Procházka je pôsobivý aktivista
V čase, keď na scéne ešte nikto nestál, podporil som prvého občianskeho kandidáta Andreja Kisku. Scéna sa zaplnila postavami; od katolíckeho rusofila až po kozmickú ženu. Do stredu scény napokon Smer postavil svoj hranol.
Prvé dejstvo sa začalo. Kto pred nás predstúpi v druhom dejstve? Onen „mlčanlivýkandidát“ tam isto-iste bude? Doteraz nehovoril – nebolo o čom. Kto obstojí proti jeho virtuóznemu politickému machiavelizmu, keď prehovorí?
Ak by som volil podľa rétorických schopností, volil by som Milana Kňažka. Reaguje na otázky s nadhľadom, vtipne, hovorí informovane, vecne a zrozumiteľne. Vystupuje ako jednoznačný zástanca hodnôt liberálnej demokracie. Bol by príjemné mať takého prezidenta. Možno by som mal byť veľkorysejší, a zabudnúť na jeho pamätný televízny prejav, v ktorom vdýchol život mýtu menom „Mečiar“. Ten mýtus sa v nasledujúcich rokoch stal nočnou morou Slovenska. Vo svojich predvolebných vystúpeniach však neurobil nič, čo by v mojich očiach túto prekážku odstránilo.
Rado Procházka nie je rétor, ale aktivista. Hodnoty nielen zastáva, ale premýšľa o reálnych procesoch, ktorými by ich z postu prezidenta presadil. Jeho sila je viac v praktickom právnom myslení ako v pôsobivom rozprávaní. Jeho mladosť má i svoje výhody. Nelipne na myšlienkových stereotypoch, prichádza s niektorými novými nekonvenčnými riešeniami. Možno preto pôsobí tak trochu ako solitér. Z hľadiska tradičných politologických kategórií ho ťažko zaradiť na tú či onú stranu. Podporuje tradičnú rodinu a zároveň uznáva právo osôb rovnakého pohlavia mať svoju právnu formu spolužitia. Je osamelý, lebo tvorí most – jednou nohou na jednom, druhou na druhom brehu rozdelených svetov. Je príliš intenzívny: Občas trochu stráca nadhľad, namiesto vtipu použije útočnú iróniu. Keďže sa s ťarchou svojej osobnosti neobracia iba k ľuďom, ale i k Bohu, verím že ho tá intenzívnosť nepovedie k arogancii, ale k činorodej pokore. Preto budem voliť Rada Procházku.
.daniel Pastirčák
Autor je protestantský kazateľ a básnik
Kňažko by opäť by zrušil vedúcu úlohu
Čo by sa stalo, keby sa Kňažko stal prezidentom? Presne túto otázku som si položila, keď ma Milan Kňažko poprosil, aby som ho prišla podporiť na jeho verejné oznámenie prezidentskej kandidatúry. Ako prvé mi napadlo, že by sa porušilo staré pravidlo, že každá revolúcia nakoniec požerie svoje vlastné deti. Veď Milan by sa, síce po rôznych peripetiách, ale predsa len opäť vrátil do politiky.
Hneď potom sa mi v pamäti vynoril moment, keď sme v roku 1989 sedeli zhromaždení v opere Slovenského národného divadla. Milan vystúpil a oznámil nám, že bola zrušená vedúca úloha komunistickej strany. Napadlo mi, že teraz by sa mu opäť mohlo podariť zrušiť vedúcu úlohu jednej strany. Videla som jeho súčasné verejné vystúpenia, a tak viem, že by na to mal silu.
V jeho prípade oceňujem aj to, že on má naozaj výbornú pamäť, a tak by mohol ešte občas pripomenúť, o čo v tom novembri 1989 skutočne išlo. Dnes by totiž mnohí na to najradšej zabudli, prípadne sa tvária, že to pre túto krajinu vôbec nebolo dôležité.
.emília Vášáryová
Autorka je herečka
Kiska ho môže poraziť
Blížia sa prezidenské voľby a debaty o tom, koho voliť, ustúpili desivým udalostiam na Ukrajine. Empaticky s Ukrajincami prežívame všetky hrôzy, ktoré sa tam dejú a zároveň sa aj bojíme, že sa nás to dotkne nielen ekonomicky. Práve v takejto situácii by nám nemalo byť jedno, kto je na čele nášho Slovenska a v prvom rade by sme mali ísť voliť.
Ja budem voliť Andreja Kisku a priznám sa, že nielen z dôvodu mojej dôvery voči nemu. Budem ho voliť aj preto, že má najväčšiu šancu obstáť proti Robertovi Ficovi, a to, dúfam, nielen vo voľbách, ale aj po nich – je nestraník, a tak nemusí plniť záujmy finančných skupín a oligarchov.
Naši susedia sa dokázali vzbúriť a postaviť skorumpovanej vláde jedného muža, Viktora Janukovyča. To sme naozaj takí slepí, že nevidíme tú podobnosť? Nielen, že sme slepí, ale aj nafúkaní. Svedčí o tom množstvo pravicových (opozičných) kandidátov, ktorí vedú medzi sebou myšie vojny a nevedia na chvíľu odložiť svoje egoistické absurdné sny „byť tak prezidentom". Milí páni, nebudete. Určite nie všetci, a pokiaľ vám nedôjde, že sa treba spojiť, inak neporazíme godzilu, tak to môžeme prehrať už aj v prvom kole.
Prišlo by mi ušľachtilé vzdať sa kandidatúry v prospech dvoch úspešnejších kandidátov a tak podporiť to, o čo tu ide. Nemôžeme si nechať v priamom prenose rozkradnúť štát, nechať vládnuť finančné záujmy nejakých firiem, a to všetko pod hlavičkou nášho „zemepána“ Roberta Fica. Milí kandidáti – nenechajte, aby sa naše hlasy rozplizli. Ja verím, že týmito voľbami sa môžeme posunúť aspoň o malý krôčik smerom k väčšej demokracii a menšej korupcii.
.anna Šišková
Autorka je herečka.
V čase, keď na scéne ešte nikto nestál, podporil som prvého občianskeho kandidáta Andreja Kisku. Scéna sa zaplnila postavami; od katolíckeho rusofila až po kozmickú ženu. Do stredu scény napokon Smer postavil svoj hranol.
Prvé dejstvo sa začalo. Kto pred nás predstúpi v druhom dejstve? Onen „mlčanlivýkandidát“ tam isto-iste bude? Doteraz nehovoril – nebolo o čom. Kto obstojí proti jeho virtuóznemu politickému machiavelizmu, keď prehovorí?
Ak by som volil podľa rétorických schopností, volil by som Milana Kňažka. Reaguje na otázky s nadhľadom, vtipne, hovorí informovane, vecne a zrozumiteľne. Vystupuje ako jednoznačný zástanca hodnôt liberálnej demokracie. Bol by príjemné mať takého prezidenta. Možno by som mal byť veľkorysejší, a zabudnúť na jeho pamätný televízny prejav, v ktorom vdýchol život mýtu menom „Mečiar“. Ten mýtus sa v nasledujúcich rokoch stal nočnou morou Slovenska. Vo svojich predvolebných vystúpeniach však neurobil nič, čo by v mojich očiach túto prekážku odstránilo.
Rado Procházka nie je rétor, ale aktivista. Hodnoty nielen zastáva, ale premýšľa o reálnych procesoch, ktorými by ich z postu prezidenta presadil. Jeho sila je viac v praktickom právnom myslení ako v pôsobivom rozprávaní. Jeho mladosť má i svoje výhody. Nelipne na myšlienkových stereotypoch, prichádza s niektorými novými nekonvenčnými riešeniami. Možno preto pôsobí tak trochu ako solitér. Z hľadiska tradičných politologických kategórií ho ťažko zaradiť na tú či onú stranu. Podporuje tradičnú rodinu a zároveň uznáva právo osôb rovnakého pohlavia mať svoju právnu formu spolužitia. Je osamelý, lebo tvorí most – jednou nohou na jednom, druhou na druhom brehu rozdelených svetov. Je príliš intenzívny: Občas trochu stráca nadhľad, namiesto vtipu použije útočnú iróniu. Keďže sa s ťarchou svojej osobnosti neobracia iba k ľuďom, ale i k Bohu, verím že ho tá intenzívnosť nepovedie k arogancii, ale k činorodej pokore. Preto budem voliť Rada Procházku.
.daniel Pastirčák
Autor je protestantský kazateľ a básnik
Kňažko by opäť by zrušil vedúcu úlohu
Čo by sa stalo, keby sa Kňažko stal prezidentom? Presne túto otázku som si položila, keď ma Milan Kňažko poprosil, aby som ho prišla podporiť na jeho verejné oznámenie prezidentskej kandidatúry. Ako prvé mi napadlo, že by sa porušilo staré pravidlo, že každá revolúcia nakoniec požerie svoje vlastné deti. Veď Milan by sa, síce po rôznych peripetiách, ale predsa len opäť vrátil do politiky.
Hneď potom sa mi v pamäti vynoril moment, keď sme v roku 1989 sedeli zhromaždení v opere Slovenského národného divadla. Milan vystúpil a oznámil nám, že bola zrušená vedúca úloha komunistickej strany. Napadlo mi, že teraz by sa mu opäť mohlo podariť zrušiť vedúcu úlohu jednej strany. Videla som jeho súčasné verejné vystúpenia, a tak viem, že by na to mal silu.
V jeho prípade oceňujem aj to, že on má naozaj výbornú pamäť, a tak by mohol ešte občas pripomenúť, o čo v tom novembri 1989 skutočne išlo. Dnes by totiž mnohí na to najradšej zabudli, prípadne sa tvária, že to pre túto krajinu vôbec nebolo dôležité.
.emília Vášáryová
Autorka je herečka
Kiska ho môže poraziť
Blížia sa prezidenské voľby a debaty o tom, koho voliť, ustúpili desivým udalostiam na Ukrajine. Empaticky s Ukrajincami prežívame všetky hrôzy, ktoré sa tam dejú a zároveň sa aj bojíme, že sa nás to dotkne nielen ekonomicky. Práve v takejto situácii by nám nemalo byť jedno, kto je na čele nášho Slovenska a v prvom rade by sme mali ísť voliť.
Ja budem voliť Andreja Kisku a priznám sa, že nielen z dôvodu mojej dôvery voči nemu. Budem ho voliť aj preto, že má najväčšiu šancu obstáť proti Robertovi Ficovi, a to, dúfam, nielen vo voľbách, ale aj po nich – je nestraník, a tak nemusí plniť záujmy finančných skupín a oligarchov.
Naši susedia sa dokázali vzbúriť a postaviť skorumpovanej vláde jedného muža, Viktora Janukovyča. To sme naozaj takí slepí, že nevidíme tú podobnosť? Nielen, že sme slepí, ale aj nafúkaní. Svedčí o tom množstvo pravicových (opozičných) kandidátov, ktorí vedú medzi sebou myšie vojny a nevedia na chvíľu odložiť svoje egoistické absurdné sny „byť tak prezidentom". Milí páni, nebudete. Určite nie všetci, a pokiaľ vám nedôjde, že sa treba spojiť, inak neporazíme godzilu, tak to môžeme prehrať už aj v prvom kole.
Prišlo by mi ušľachtilé vzdať sa kandidatúry v prospech dvoch úspešnejších kandidátov a tak podporiť to, o čo tu ide. Nemôžeme si nechať v priamom prenose rozkradnúť štát, nechať vládnuť finančné záujmy nejakých firiem, a to všetko pod hlavičkou nášho „zemepána“ Roberta Fica. Milí kandidáti – nenechajte, aby sa naše hlasy rozplizli. Ja verím, že týmito voľbami sa môžeme posunúť aspoň o malý krôčik smerom k väčšej demokracii a menšej korupcii.
.anna Šišková
Autorka je herečka.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.