V Ústí nad Labem pred pár dňami pozastavilo činnosť Činoherní studio (bolo slávne hlavne v 70. a 80. rokoch, keď sa sem z Prahy stiahol Ivan Rajmont a keď tu hrával Jiří Bartoška; ale stále je to kultúrny oheň severných Čiech). Tamojší krajskí úradníci v januári namiesto dotácií vypísali otvorenú grantovú súťaž, takže Činoherák nevie, či bude mať na výplaty a na kúrenie. Na jeho podporu sa ozvali iné divadlá na čele s Národným, ale aj politickí komentátori z celoštátnych novín.
Moje libertariánske ja – ktoré sa prebúdza, kedykoľvek sa niekto správa, akoby verejné dotácie boli jeho základné ľudské právo – by nedávalo dotácie žiadne. Napríklad Žižkovské divadlo Járy Cimrmana by sa ľahko uživilo aj bez nich (je večne vypredané a má súkromných mecenášov na čele s PPF). Moje leftliberálne ja by si prialo otvorené granty pre sezónne akcie, čisto pre radosť ľudí v meste. Zvlášť, keď vidím, koľko zábavy prináša v auguste prehliadka nového cirkusu (bez zvierat, len s akrobatmi) Letní Letná, a pritom Prahu vlani stál bagateľ - 2,8 milióna korún čiže 100 tisíc eur. Moje konzervatívne ja uznáva, že akási „chrbticová sieť" kamenných divadiel je normálny prejav kultúrnosti (prekvapene čítam na stránke Inštitútu Václava Klausa, že pred pár dňami došiel k tomu istému). Takže rešpektujem, že dotujeme Semafor nie preto, že by bol stále taký žiarivý ako v 60. rokoch, ale preto, že Jiří Suchý je živá národná kultúrna pamiatka.
Kombinácia týchto troch prístupov je český konsenzus po dvadsiatich rokoch pokusov a omylov. Zaujímal by ma ten slovenský. (A pokiaľ ide o ústecký Činoherák: moje praktické ja uzatvára, že zmeniť pravidlá financovania v polovici divadelnej sezóny môže len somár. Alebo severočeský krajský úradník.)
Moje libertariánske ja – ktoré sa prebúdza, kedykoľvek sa niekto správa, akoby verejné dotácie boli jeho základné ľudské právo – by nedávalo dotácie žiadne. Napríklad Žižkovské divadlo Járy Cimrmana by sa ľahko uživilo aj bez nich (je večne vypredané a má súkromných mecenášov na čele s PPF). Moje leftliberálne ja by si prialo otvorené granty pre sezónne akcie, čisto pre radosť ľudí v meste. Zvlášť, keď vidím, koľko zábavy prináša v auguste prehliadka nového cirkusu (bez zvierat, len s akrobatmi) Letní Letná, a pritom Prahu vlani stál bagateľ - 2,8 milióna korún čiže 100 tisíc eur. Moje konzervatívne ja uznáva, že akási „chrbticová sieť" kamenných divadiel je normálny prejav kultúrnosti (prekvapene čítam na stránke Inštitútu Václava Klausa, že pred pár dňami došiel k tomu istému). Takže rešpektujem, že dotujeme Semafor nie preto, že by bol stále taký žiarivý ako v 60. rokoch, ale preto, že Jiří Suchý je živá národná kultúrna pamiatka.
Kombinácia týchto troch prístupov je český konsenzus po dvadsiatich rokoch pokusov a omylov. Zaujímal by ma ten slovenský. (A pokiaľ ide o ústecký Činoherák: moje praktické ja uzatvára, že zmeniť pravidlá financovania v polovici divadelnej sezóny môže len somár. Alebo severočeský krajský úradník.)
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.