Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Michal Konrád: Nie kvôli hviezdam je človek kuchárom

.elena Akácsová .časopis .lifestyle

Michal Konrád, šéfkuchár najlepšej slovenskej reštaurácie (podľa Gault&Millau) Fou Zoo je rád, že v nej našiel veľmi tvorivé prostredie, kde má neustály tlak vytvárať nové jedlá. To ho núti ďalej sa vzdelávať a sledovať svetové trendy.

Nápad na nové jedlo prichádza spontánne
Pred pár týždňami som musel o pol tretej v noci vstať z postele, aby som si nakreslil, ako to bude vyzerať. Aj som sa chytal za hlavu, že to už nie je celkom normálne. Inšpirujem sa z rôznych zdrojov, nekopírujem, zoberiem si z cudzieho jedla len to, čo sa mi ľúbi. Aj tak sa nikomu nikdy nepodarí skopírovať jedlo rovnako. Ale načo by som to robil? Mám dosť vlastných nápadov.

Som mladý šéf, ale autoritu si udržať viem
Ako? Toto je nemocničná a toto cintorínska. (Ukazuje päste a smeje sa.) Žartujem. Neviem, asi je to tým, aký som, že kolegovia vidia, čo viem a dokážem. Som pedant, všetko musí byť tak, ako má, inak som nervózny. Veľa cvičím aštanga jogu, tá ma uzemňuje, lebo ja som „prudič“. Najmä keď je veľa roboty a niekto ma naschvál nechce pochopiť. V kuchyni je pár dier na dverách, ale už som sa vybúchal, teraz sa vykričím a je to fajn.

Moje domáce zvieratko je krab Quído
Natrafil som na neho v akvaristickom obchode a hneď sa mi zapáčil. Je veľmi divoký, ide si po svoje, asi ma nevníma, nepostaví sa do pozoru, keď prídem domov. Ale keď vojdem do izby, ožije, daj mi jesť, daj mi jesť! Neviem, do akej veľkosti narastie, sám som zvedavý, dokedy  to chalan vydrží. Vlastne som pôvodne kúpil dvoch, ale keď som došiel domov, druhý mal už len jedno klepeto a jednu nohu, Quído ho normálne zožral.

Mám na tele vytetovanú celú zoologickú záhradu
Začal som s tým v šestnástich, s malým drakom, ale dal som si ho pretetovať. Mám tatéra Aziata, ktorý žije na Miami a niekoľkokrát ročne chodí do Európy na tetovacie festivaly. Posledná session trvala desať hodín. Veľmi to bolí, je to strašne iritujúce. Pre krásu a pre to, čo má človek rád, treba trpieť. Svojím spôsobom je to závislosť, ale chcem to už mať dokončené.

Jem strašne veľa čokolády, bársakej, vôbec sladkosti
A pivo Plzeň milujem, jeho chuť, vôňu. Nie som tučný, lebo veľa cvičím, ani trávenie nemám dobré, páli ma záha, možno z toľkej čokolády. Chute mám asi vyvinutejšie ako bežný človek, ale to je len praxou. Rovnako ako mám aj ruky odolnejšie proti teplu. Včera som sa popálil, štípalo to ako ďas, ale kožu mám len zošúverenú, ani sa mi nespravil pľuzgier.

Odmalička som inklinoval ku kuchyni
Nepomáhal som otcovi s opravami auta, radšej som sa motal v kuchyni pri mame. Preto ma aj dali na kuchársku školu. Pravdupovediac, nevedel som, že chcem byť kuchár, ani keď som už bol vyučený. Som z Petržalky a v 90. rokoch to tu bolo divoké, mal som všelijaké krivé chodníčky. Ale naskytla sa mi možnosť ísť v lete pracovať do hotela na Cyprus, hneď potom do Londýna, do ázijskej kuchyne, a to ma oslovilo.

Mám tridsať rokov a precestoval som polku sveta
Som bohatý na skúsenosti, tie si cením. V rámci hierarchie sa vyššie ako šéfkuchár už ísť nedá. Čo je ďalšia méta? O piatej idem cvičiť. (Smiech.) Jasné, chceme Michelina, a čím ďalej, tým sa mi zdá reálnejšie, že by sme mohli byť prví na Slovensku. Ale ešte je tam veľa práce. Že čo robí šéfkuchár, keď už má všetky tri hviezdy? Nič, maká. Hviezdy sú krásne méty, ale nie kvôli nim je človek kuchárom. Lebo ho baví robiť jedlo.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite