Keď na Vianoce 2013 pápež František predniesol na Námestí svätého Petra svoj príhovor a pozdravil veriacich v Ríme i vo svete, v našich médiách sme počuli, že „pápež nepozdravil po slovensky“. Ale on nepozdravil v žiadnom inom jazyku, iba v talianskom. A teraz, keď vymenoval nových kardinálov, zase zaznelo v médiách, že „Slovák medzi nimi nie je“. Akoby tam musel byť.
Stále teda v sebe nosíme akýsi kolektívny pocit, že niekto zvonku by sa mal o nás postarať a mal by nám venovať pozornosť. Keď v roku 1983 Štátna bezpečnosť urobila po celom Československu „záťah“ proti františkánskej reholi, slovenskí františkáni napísali do samizdatu „Udeľme si slobodu sami!“ A vtedy o nich písal celý svet. Rovnako to bolo pri iných udalostiach počas komunizmu, ktoré prirodzene zaujali svet. A rovnako je to i dnes.
A možno ani nezáleží na tom, či sa o nás píše vonku, ale skôr na tom, ako tu žijeme. Je tu veľa krásnych vecí. Napríklad drobní vydavatelia kníh. Keď zoženú peniaze, vydajú knihu. Teraz čítam Buninove denníky z rokov 1918 a 1919 Prekliate dni. Vydalo ich vydavateľstvo Hronka, ako svoju druhú knihu. Kúpil som si ju ako poslednú v Artfore. Takisto vydavateľstvá L.C.A., Petrus a ďalšie. A potom malé výstavné priestory pre výtvarníkov, žilinská Stanica-Záriečie, a tak by sa dalo pokračovať.
„Udeľme si slobodu sami“ a nenariekajme! A keď si nebudeme závidieť, mnohé z týchto projektov prirodzene zaujmú i okolitý svet.
Stále teda v sebe nosíme akýsi kolektívny pocit, že niekto zvonku by sa mal o nás postarať a mal by nám venovať pozornosť. Keď v roku 1983 Štátna bezpečnosť urobila po celom Československu „záťah“ proti františkánskej reholi, slovenskí františkáni napísali do samizdatu „Udeľme si slobodu sami!“ A vtedy o nich písal celý svet. Rovnako to bolo pri iných udalostiach počas komunizmu, ktoré prirodzene zaujali svet. A rovnako je to i dnes.
A možno ani nezáleží na tom, či sa o nás píše vonku, ale skôr na tom, ako tu žijeme. Je tu veľa krásnych vecí. Napríklad drobní vydavatelia kníh. Keď zoženú peniaze, vydajú knihu. Teraz čítam Buninove denníky z rokov 1918 a 1919 Prekliate dni. Vydalo ich vydavateľstvo Hronka, ako svoju druhú knihu. Kúpil som si ju ako poslednú v Artfore. Takisto vydavateľstvá L.C.A., Petrus a ďalšie. A potom malé výstavné priestory pre výtvarníkov, žilinská Stanica-Záriečie, a tak by sa dalo pokračovať.
„Udeľme si slobodu sami“ a nenariekajme! A keď si nebudeme závidieť, mnohé z týchto projektov prirodzene zaujmú i okolitý svet.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.