Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Vysoká kultúra Valerija Kupku

.valerij Kupka .časopis .klub

Koncom 90. rokov som raz sedel v Moskve pred Puškinovým pamätníkom a pil pivo. Vtedy sa to ešte dalo. Po chvíli si ku mne prisadol nedôveryhodný človek. Bradatý, strapatý, v zodratých topánkach, skrátka, bezdomovec. Sedel ticho, zamyslene, ani pivo si odo mňa nepýtal. Tu k nemu podišiel ešte podozrivejší typ v sivom obleku, vlasy na ježka, zjavný sobášny podvodník. Na moje veľké prekvapenie sa títo dvaja čudáci začali zhovárať o vedcovi a filozofovi kozmistovi V. I. Vernadskom, o jeho učení o biosfére a noosfére.

Bezdomovec vytiahol z ošúchanej plátennej tašky knihu. Na obálke som zazrel: Noosfé... Práve mi vyšla kniha, to je pre teba, povedal a podal ju sobášnemu podvodníkovi. A začali hovoriť o veciach, ktorým som už veľmi nerozumel. Už to však neboli bezdomovec a sobášny podvodník. Spomenul som si na nich, keď som sa dočítal, že v Moskve v rámci galériového boomu otvoria aj galériu Anatolija Zvereva, jurodivého moskovského génia, legendy výtvarnej avantgardy 50. rokov. Človeka ako z iného sveta, zo sveta obrazov. Za svoj svet si kupoval ten druhý, cudzí, v ktorom musel žiť: maľoval za alkohol, jedlo, nocľah, čím pripomínal gruzínskeho túlavého maliara primitivistu Pirosmaniho, svojím žiadnym vzťahom k materiálnemu svetu (z výtvarnej školy ho vyhodili pre úplný nezáujem o to, čo má oblečené) zasa V. Chlebnikova. Maľoval rýchlo, akoby sa bál, že mu v tom niečo zvonku alebo zvnútra zabráni. Jeho dobrovoľne zvolená sloboda sa prejavuje aj v jeho obrazoch. Pôsobia, akoby vznikli celkom bez námahy, ľahko, vzdušne, radostne. Platí pre ne heslo ruských anarchistov: Anarchia je matka poriadku. Sú dynamické, ako keď dirigent impulzívne diriguje zbor farieb a čiar tak, že zo zdanlivo chaotických pohybov jeho ruky vzniká poriadok. Zverev bol anarchista, alkoholik a z pohľadu štátu, v ktorom žil, schizofrenik a príživník. A pritom to bol iba romantik, čo nemohol nemaľovať. Maľoval ustavične, všetkým, čo zanecháva farebnú stopu, ktorá toho, čo ju vníma, nadchýna a oslobodzuje.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite