Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Pohľad Fedora Gála

.fedor Gál .časopis .klub

Snowden je zákerný zlodej, bol názov videa Petra Kalmusa (http://video.tyzden.sk/eugen-korda/2013/12/28/kalmus-snowden-je-zakerny-zlodej/) na stránke .týždňa. Bol označkovaný ako hlupák, naivka, exot, blúznivec a podobne.

Príkladov krádeží, zneužitia, „straty“ zdravotných kariet zo špitálov, PIN kódov ku kreditným kartám, prístupových hesiel k účtom, údajov klientov mobilných operátorov, alebo rovno kusa osobnej identity majiteľov mobilných telefónov, FB účtov a podobne je neúrekom. A nepatrí ochrana našich životov a majetku do základných funkcií štátu, v dnešnom globalizovanom svete, bez ohľadu na typ emócie, ktorý k tomuto inštitútu prechovávame? Do akej kategórie patrí, keď niekto ukradne údaje spravodajskej služby demokratického štátu  s tým, že občanov chráni pred neoprávneným čmuchaním?
Prvé, čo mi napadlo, keď som 11. 9. 2001 videl newyorské Dvojičky padať k zemi, bolo: odteraz budeme za každý kúsok svojej bezpečnosti platiť kúskom svojej slobody. Druhé, čo som si vtedy uvedomil, keď boli spočítaní mŕtvi a zverejnené profily páchateľov, že túto obeť unesiem.
Obavy z tajných služieb nedemokratických režimov, z radikálnych militantov a ich zbrojníc, roztrúsených kade-tade, z ich spiacich agentov, náborárov, osamelých deviantov... sú namieste. Pokiaľ chceme pokojne spávať, neostáva, než dôverovať inštitúciám, ktoré nás majú chrániť. Isto, po skúsenostiach s tými našimi, ktoré majú za ušami denunciáciu politických konkurentov, korupčné škandály, rozkrádačky či priamo násilné zločiny, je to problém. Máme však preto zabrániť monitorovaniu bezpečnostných rizík? A máme im v tom zabrániť preto, že sa do ich služieb občas dostanú ľudia formátu Ivana Lexu? Stačí si uvedomiť  rozdiel medzi zločineckým, nekompetentným  alebo nedôveryhodným spravodajcom či agentom v demokratických a nedemokratických pomeroch. Veď za komunizmu stačilo udanie, že ten alebo onen občan číta, počúva, rozpráva, čo by nemal,  aby prežil život štvanca, väzňa, alebo neprežil.  
Bol som v hľadáčiku českej BIS aj slovenskej SIS v 90. rokoch. Tej prvej pre Hnutie občianskej solidarity a tolerancie, v radoch ktorého sa pohybovalo zopár mladých anarchistov, tej druhej preto, že som spoluzakladal TV Nova, ktorú vtedajší šéf SIS pasoval na protislovenské médium. V oboch prípadoch som vedel, že niet dôvodu k obavám a spal som pokojne. Nie tak v časoch, keď vyšla napríklad Bratislava/nahlas, a to aj napriek tomu, že komunizmu už odzváňalo. Ak mám z niečoho obavy, tak to je masívna podpora Snowdenovho činu, jeho heroizácia.  A dosť mi záleží na tom, aby aj kvôli takýmto ľuďom spravodajské služby demokratických štátov nakladali so svojimi informačnými fondmi zodpovednejšie a aby riziko ich rozkrádania bolo minimálne. Podobne ako kvalifikovaná kontrola ich činnosti. A sme pri klasickej téme: kto bude kontrolovať kontrolórov? O tomto však inokedy. Teraz len toľko, že intuitívne verím viac CIA ako BIS, BIS viac ako SIS, SIS viac ako FSB...   

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite