Ani neviem, v ktorej informácii sú na tom horšie. Kým doznievajú tieto správy, zatiaľ šéfkuchár, odborník na všetko, nám z antikorovej kuchyne hlási, čo všetko potrebujeme na prípravu mufloních medailónikov na portskom víne, zapekaných so syrovo-bešamelovou omáčkou. Tí chudobní ľudia z Fiľakova, čo ich navštevujem, nestíhajú si trpko utierať slinky do roztrhaných rukávov. Chceli by mať aspoň tú múku, ktorá sa objaví v zložkách pripraveného jedla. Nechcem tu vyjadrovať žiadne klišé. Byť bohatý vôbec nie je hriech! Sám som sa práve vrátil z návštevy, kde sa stôl prehýbal pod unikátnym jedlom, pripraveným z lásky. Som vždy v zvláštnej situácii, keď chodím po návštevách tam aj tam. Prechádzam veľkým paradoxným rozporom na obidvoch stranách. Tu sú vyberané jedlá, ktorými si ma chcú uctiť, tu sú zase chudobní ľudia, ktorí mi hovoria, čo všetko by potrebovali. Treba niesť ten vnútorný rozpor: na jednej strane cítiť sa Bohom požehnaný a obdarovaný a na druhej strane byť pri ľuďoch, ktorí sa cítia akoby Bohom zabudnutí a opustení. Nie je mi to jedno, vždy, keď sa z návštev vraciam do toho svojho. Ten vnútorný rozpor mi totiž káže robiť veci z Ducha, a nie z brucha!
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.