Uznávam, že už len informácia, že Paris Hilton nie je parížsky hotel, ale meno nejakej výstrednej bohatej slečny, je pre čitateľov tohto týždenníka výrazne nadbytočná.
A za posledný mesiac bolo tých informácií skutočne dosť, keďže si musela natvrdo posedieť v base. Ale nedám s ňou pokoj. Nie preto, že by som si chcela škodoradostne kopnúť alebo naopak kritizovať kalifornské súdnictvo, že bolo voči nej príliš prísne. Trápi ma, čo bude s Paris ďalej.
Paris v oranžovom väzenskom mundúre tri týždne chradla, plakala a čítala Bibliu. Svetu odkazuje, že ju to veľmi zmenilo, že sa zamyslela nad svojím predošlým životom a že už nechce byť idolom malých dievčatiek. Chce sa viac obrátiť k viere. Boh jej dal novú šancu. Chce sa odteraz venovať charite, možno otvorí aj dom hračiek, kde budú firmy (teda nie ona sama!) rozdávať chorým deťom hračky. A už nikdy si neoblečie oranžovú!
I keď z toho všetkého jej najviac verím tú oranžovú a úprimne jej želám, aby už konečne našla nejakú uspokojivejšiu životnú náplň ako živenie bulváru, trochu ma trápi, čo jej prípadná premena prinesie svetu a tým malým dievčatkám.
Jej doterajší život im ukazoval, že stačí byť štíhla súmerná blondínka s výstredným správaním a bez akéhokoľvek vzdelania, talentu a poctivej driny môže vydávať úspešné albumy, mať televíznu šou a vlastný parfum a vyťažiť z toho mnohonásobne viac peňazí než zdedila z rodinného hotelového impéria. Ešte aj z porušovania zákonov sa dá vytrieskať pekná sumička. A zázračná premena navyše ako bonus. Tým zas odkazuje malým dievčatkám, že stačí pár dní bez šminiek v relatívne luxusnej base, kajúcne slzy, trochu bezbolestnej mediálnej charity a Biblia v ruke a akékoľvek hnusné správanie bude odpustené.
Ďalším logickým krokom sa mi vidí adopcia niekoľkých exotických sirôt, turistika v sivých kostýmčekoch s decentným mejkapom pod vlajkou humanitárnej organizácie a nejaký ten škandál na svetovom ekonomickom fóre za odpustenie dlhov tretieho sveta. Nech veru radšej zostane pri tej oranžovej.
.elena Akácsová, t-station.sk
A za posledný mesiac bolo tých informácií skutočne dosť, keďže si musela natvrdo posedieť v base. Ale nedám s ňou pokoj. Nie preto, že by som si chcela škodoradostne kopnúť alebo naopak kritizovať kalifornské súdnictvo, že bolo voči nej príliš prísne. Trápi ma, čo bude s Paris ďalej.
Paris v oranžovom väzenskom mundúre tri týždne chradla, plakala a čítala Bibliu. Svetu odkazuje, že ju to veľmi zmenilo, že sa zamyslela nad svojím predošlým životom a že už nechce byť idolom malých dievčatiek. Chce sa viac obrátiť k viere. Boh jej dal novú šancu. Chce sa odteraz venovať charite, možno otvorí aj dom hračiek, kde budú firmy (teda nie ona sama!) rozdávať chorým deťom hračky. A už nikdy si neoblečie oranžovú!
I keď z toho všetkého jej najviac verím tú oranžovú a úprimne jej želám, aby už konečne našla nejakú uspokojivejšiu životnú náplň ako živenie bulváru, trochu ma trápi, čo jej prípadná premena prinesie svetu a tým malým dievčatkám.
Jej doterajší život im ukazoval, že stačí byť štíhla súmerná blondínka s výstredným správaním a bez akéhokoľvek vzdelania, talentu a poctivej driny môže vydávať úspešné albumy, mať televíznu šou a vlastný parfum a vyťažiť z toho mnohonásobne viac peňazí než zdedila z rodinného hotelového impéria. Ešte aj z porušovania zákonov sa dá vytrieskať pekná sumička. A zázračná premena navyše ako bonus. Tým zas odkazuje malým dievčatkám, že stačí pár dní bez šminiek v relatívne luxusnej base, kajúcne slzy, trochu bezbolestnej mediálnej charity a Biblia v ruke a akékoľvek hnusné správanie bude odpustené.
Ďalším logickým krokom sa mi vidí adopcia niekoľkých exotických sirôt, turistika v sivých kostýmčekoch s decentným mejkapom pod vlajkou humanitárnej organizácie a nejaký ten škandál na svetovom ekonomickom fóre za odpustenie dlhov tretieho sveta. Nech veru radšej zostane pri tej oranžovej.
.elena Akácsová, t-station.sk
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.