Robím všeličo, čo by som vraj nemala robiť.
Manžel hovorí, že nemám mieru, a tak sa on rád podujme poslúžiť mi ako brzdiaci pás. Vďaka nemu to funguje, aj keď nie hneď sa mu dokážem poďakovať. Veď, ktorý vodič miluje brzdiace pásy? Hľadám vyvážený bod medzi vášňou a hranicami.
Vlasy nosím zapletené do drdolov,
ľudovo ‚slúchadiel‘, veď aj v reálnom živote sa cítim tak trochu pomimo. Mojej babičke sa nepáčilo, prečo chodím s účesom z jej mladých liet, vraj by som mala byť súčasnejšia. Zbieram staré fotky, mám ich skrotené v niekoľkých starých kufroch. Robím si kolekcie všeličoho, máme to v rodine. Posledné roky napríklad odkladám priesvitné plastové výlisky, bez nápisov a farieb. Sú iba stopou od kúpeného výrobku. Som presvedčená, že súčasnosť sa dá charakterizovať napríklad aj cez obyčajné mikroténové vrecko. Sprítomňuje mi túžbu všetko triediť a oddeľovať, vlastniť bez špiny a zápachu, len pohľadom cez igelit. Zbierala som aj plošné spoje, od starých digitálok po televízorové. A video z tej zbierky je momentálne v Nitrianskej galérii.
Dosť nad všetkým meditujem a deti to tiež zdedili.
Keď sa má staršia obuť, napríklad sa ponáhľame k zubárke, radšej sa zahľadí do nekonečna, ustrnie s jednou rukou na topánke a druhou na nohe. Moje slovné pripomenutia kvalitne ignoruje. Práve pre túto vlastnosť však na iných pôsobia deti kultivovane, rozumne a slušne. Každá vlastnosť môže byť dobrá aj problematická zároveň. Na manželovi mi vlastnosti, ktoré som si spočiatku najviac cenila, prerástli do trápení. A naopak, tie, ktoré som nemala v láske, viem na ňom dnes už oceniť.
Prirodzenú prajnosť považujem za dôležitú vlastnosť u mužov.
Veľkorysosť je vlastnosť kráľov, len chudák musí žgrlošiť a stresovať pre každý cent, pre každú spoločnú minútu, pre každý kúsok vynaloženej energie. No s energiou sa ani ja v poslednom čase necítim ako kráľovná.
Závisť je nepochopením reality.
Všetci sme jedineční, každý jeden na iný spôsob. Teda ako môže ryba závidieť jeleňovi parohy? A prečo by jej zas on mal závidieť jej neustálu existenciu vo vode? Myslím si, že závisť pochádza z divného omylu, že všetci štartujeme z rovnakej čiary, za rovnakých okolností. Podľa môjho pozorovania nám skoro všetkého bolo nadelené silno asymetricky. A nebo vzniká tam, kde sa ľudia delia a zdieľajú si navzájom rozličné dobroty.
Vytočí ma všeličo, rýchlo viem byť nahnevaná.
Som priveľmi živelná, vybuchnem. Uvedomujem si, že môj hnev je prejavom mojej bezmocnosti. Nepomôže mi ho ale ani prehliadať. Snažím sa pochopiť, prečo vznikol veľký rozdiel medzi mojimi očakávaniami a realitou. S manželom som od svojich osemnástin, no nedá sa s ním pohádať. Modelová situácia: ja chcem A a on B, typický konflikt. Po krátkom odklade príde s elegantným nápadom, aby som si vybrala medzi pre mňa veľmi výhodnými variantmi C a D. No dá sa hnevať za takých okolností? Ak však trvám na pôvodnom, vie ustúpiť, nech sa poučím. Niekedy aj tvorivosť redukuje napätia.
Nemala som popôrodné depresie, práve naopak.
Po pôrode som získala viac energie a hneď sa púšťala s vervou do nových projektov. Teraz, po roku a pol, si to vyberá daň, dochádza mi niekedy palivo. Syn už behá, ale v noci som aj päťkrát hore. Práve pri deťoch si uvedomujem, aká veľká je ilúzia mať niečo pod kontrolou.
Manžel hovorí, že nemám mieru, a tak sa on rád podujme poslúžiť mi ako brzdiaci pás. Vďaka nemu to funguje, aj keď nie hneď sa mu dokážem poďakovať. Veď, ktorý vodič miluje brzdiace pásy? Hľadám vyvážený bod medzi vášňou a hranicami.
Vlasy nosím zapletené do drdolov,
ľudovo ‚slúchadiel‘, veď aj v reálnom živote sa cítim tak trochu pomimo. Mojej babičke sa nepáčilo, prečo chodím s účesom z jej mladých liet, vraj by som mala byť súčasnejšia. Zbieram staré fotky, mám ich skrotené v niekoľkých starých kufroch. Robím si kolekcie všeličoho, máme to v rodine. Posledné roky napríklad odkladám priesvitné plastové výlisky, bez nápisov a farieb. Sú iba stopou od kúpeného výrobku. Som presvedčená, že súčasnosť sa dá charakterizovať napríklad aj cez obyčajné mikroténové vrecko. Sprítomňuje mi túžbu všetko triediť a oddeľovať, vlastniť bez špiny a zápachu, len pohľadom cez igelit. Zbierala som aj plošné spoje, od starých digitálok po televízorové. A video z tej zbierky je momentálne v Nitrianskej galérii.
Dosť nad všetkým meditujem a deti to tiež zdedili.
Keď sa má staršia obuť, napríklad sa ponáhľame k zubárke, radšej sa zahľadí do nekonečna, ustrnie s jednou rukou na topánke a druhou na nohe. Moje slovné pripomenutia kvalitne ignoruje. Práve pre túto vlastnosť však na iných pôsobia deti kultivovane, rozumne a slušne. Každá vlastnosť môže byť dobrá aj problematická zároveň. Na manželovi mi vlastnosti, ktoré som si spočiatku najviac cenila, prerástli do trápení. A naopak, tie, ktoré som nemala v láske, viem na ňom dnes už oceniť.
Prirodzenú prajnosť považujem za dôležitú vlastnosť u mužov.
Veľkorysosť je vlastnosť kráľov, len chudák musí žgrlošiť a stresovať pre každý cent, pre každú spoločnú minútu, pre každý kúsok vynaloženej energie. No s energiou sa ani ja v poslednom čase necítim ako kráľovná.
Závisť je nepochopením reality.
Všetci sme jedineční, každý jeden na iný spôsob. Teda ako môže ryba závidieť jeleňovi parohy? A prečo by jej zas on mal závidieť jej neustálu existenciu vo vode? Myslím si, že závisť pochádza z divného omylu, že všetci štartujeme z rovnakej čiary, za rovnakých okolností. Podľa môjho pozorovania nám skoro všetkého bolo nadelené silno asymetricky. A nebo vzniká tam, kde sa ľudia delia a zdieľajú si navzájom rozličné dobroty.
Vytočí ma všeličo, rýchlo viem byť nahnevaná.
Som priveľmi živelná, vybuchnem. Uvedomujem si, že môj hnev je prejavom mojej bezmocnosti. Nepomôže mi ho ale ani prehliadať. Snažím sa pochopiť, prečo vznikol veľký rozdiel medzi mojimi očakávaniami a realitou. S manželom som od svojich osemnástin, no nedá sa s ním pohádať. Modelová situácia: ja chcem A a on B, typický konflikt. Po krátkom odklade príde s elegantným nápadom, aby som si vybrala medzi pre mňa veľmi výhodnými variantmi C a D. No dá sa hnevať za takých okolností? Ak však trvám na pôvodnom, vie ustúpiť, nech sa poučím. Niekedy aj tvorivosť redukuje napätia.
Nemala som popôrodné depresie, práve naopak.
Po pôrode som získala viac energie a hneď sa púšťala s vervou do nových projektov. Teraz, po roku a pol, si to vyberá daň, dochádza mi niekedy palivo. Syn už behá, ale v noci som aj päťkrát hore. Práve pri deťoch si uvedomujem, aká veľká je ilúzia mať niečo pod kontrolou.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.