Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Petra Vlhová vyhrala obrovský slalom Svetového pohára v Jasnej a znovu je v súboji o Veľký krištálový glóbus

V roku 999

.časopis .literatúra

Kniha Avrahama B. Jehošuu opisuje cestu židovského obchodníka Ben Attára a jeho družiny zo slnečného a bohatého Maroka do chladnej a zaostalej Európy, ktorá intenzívne očakáva druhý príchod Spasiteľa.

„Ale vzpomene si za tisíc let ještě někdo na nás? Uchová se do té doby ona prastará duše, v jejímž vlhkém lůně plném záhybů se mihotá pomíjivý stín našich skutků a snů?” Túto otázku si na samom začiatku Cesty na konec tisíciletí kladie jej autor Avraham B. Jehošua, ešte predtým, ako nás vráti o viac než tisíc rokov naspäť, na loď marockého žida Ben Attára, ktorá sa plaví popri brehoch Pyrenejského polostrova na sever, do Bretónska, kde musí nájsť ústie Seiny a proti jej prúdu sa doplaviť až do Paríža.

.sefard Jehošua
Avraham B. Jehošua (1936) pochádza z Jeruzalema. A nielen on, ale aj päť generácií jeho predkov. Rodina jeho matky má zase korene v Maroku. Vďaka tomu je typickým predstaviteľom sefardského židovstva, ktoré má svoje historické a kultúrne korene v severnej Afrike a na Blízkom východe. Sefardskí židia si väčšinou lepšie rozumejú s Arabmi, majú tmavšiu pleť a spravidla im chýba sofistikovanosť európskych, aškenázskych židov. Jehošua vyštudoval filozofiu a literatúru na Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme a ako hosťujúci profesor pôsobil na viacerých amerických a európskych univerzitách. Spolu s Amosom Ozom, Etgarom Keretom a Davidom Grossmanom patrí medzi najzaujímavejších a najobľúbenejších spisovateľov v súčasnom Izraeli. Vzťah sefardských a aškenázskych židov je jednou z kľúčových tém jeho tvorby. Druhou je história. V knihe Pán Mani nás prevádza históriou Jeruzalema prepletenou s príbehom rodiny mnohogeneračného Jeruzalemčana Maniho. V románe Molcho sa jeho rovnomenný hlavný hrdina (sefardský žid) vyrovnáva so smrťou svojej aškenázskej manželky a s jej komplikovanou rodinou (keď nechcú, aby im rozumel, rozprávajú sa po nemecky).
Vzťah medzi sefardskými a aškenázskymi židovskými komunitami je aj témou Cesty na konec tisíciletí.

.4759, 389, 999
V roku 4759 od stvorenia sveta podľa židovského letopočtu, 389 rokov po odchode Proroka z Mekky do Mediny a rok pred „zlovestne hroziacim kresťanským rokom tisíc” sa bohatý obchodník Ben Attár vydal na dlhú cestu. V rodnom Tangere si kúpil mohamedánsku loď aj s posádkou, ktorej velil skúsený námorník Abdulšáfí, spolu so svojím obchodným partnerom, moslimom Abú Lutfím, naplnili loď žiadaným africkým tovarom a zamierili na sever. Okrem nich a námorníkov boli na lodi aj dve manželky Ben Attára a v Cádize pristúpil sevillský rabín so synom. Ich cesta bola vlastne záchrannou misiou. Išlo o Ben Attárovho synovca Abúlafju, ktorý sa priženil do aškenázskej rodiny z Wormsu. Keď sa jeho manželka dozvedela, že je obchodným partnerom žida s dvoma manželkami, prinútila ho obchodné partnerstvo zrušiť. Ben Attár má však svojho synovca veľmi rád a stretnutia s ním mu chýbajú. Možno ešte viac mu chýba strata „európskych trhov”, ktoré obchodne zručný synovec obhospodaroval. A tak sa Ben Attár podujme na svoju misiu: chce židom v zaostalej kresťanskej Európe ukázať svoj harmonický vzťah s obidvoma manželkami a ak by to náhodou nestačilo, tak použije teologickú zručnosť sevillského rabína. A keby ani tomu neporozumeli, tak určite pochopia, o aký lukratívny africko-európsky biznis prichádzajú, keď uvidia prvotriedny tovar, ktorým je naplnená loď.
Avraham B. Jehošua je v prvom rade spisovateľ a jeho Cesta na konec tisíciletí je v prvom rade veľmi dobre, s citom pre detail, no bez straty tempa vyrozprávaný príbeh. Je to príbeh o láske, o priateľstve, o rodine, o starom svete, v ktorom hviezdnatá obloha aj „obyčajné” ľudské drámy viedli človeka k pokore pred Bohom (Hospodinom, Allahom či „neustále trpiacim” Kristom). Je to príbeh prekvapivý, zaujímavý a napínavý.
Jeho kniha je však aj nesmierne zaujímavým pohľadom „zvnútra” na svet, ktorý už dávno odišiel do zabudnutia, no jeho spodné prúdy sú stále v nás. Na Európu roku 999 sa dívame očami marockého žida. Kresťanský svet vníma ako nebezpečný – nebyť obchodníckej šikovnosti, nemal by v ňom ako „vrah Krista” šancu (aj preto pri cestách na sever dáva prednosť moru pred suchou zemou). Slnečné Stredomorie, Afrika predstavujú slobodu, voľnosť, krásu, bohatstvo. Teutónske mestá na brehoch Rýna sú chladné, chudobné a nevľúdne.
Židia sú v Európe viac-menej trpení, žijú v uzavretých komunitách, vďaka čomu sa sústreďujú na rozvoj vzdelania a náboženského rituálu. Aškenázsky asketizmus spojený s nemeckou exaktnosťou a strohosťou. Pre slnko milujúcich južanov – židov aj moslimov – je to život neveselý, bezfarebný, útrpný. V kamenných domoch je chladno a tma. Ben Attár a Abú Lutfí milujú obchodovanie. Celá ich cesta je vlastne pokusom o záchranu výborne fungujúcej obchodnej spoločnosti. Aj v najťažších chvíľach im zlepší náladu prechádzka po tržnici, každé stretnutie, každá spoločenská udalosť je zároveň aj „prieskumom trhu”. Ešte aj kresťanské milenialistické šialenstvo dokážu obchodne využiť – správne vytušia, že ak sa Spasiteľ predsa len nevráti, tak kresťanov zo severu to bude ťahať do izraelskej zeme, no kým sa tam dostanú, budú chcieť látky, šaty, drahé kamene, olivový olej či korenie, ktoré stadiaľ pochádza. A to je obchodná príležitosť, ktorú si netreba nechať uniknúť.
„Budeš schopen své hrdiny nejen zvenčí popsat, ale také proniknout do jejich duší, ač je dělí osm století od Mozartovy hudby a dokonce i tichá monotónnost gregoriánského chorálu je pro ně příliš zložitá?” pýta sa samého seba Avraham B. Jehošua v úvode knihy. Nielenže sa mu to podarilo. Práve toto „preniknutie do duší” je najsilnejšou stránkou jeho knihy.

Avraham B. Jehošua: Cesta na konec tisíciletí Preklad Magdalena Křížová, Pistorius & Olšanská, 2013

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite