A čo Slovensko? Kohokoľvek sa na ulici opýtate, každý hovorí o únave a depresii. Zaznieva to z článkov i rozhovorov s osobnosťami. Ľudia reagujú podľa osvedčeného historického receptu – obracajú sa na svoje najbližšie okolie, na rodinu a blízkych. Politológovia hovoria o dlhodobej kríze pravice, bez svetielka na zmenu. A každý sa pokúša niekoľkými slovami opísať, čo sa tu vlastne odohráva.
Pokúsim sa o to aj ja. Podľa mňa na Slovensko doľahol istý druh primitivizmu. Prejavil sa v poslednom čase napríklad pri chytaní za slová Anastázie Kuzminovej, či sa cíti viac Slovenka, alebo Ruska, alebo pri opätovnom odvolávaní rektora Katolíckej univerzity Tadeusza Zasepu. Je to stav, v ktorom absentuje akýkoľvek nadhľad, ktorý by mohol určovať nejaké smerovanie. Otázkou je, či je toto náš prirodzený stav, alebo či sú ním skôr chvíle, aké sme prežívali pred 25 rokmi.
Keď svojho času Milan Šútovec napísal, že Slovenskú republiku treba znovu založiť, zniesla sa naňho kritika. Ale Šútovec vtedy vo svojej intuícii povedal omnoho viac. Totiž, že raz bude treba zrejme vo všetkých postkomunistických krajinách vybojovať znovu zápas o ideály, o ktorých ľudia v novembri 1989 snívali.
Pokúsim sa o to aj ja. Podľa mňa na Slovensko doľahol istý druh primitivizmu. Prejavil sa v poslednom čase napríklad pri chytaní za slová Anastázie Kuzminovej, či sa cíti viac Slovenka, alebo Ruska, alebo pri opätovnom odvolávaní rektora Katolíckej univerzity Tadeusza Zasepu. Je to stav, v ktorom absentuje akýkoľvek nadhľad, ktorý by mohol určovať nejaké smerovanie. Otázkou je, či je toto náš prirodzený stav, alebo či sú ním skôr chvíle, aké sme prežívali pred 25 rokmi.
Keď svojho času Milan Šútovec napísal, že Slovenskú republiku treba znovu založiť, zniesla sa naňho kritika. Ale Šútovec vtedy vo svojej intuícii povedal omnoho viac. Totiž, že raz bude treba zrejme vo všetkých postkomunistických krajinách vybojovať znovu zápas o ideály, o ktorých ľudia v novembri 1989 snívali.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.