekresliť politickú mapu EÚ.

„Extrémny nacionalizmus nie je vyberavý. Je to nenávistník rovnej šance,“ hovorí spoza rečníckeho pultu chlapík v trendy okuliaroch. Z hľadiska mu tlieskajú stovky delegátov. S Maďarkou, stojacou vedľa mňa, sa nevieme zhodnúť, či sklá tých okuliarov sú ružové, alebo oranžové. Z diaľky sa to nedá úplne jednoznačne rozoznať. Tým chlapíkom na pódiu je 53-ročný írsky spevák, filantrop a aktivista, Bono Vox. Potlesku sa mu dostáva od predstaviteľov kresťanskodemokratických a ľudových strán z celej Európy.
Rocková hviezda ako rečník na kongrese konzervatívcov? Ešte pred jedným alebo dvoma desaťročiami by išlo o neobvyklý úkaz. No Európska ľudová strana sa medzitým posunula a dnes sú jej členovia radi, keď aj na nich dopadne trocha celebritného lesku. Navyše, aj Bono sa posunul. „Kapitalizmus môže byť veľkolepou záležitosťou. Ja sám by som to mal vedieť najlepšie. Z chudoby vytiahol viac ľudí, než akýkoľvek iný systém,“ hovorí pred delegátmi, no dodáva, že z trhov netreba robiť zlaté teľa. Aj ony potrebujú obmedzenia, ktoré ich poľudštia.
Bono spomína svoju srdcovú tému Afriku a hrdosť na to, že Írsko zachovalo úroveň zahraničnej rozvojovej pomoci aj počas bolestivých škrtov, ktoré priniesla kríza. Popri Angele Merkelovej a José Manuelovi Barrosovi vyzdvihuje aj politické líderstvo ľavičiarov, ako sú Francois Hollande či Martin Schulz, ktorí, prirodzene, nie sú na kongrese konzervatívcov prítomní. O situácii vo svojej vlasti, ktorú kríza mimoriadne zasiahla, hovorí, že nie Troika (teda Medzinárodný menový fond, Európska komisia a Európska centrálna banka), ale „Íri vykúpili Írov“. No najvášnivejšie rozpráva o Európe: „Takmer šesťdesiat rokov po Rímskych zmluvách je Európa stále len ekonomickou entitou, ktorá sa potrebuje stať sociálnou entitou. Stále je to ešte iba myšlienka, ktorá sa však potrebuje stať pocitom.“ O niečo neskôr dodáva: „Európa nemôže byť len logickou alternatívou voči nacionalizmu. Musí sa stať vášnivou alternatívou. Aférou srdca, rovnako ako hlavy.“

.spopolnený tiger
Volebný kongres európskych ľudovcov sa koná 6. a 7. marca v monumentálnom kongresovom centre na brehu rieky Liffey, ktorá preteká centrom írskej metropoly Dublin. Je to vraj „prvé uhlíkovo-neutrálne kongresové centrum na svete“. Zasadať tu teda znamená ukázať, že s ochranou životného prostredia to myslíte vážne. Vedľa sa nachádza pôsobivý Most Samuela Becketta, pripomínajúci harfu. V prvý deň kongresu sa na ňom zhromaždila hŕstka demonštrantov, ktorí protestovali proti európskej politike úsporných opatrení.
Most, kongresové centrum i väčšina moderných presklených budov pozdĺž oboch brehov rieky pôsobia ako pomník írskej bubliny, ktorá v roku 2008 spľasla a pretransformovala sa do vážnej ekonomickej krízy. Následky cíti krajina dodnes. „Keltský tiger je mŕtvy. Myslím, že ho spopolnili najneskôr pred tromi rokmi,“ hovorí so smiechom Brian Cooke. Tridsaťosemročný Dublinčan sa živí ako taxikár a popri tom študuje informatiku. „Robil som taxikára aj pred krízou a biznis vtedy sa s dneškom ani nedá porovnávať. Táto práca nemá perspektívu. Na konci mesiaca mením džob. Budem sa venovať analyzovaniu dát pre jednu britskú poisťovaciu spoločnosť.“
Cooke priznáva, že nie všetci jeho spoluobčania sa dokázali prispôsobiť: „Počas krízy tu bola vlna samovrážd, lebo mnohým ľuďom krachovali biznisy alebo prichádzali o strechu nad hlavou. Dosť padlo napríklad stavebníctvo a pre ľudí, zamestnaných v ňom, bolo ťažké sa preškoliť.“
Írsko dnes trpí približne 12-percentnou nezamestnanosťou. V uplynulom desaťročí tu prácu našli aj tisíce Slovákov, no dnes svoju vlasť opúšťajú dokonca aj rodení Íri. Tak ako v 19. storočí, odchádzajú za lepším životom do Kanady, Austrálie alebo na Nový Zéland.
Hostiteľom kongresu EPP je írsky premiér Enda Kenny. Brian Cooke je s ním ako občan spokojnejší, než s nemeckou kancelárkou Merkelovou: „Zlepšovať sa to tu začalo, až keď odišla Troika. Nemci a Francúzi vlastnia naše dlhy a žmýkali nás, až kým sme všetko nezaplatili.“ No do obdobia umelého boomu by sa vracať nechcel: „Íri sa počas tých rokov stali veľmi materialistickými. Každý chcel len rýchlo vlastniť väčší dom a lepšie auto ako sused. Predtým treli Íri biedu, no boli oveľa lepšími a bezprostrednejšími ľuďmi. Do budúcnosti si už neprajem žiadne veľké výkyvy. Len normálnosť.“

.vyhrajú socialisti?
Podobné nálady občanov ohrozujú volebné vyhliadky ľudovcov pred májovými voľbami do Európskeho parlamentu. Ľudia si s nimi stotožňujú bolestivé úsporné opatrenia, súvisiace s krízou. Pre ďalších sú zas ľudovci symbolom prílišnej moci Bruselu. Európska ľudová strana má v 766-člennom Európskom parlamente 274 poslancov, čo z nej robí najväčšiu frakciu. K jej členským stranám sa hlási 12 európskych prezidentov a premiérov. Slovenskými členmi EPP sú KDH, SDKÚ, Most-Híd a SMK. No k ľudovcom patrí aj 13 členov Európskej komisie vrátane jej predsedu Josého Manuela Barrosa či šéfa Európskej rady Hermana Van Rompuya. A samozrejme, aj najvplyvnejšia politička v Európe Angela Merkelová...
„Tie obavy, že by EPP mohla mať menej poslancov ako socialisti,  cítiť,“ hovorí europoslankyňa Anna Záborská. Ak by sa socialisti stali najsilnejšou skupinou v Európskom parlamente, nárokovali by si zrejme post predsedu Európskej komisie. Ich kandidátom je nemecký sociálny demokrat a terajší predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz. Zdroje z bruselského zákulisia .týždňu potvrdili, že Schulz sa už cíti veľmi sebaisto, ako Barrosov neohrozený nástupca. Prieskumy nasvedčujú, že výsledky EPP a Strany európskych socialistov (PES) by mohli byť tesné. Podľa Záborskej by socialistické víťazstvo v eurovoľbách neviedlo len k novému prerozdeleniu postov naprieč európskymi inštitúciami, ale zmenilo by to úplne atmosféru v Únii. Socialisti by začali oveľa viac udávať tón v politických agendách: „EPP pri každej príležitosti politicky operuje s tým, že je najsilnejšou frakciou a že sú v jej radoch zastúpené strany zo všetkých členských štátov, momentálne s výnimkou Britov. To by po svojom víťazstve, samozrejme, robila PES.“
Záborská upozorňuje aj na možnosť, že popri EPP bude oslabená aj PES a obe strany budú musieť potlačiť programové rozdiely pre prílišnú odkázanosť na vzájomnú kooperáciu: „Môže z toho vzísť jedna šedá machuľa, ktorá bude voličovi signalizovať, že je vlastne jedno, koho na európskej úrovni volí.“ Už teraz sa stáva, že tretina, niekedy až polovica europoslancov za EPP hlasuje v dôležitých otázkach so socialistami, fakticky proti vlastnému programu. Riešením je podľa slovenskej europoslankyne výraznejšia profilácia EPP, návrat k programu a vlastným, dlhodobo presadzovaným hodnotám: „Skrátka, dostáť tomu, že sme zoskupením kresťanskodemokratických a ľudových strán. A byť tým čitateľnejšími pre voliča.“

.deliace línie
Aká kresťanská je ešte vôbec rodina politických strán, ktoré si hovoria „kresťanskodemokratické“? O tejto téme sa rozprávame s maďarským europoslancom Lászlóm Surjánom. Aj jeho FIDESZ patrí do rodiny EPP. Čitatelia .týždňa poznajú Surjána vďaka jeho vlaňajšiemu textu  Priateľské slová Štefanovi Hríbovi, v ktorom s veľkou empatiou vyznal maďarské historické krivdy spáchané na Slovákoch. Na našu otázku o váhe kultúrno-etických tém v politike EPP odpovedá, že ide o reálnu výzvu: „Kresťania by sa s ňou mali vyrovnať väčšou angažovanosťou vo verejnom živote i na európskej úrovni.“ Dodáva, že ak v Európe nebudú kresťania, nebude ani kresťanská demokracia. „Sme schopní šíriť dobrú zvesť evanjelia alebo len sedíme doma v kúte a vyplakávame?“
Na druhej strane, Surján vidí aj povzbudivé signály. Napríklad masová kampaň verejnosti proti takzvanému reportu Estrela o reprodukčnom zdraví, kde europoslanci dostali 100-tisíc e-mailov, žiadajúcich dokument neschváliť. „Občania sa organizujú a mobilizujú spôsobom, aký tu doteraz nebol a vyvíjajú úspešný nátlak na politikov,“ uzatvára Surján.    
Ľudovcov mal aj dublinský kongres zmobilizovať a vyburcovať pred voľbami k väčšej aktivite. Bol schválený volebný program EPP a volil sa aj kandidát strany na predsedu Európskej komisie. Delegáti sa rozhodovali medzi dvoma kandidátmi – bývalým dlhoročným luxemburským premiérom Jean-Claudom Junckerom a eurokomisárom pre vnútorný trh, Francúzom Michelom Barnierom. Napokon zvíťazil Juncker. Ak ľudovci eurovoľby vyhrajú, bude práve on predsedom Európskej komisie po Barrosovi.
Anna Záborská ani Eduard Kukan sa netaja, že by dali prednosť Barnierovi. Naproti tomu Karel Schwarzenberg víta Junckerovo zvolenie. „My sme menší štát, takže budem mať radosť, ak sa predsedom Európskej komisie stane politik z menšieho štátu,“ vysvetľuje „kníže“ pre .týždeň.
EPP je občas komplikovanou rodinou. Medzi 73 členskými stranami z 39 krajín sa nájde viac rozdielnych tém. Niekedy veľmi cítiť, že priority členov z jednej časti Európy nie sú až také dôležité pre členov z inej časti. „Istý čas to bude trvať, kým všetci nadobudneme európske cítenie,“ hovorí Karel Schwarzenberg. „Tak ako my Česi a Slováci máme len obmedzené pochopenie napríklad pre problémy Talianska s utečencami, tak aj oni majú problém chápať dôležitosť, ktorú my prikladáme vzťahom s Ukrajinou. Pravdupovediac, keď som bol členom Rady ministrov zahraničných vecí, zabralo mi dve tretiny času presviedčanie kolegov o našich prioritách.“ Dobrým príkladom rozdielnosti priorít a záujmov jednotlivých členských štátov je aj vzťah hostiteľského Írska k nášmu východnému susedovi. Ostrovná republika nemá na Ukrajine veľvyslanectvo. Pokrýva ju zo svojej pražskej ambasády.
No ani Schwarzenberg nepovažuje vonkajšie ohrozenie Európskej únie za najakútnejšie. Tým je pre neho otváranie priepasti medzi európskymi inštitúciami a občanmi EÚ: „Ide o veľké nebezpečenstvo. Preto je subsidiarita jediný princíp, ktorý môže Úniu udržať pohromade. Žiaľ, ako som niekedy trochu kriticky poznamenal, doteraz sme skôr zavádzali francúzsky centralizmus s nemeckou dôkladnosťou. A to je smrtiaca kombinácia.“

.tymo a Klyčko
Napokon všetky dlhodobé vnútrostranícke a vnútroeurópske témy prehlušila jedna akútna: Ukrajina. Julia Tymošenková a Vitalij Klyčko sedia na zjazde ako hostia v čestnom prednom rade obrovskej kongresovej sály. Delegáti disciplinovane čakajú, aby sa mohli po jednom s ukrajinskou političkou na vozíčku odfotiť a vyjadriť jej svoju podporu. Tymošenkovej pôvabná, krehko pôsobiaca dcéra Eugénia matke tlmočí. Obe sú odeté v čiernom. Zaráža ma, s akou nástojčivosťou chcú niektorí európski ľudovci vidieť v kontroverznej ukrajinskej političke morálnu autoritu navzdory sklamaným nádejam Oranžovej revolúcie spred desiatich rokov. „Podpora pre Júliu Tymošenkovú nebola len podporou pre jej osobu, ale aj podporou pre vládu zákona a tiež odmietnutím selektívnej spravodlivosti,“ vysvetľuje pre .týždeň nemecký europoslanec Michael Gahler. Kresťanský demokrat z Hesenska si je vedomý Tymošenkovej nedostatkov, no zdôrazňuje, že jej spôsob robenia politiky bol predsa len dosť odlišný oproti tomu, kde skončil Viktor Janukovyč.
Ako reprezentant ukrajinskej revolúcie pôsobí oveľa dôveryhodnejšie Vitalij Klyčko. Delegátom sa prihovára lámanou nemčinou so silným prízvukom. Rozpráva o slobodnej, spravodlivej a jednotnej Ukrajine, ktorá vzhliada k Európe s nádejou na lepšiu budúcnosť. Miestami pôsobí neisto, no cítiť z neho úprimnosť. Mohol by pre Ukrajincov byť dobrým prezidentom s vysokým kreditom v zahraničí.
Rečníci z radov EPP jeden za druhým vo svojich prejavoch pozdravujú ukrajinskú revolúciu a vyjadrujú podporu ľuďom z Majdanu. No pri rozhovoroch v kuloároch je zrejmé, že razantnejšie kroky proti ruskej agresii z Európy nezaznejú. Bývalý lotyšský premiér Valdis Dombrovskis hovorí pre .týždeň o možnosti dobre premyslených sankcií, zacielených proti konkrétnym osobám, ktoré sú za zásah na Kryme zodpovedné. Eduard Kukan priznáva, že EÚ zatiaľ nenašla efektívny spôsob, ako Rusko zastaviť: „Európska rada prijala len mäkké opatrenia ako pozastavenie rokovaní o bezvízovom režime. Takýmito opatreniami sa Putin nebude cítiť ohrozený, no stále veríme, že sa Moskva nejako umúdri.“
Napokon bude musieť dať Putina do laty nemecká kancelárka. Jej vystúpenie nasleduje až po Bonovi. Angela Merkelová hovorí k delegátom EPP rozhodným hlasom: „Myslíme na poctivých ľudí, ktorí celé dni a mesiace stáli na Majdane a odkazujeme im: Máte rovnaké právo na slobodu a demokraciu ako my, ktorí už v Európskej únii žijeme.“ To je všetko pravda, no nevypovedaným faktom zostáva, že kým v tej Únii nie sú, budú si slobodu musieť vybojovať sami a my máme len obmedzené možnosti, ako im pomôcť.           

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite