Ppopcorn Juraja Malíčka

I teraz sa prišlo na film s výrazným hlavným hrdinom, akurát sa nemučí, zato sa dosť pije a mudruje o živote. To sa do kín vrátil Bohumil Bohouš Stejskal v pokračovaní asi najpamätnejšieho filmu raných deväťdesiatych rokov. Dědictví 2 sa volá, a jeho podtitul – Kurva ne neříká, je jasným signálom, aký šport sa tu ide hrať. Stará dobrá česká komédia, ľudová, ale s presahom, žiadny Troška, toto bude o ligu vyššie, predstaviteľ hlavnej úlohy a scenárista Bolek Polívka nie je žiadne béčko.
Prvé Dědictví bolo svojho času odbornou kritikou najnenávidenejším českým filmom, v priamej úmere k tomu, ako sa na ľuďoch podpisoval. Akoby jeho režisérka Věra Chytilová zradila každý svoj umelecký ideál a nakrútila brak pre najširšie masy. Dnes už nie, dnes už na prvé Dědictví nikto nepovie krivého slova. Diváci ho konštantne milujú, nakoniec, preto teraz všetci prišli do kina na dvojku a na milosť jednotku vzala i kritika, z Dědictví je zrazu film, ktorý dozrel a ktorý ako jediný kriticky reflektuje svoju dobu.
Dnes sa situácia až absurdne opakuje, v kinách opäť nadšené davy, a kritika a vôbec, celá tá odborná kultúrna verejnosť, či ako tých ľudí nazvať, zovretí v šíku nevôle nadávajú, že Dědictví 2 je ale fakt strašne zlý film. Vykalkulovaný a tak. Niežeby nebol, je, presne ako jednotka, len sa trochu bojím, že o pár rokov, presne ako v prípade jednotky, už nikto nenájde odvahu stáť si za svojím.