Každé manželstvo má svoje tajomstvo, hovorí moja babička a tiež jej treba veriť, hoci primárne sa babička tvári, že tajomstvo spočíva hlavne v tom, že ak manžel príde domov z práce zachmúrený, treba ho osloviť až v okamihu, keď zjedol nami predloženú večeru o troch chodoch.
Som tajomstvami rodín a manželstiev fascinovaná. Ako autorka, ako žena, ako manželka v aktívnej službe. Všímam si, čítam a pýtam sa, pretože hoci Tolstoj v Anne Karenine vyhlasuje, že všetky šťastné rodiny sú si podobné a každá nešťastná je nešťastná svojím spôsobom, ja som presvedčená, že možnosti spokojného spolužitia sú nekonečné. Zaujímajú ma šťastné páry, a z nich konkrétne tie, v ktorých jeden z nich v záujme šťastia celku nemusel potlačiť seba a investovať svoje sny a ciele len v prospech toho druhého. Zaujímajú ma tí, ktorí sa navzájom nedeformovali, neudusili, ale umožnili si vyrásť. A tiež, akou si prešli cestou, aké sú ponaučenia a dohody, vďaka ktorým sú ešte stále spolu. Tu sú niektoré z nich:
.úpaly, búrky, otravy jedlom a muži cez palubu
Prvým predpokladom šťastného vzťahu je schopnosť oslobodiť sa od očakávaní a floskúl, ktorými máme preplnenú hlavu ešte než dovŕšime plnoletosť a ktorými nás definitívne dorazia blahoprajné veršíky doručené k sobášu. Naše manželstvo či partnerstvo nebude rovnaké ako to, o ktorom hovorí krstná mama, farár alebo Rosamunde Pilcherová. Bude naše. A neexistuje jeden Pán Pravý a jedna Jediná. Ten, koho najviac milujeme, často nemusí byť tým, s kým sme schopní zotrvať vo funkčnom vzťahu. Málo romantické, ale pravdivé.
Manželstvo nie je pokojný prístav. Tí, čo to hovoria, buď nikdy v manželstve nežili, účelovo klamú alebo berú lieky, ktoré by mali byť v tom prípade spravodlivo rozdelené medzi zvyšok populácie. Manželstvo je spojením dvoch ľudí, ktorí majú celkom inú genetickú výbavu, vyrástli v iných rodinách, väčšinou majú rozličných priateľov a priority, iný vzťah k peniazom a k výchove, iné vkusové a chuťové preferencie, nezriedka vidia náboženské a politické otázky celkom odlišne. A zrazu sa od nich chce zhoda vo všetkých oblastiach? Prečo? Lebo si to kedysi sľúbili? A sľúbili si to prečo? Lebo podľahli hormonálnemu ošiaľu alebo si racionálne povedali, že je na čase usadiť sa a „táto sa mi bude vedieť postarať o prípadné deti“? Rozhodnutie, ktoré bolo vykonané v priesečníku náklonnosti a priaznivých časopriestorových okolností, so sebou prinieslo nutnosť skúsiť to zladiť a vydržať. Manželstvo však nie je pokojný prístav, manželstvo je plavba neznámymi vodami, v ktorých na nás striehnu búrky, piráti, vzbury posádok, morské choroby a muži cez palubu a len občas môžeme za pekného počasia vidieť delfíny a popíjať na palube dobre namiešané mojito. Poďakujme sa za tie zriedkavé idylické chvíľky a fixujme ich!
.milujeme seba, ilúzie a tých, čo si nás vážia
Je dobré viac sa sústreďovať na veci, ktoré máme podobné, než na tie, ktoré máme rozdielne. Veď ak by sme si neboli podobní, ani sa do seba nezamilujeme. V jednom výskume si mali ženy vybrať z množstva fotografií toho najatraktívnejšieho muža a nakoniec si každá vybrala fotografiu, na ktorej bola ona sama – výskumníci totiž fotografie tvárí žien upravili, aby vyzerali ako mužské a zaradili ich do výberu.
Bez úcty to nejde. Úctu odporúčajú desiati z desiatich šťastne spárených partnerov. Ak si jeden druhého neváži, vzťah nezachránia deti, peniaze, ani medzigalaktický sexuálny súlad.
Pohŕdanie a ponižovanie je neprípustné, to je cesta do pekla. Ani príležitostné, ani také „veď o nič nejde, to je len zo srandy“. Ak to toho druhého zraňuje, sranda to nie je. Vydržať sa to dá dlho, ale nešťastne a na konci bývajú v lepšom prípade zbalené kufre, v horšom prípade ostré nožnice a nabité zbrane. Podľa Davida M. Bussa, autora knihy Vrah v nás je veľmi častou príčinou vraždy práve poníženie. Takže, ak vás baví ponižovať svojho partnera, nemyslite si, že sa to dá robiť donekonečna. Môžete prísť nielen o neho, ale aj o život. A nikdy mu na to neprídu.
A ešte ilúzie. Ilúzie sú vítané. Ak svojho partnera vidíme lepšieho a krajšieho, než v skutočnosti je, máme nádej byť spolu šťastní. Nech šťastie a láska zvíťazia nad pravdou a realitou!
.jedlo, sex a relaxačné hádky
Hádať sa je nevyhnutné, ale nikam to nevedie. Alan Sillars a jeho tím na univerzite v Montane skúmali procesy prebiehajúce počas partnerských hádok a prišli k záveru, že človek pri srdcovej frekvencii 100 úderov za minútu už nedokáže pochopiť, čo mu ten druhý chce povedať, aj keby ako chcel. Odkedy to viem, veľmi sa mi uľavilo.
Urobiť muža v manželstve šťastného je ľahšie, než urobiť šťastnou ženu. Ak žena mužovi navarí, rada si s ním zasexuje a smeje sa jeho vtipom, máloktorý muž by cítil nutnosť niečo na tom meniť. Žena toho vraj potrebuje viac, ale anketovaním som prišla k záveru, že najviac ženám na mužoch prekáža to, že sú väčšinu času pri nich duchom neprítomní, teda zapozeraní do televízora, mobilu, počítača. Že ich nevnímajú, nepočujú, nevidia. Že neďakujú za to množstvo práce, ktoré ženy robia pre svojich mužov a celú rodinu. Že nie sú aspoň občas naozaj štedrí. A že unikajú pred zodpovednosťou. Hovorila som, že urobiť šťastnou ženu je ťažšie. Ak sa to však podarí, aspoň čiastočne, tak platí americké „Happy wife – happy life“ – a to môžem len podpísať.
Treba mať spoločné rituály a ciele. Hovoria tí, čo sa zatiaľ nerozviedli, pretože nechceli, nie preto, že nemohli. Treba vraj objavovať nové veci a spolu. Nenechávať si vzrušujúce zážitky a športové či intelektuálne nadšenie vyhradené len pre kamarátov alebo priateľky. Manželstvo nemôže byť živené len tým, čo bolo, ale aj tým, čo je a čo by mohlo byť.
.manželstvo sa treba snažiť znesiteľne vydržať.
Vydržať a nenechať sa otráviť. Nechcieť to, čo vo filme, na facebooku alebo v bulvári demonštrujú iní ľudia. Život v páre je každodenná výzva. Ako svojho času povedala Madonna „nie je ľahké byť šťastne vydatá. Ďakujem Bohu, že mám manžela, pri ktorom som nútená premýšľať.“ Už spolu nie sú, ale to nič nemení na fakte, že mala pravdu. Zmeniť môžeme len seba, ale keďže pár funguje na princípe interakcie, aj zmenou seba meníme toho druhého a naše spolužitie. Manželstvo a rodina je ako jemne vyladený ekosystém. Doneste do Austrálie králikov a uvidíte, čo sa stane. Kto nedával v škole pozor, tak nevie, že sa bez prirodzeného nepriateľa premnožili a bolo tam treba voziť ďalšie zvieratá, aby ich požrali. Takže nenoste do manželstva elementy, ktoré nemá čo držať na uzde. Viete, čo myslím. K manželstvu patria aj pochybnosti a krízy, patria k nemu aj chvíle, v ktorých sa utiekame k predstave rozvodu ako k svetlu na konci tunela. Treba si ich počítať. Zaznačiť v kalendári každý deň, keď nechceme byť s ním/s ňou. Možno zistíme, že napriek tomu, že sú tie dni veľmi intenzívne a dlho si ich pamätáme, je ich len päť do roka. A čo je to päť dní oproti tristošesťdesiatim? Krátka podvečerná búrka v slnkom prežiarenom prázdninovom rezorte.
Tak ako nás život so súrodencami trénuje na vzťahy, tak nás vzťahy trénujú na život. Mne sa zdá, že ma moje manželstvo dostalo istým zmyslom do formy. Keď mi pred niekoľkými rokmi moja kamarátka pomáhala do svadobných šiat, povedala: „Tak a láska zvíťazila nad rozumom!“ Neviem, či môže existovať lepšie zhrnutie, prečo to asi toľkí s tým neistým a nepredvídateľným projektom skúšame. Je to jednoducho väčšinou ťažké a väčšinou pekné.
Autorka je scenáristka a režisérka.
Som tajomstvami rodín a manželstiev fascinovaná. Ako autorka, ako žena, ako manželka v aktívnej službe. Všímam si, čítam a pýtam sa, pretože hoci Tolstoj v Anne Karenine vyhlasuje, že všetky šťastné rodiny sú si podobné a každá nešťastná je nešťastná svojím spôsobom, ja som presvedčená, že možnosti spokojného spolužitia sú nekonečné. Zaujímajú ma šťastné páry, a z nich konkrétne tie, v ktorých jeden z nich v záujme šťastia celku nemusel potlačiť seba a investovať svoje sny a ciele len v prospech toho druhého. Zaujímajú ma tí, ktorí sa navzájom nedeformovali, neudusili, ale umožnili si vyrásť. A tiež, akou si prešli cestou, aké sú ponaučenia a dohody, vďaka ktorým sú ešte stále spolu. Tu sú niektoré z nich:
.úpaly, búrky, otravy jedlom a muži cez palubu
Prvým predpokladom šťastného vzťahu je schopnosť oslobodiť sa od očakávaní a floskúl, ktorými máme preplnenú hlavu ešte než dovŕšime plnoletosť a ktorými nás definitívne dorazia blahoprajné veršíky doručené k sobášu. Naše manželstvo či partnerstvo nebude rovnaké ako to, o ktorom hovorí krstná mama, farár alebo Rosamunde Pilcherová. Bude naše. A neexistuje jeden Pán Pravý a jedna Jediná. Ten, koho najviac milujeme, často nemusí byť tým, s kým sme schopní zotrvať vo funkčnom vzťahu. Málo romantické, ale pravdivé.
Manželstvo nie je pokojný prístav. Tí, čo to hovoria, buď nikdy v manželstve nežili, účelovo klamú alebo berú lieky, ktoré by mali byť v tom prípade spravodlivo rozdelené medzi zvyšok populácie. Manželstvo je spojením dvoch ľudí, ktorí majú celkom inú genetickú výbavu, vyrástli v iných rodinách, väčšinou majú rozličných priateľov a priority, iný vzťah k peniazom a k výchove, iné vkusové a chuťové preferencie, nezriedka vidia náboženské a politické otázky celkom odlišne. A zrazu sa od nich chce zhoda vo všetkých oblastiach? Prečo? Lebo si to kedysi sľúbili? A sľúbili si to prečo? Lebo podľahli hormonálnemu ošiaľu alebo si racionálne povedali, že je na čase usadiť sa a „táto sa mi bude vedieť postarať o prípadné deti“? Rozhodnutie, ktoré bolo vykonané v priesečníku náklonnosti a priaznivých časopriestorových okolností, so sebou prinieslo nutnosť skúsiť to zladiť a vydržať. Manželstvo však nie je pokojný prístav, manželstvo je plavba neznámymi vodami, v ktorých na nás striehnu búrky, piráti, vzbury posádok, morské choroby a muži cez palubu a len občas môžeme za pekného počasia vidieť delfíny a popíjať na palube dobre namiešané mojito. Poďakujme sa za tie zriedkavé idylické chvíľky a fixujme ich!
.milujeme seba, ilúzie a tých, čo si nás vážia
Je dobré viac sa sústreďovať na veci, ktoré máme podobné, než na tie, ktoré máme rozdielne. Veď ak by sme si neboli podobní, ani sa do seba nezamilujeme. V jednom výskume si mali ženy vybrať z množstva fotografií toho najatraktívnejšieho muža a nakoniec si každá vybrala fotografiu, na ktorej bola ona sama – výskumníci totiž fotografie tvárí žien upravili, aby vyzerali ako mužské a zaradili ich do výberu.
Bez úcty to nejde. Úctu odporúčajú desiati z desiatich šťastne spárených partnerov. Ak si jeden druhého neváži, vzťah nezachránia deti, peniaze, ani medzigalaktický sexuálny súlad.
Pohŕdanie a ponižovanie je neprípustné, to je cesta do pekla. Ani príležitostné, ani také „veď o nič nejde, to je len zo srandy“. Ak to toho druhého zraňuje, sranda to nie je. Vydržať sa to dá dlho, ale nešťastne a na konci bývajú v lepšom prípade zbalené kufre, v horšom prípade ostré nožnice a nabité zbrane. Podľa Davida M. Bussa, autora knihy Vrah v nás je veľmi častou príčinou vraždy práve poníženie. Takže, ak vás baví ponižovať svojho partnera, nemyslite si, že sa to dá robiť donekonečna. Môžete prísť nielen o neho, ale aj o život. A nikdy mu na to neprídu.
A ešte ilúzie. Ilúzie sú vítané. Ak svojho partnera vidíme lepšieho a krajšieho, než v skutočnosti je, máme nádej byť spolu šťastní. Nech šťastie a láska zvíťazia nad pravdou a realitou!
.jedlo, sex a relaxačné hádky
Hádať sa je nevyhnutné, ale nikam to nevedie. Alan Sillars a jeho tím na univerzite v Montane skúmali procesy prebiehajúce počas partnerských hádok a prišli k záveru, že človek pri srdcovej frekvencii 100 úderov za minútu už nedokáže pochopiť, čo mu ten druhý chce povedať, aj keby ako chcel. Odkedy to viem, veľmi sa mi uľavilo.
Urobiť muža v manželstve šťastného je ľahšie, než urobiť šťastnou ženu. Ak žena mužovi navarí, rada si s ním zasexuje a smeje sa jeho vtipom, máloktorý muž by cítil nutnosť niečo na tom meniť. Žena toho vraj potrebuje viac, ale anketovaním som prišla k záveru, že najviac ženám na mužoch prekáža to, že sú väčšinu času pri nich duchom neprítomní, teda zapozeraní do televízora, mobilu, počítača. Že ich nevnímajú, nepočujú, nevidia. Že neďakujú za to množstvo práce, ktoré ženy robia pre svojich mužov a celú rodinu. Že nie sú aspoň občas naozaj štedrí. A že unikajú pred zodpovednosťou. Hovorila som, že urobiť šťastnou ženu je ťažšie. Ak sa to však podarí, aspoň čiastočne, tak platí americké „Happy wife – happy life“ – a to môžem len podpísať.
Treba mať spoločné rituály a ciele. Hovoria tí, čo sa zatiaľ nerozviedli, pretože nechceli, nie preto, že nemohli. Treba vraj objavovať nové veci a spolu. Nenechávať si vzrušujúce zážitky a športové či intelektuálne nadšenie vyhradené len pre kamarátov alebo priateľky. Manželstvo nemôže byť živené len tým, čo bolo, ale aj tým, čo je a čo by mohlo byť.
.manželstvo sa treba snažiť znesiteľne vydržať.
Vydržať a nenechať sa otráviť. Nechcieť to, čo vo filme, na facebooku alebo v bulvári demonštrujú iní ľudia. Život v páre je každodenná výzva. Ako svojho času povedala Madonna „nie je ľahké byť šťastne vydatá. Ďakujem Bohu, že mám manžela, pri ktorom som nútená premýšľať.“ Už spolu nie sú, ale to nič nemení na fakte, že mala pravdu. Zmeniť môžeme len seba, ale keďže pár funguje na princípe interakcie, aj zmenou seba meníme toho druhého a naše spolužitie. Manželstvo a rodina je ako jemne vyladený ekosystém. Doneste do Austrálie králikov a uvidíte, čo sa stane. Kto nedával v škole pozor, tak nevie, že sa bez prirodzeného nepriateľa premnožili a bolo tam treba voziť ďalšie zvieratá, aby ich požrali. Takže nenoste do manželstva elementy, ktoré nemá čo držať na uzde. Viete, čo myslím. K manželstvu patria aj pochybnosti a krízy, patria k nemu aj chvíle, v ktorých sa utiekame k predstave rozvodu ako k svetlu na konci tunela. Treba si ich počítať. Zaznačiť v kalendári každý deň, keď nechceme byť s ním/s ňou. Možno zistíme, že napriek tomu, že sú tie dni veľmi intenzívne a dlho si ich pamätáme, je ich len päť do roka. A čo je to päť dní oproti tristošesťdesiatim? Krátka podvečerná búrka v slnkom prežiarenom prázdninovom rezorte.
Tak ako nás život so súrodencami trénuje na vzťahy, tak nás vzťahy trénujú na život. Mne sa zdá, že ma moje manželstvo dostalo istým zmyslom do formy. Keď mi pred niekoľkými rokmi moja kamarátka pomáhala do svadobných šiat, povedala: „Tak a láska zvíťazila nad rozumom!“ Neviem, či môže existovať lepšie zhrnutie, prečo to asi toľkí s tým neistým a nepredvídateľným projektom skúšame. Je to jednoducho väčšinou ťažké a väčšinou pekné.
Autorka je scenáristka a režisérka.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.