Dňa 25. januára som bol v Čajkovského koncertnej sále na koncerte k výročiu smrti ruského skladateľa Izáka Švarca. Sála bola vypredaná a na úvod sa držala minúta ticha. To ticho bolo najsilnejšie, aké som zažil. Ľudia okolo mňa zatvárali oči. Hneď po koncerte som viezol kamarátovi na Kyjevskú vlakovú stanicu balík pre mamičku. Ľudia v metre boli ako sochy. Nikto sa neusmieval, nekomunikoval. Každý sa bál, strach sa plazil cez vagóny metra a všetky stanice. Zaklincovali to všetko iba o pár dní slovenskí herci, ktorí prišli do reštaurácie v Slovenskom dome, typicky po slovensky, osláviť svoje druhé narodenie.
Tieto Vianoce a Silvester som netrávil v Moskve, ale na Slovensku. O výbuchu, vlastne výbuchoch vo Volgograde som iba počul. No ten pocit sa zopakoval. Úplne ako pred rokmi. Len teraz mňa ani mojich kamarátov nikto nezavolá na pohovor. Nikde sa nebudeme zapisovať. Iba budeme žiť, chodiť a fungovať v tom istom, ak nie väčšom strachu. Keď nastúpime do lietadla a potom z neho vystúpime, budeme sa obzerať ešte viac ako zvyčajne. V metre bude ticho a možno ešte menej ľudí. Každý bude podozrievavejší a opatrnejší. Útoky pokazili Rusku sviatky. Vstup do nového roka. Teraz nejde o politikov, úradníkov, ide o bežných ľudí, ktorí sú čoraz nedôverčivejší. Ak by si to však človek príliš pripustil k srdcu, stalo by sa to aj jemu. Cestovanie do Ruska, život tam, aj návraty domov, sú tak či onak ako dobrodružstvo.
Peter Verešpej má 21 rokov, pochádza z Prešova, študuje medzinárodné vzťahy a japončinu v Moskve, pracuje ako prekladateľ v rádiu, pripravuje debutovú básnickú zbierku a sporadicky bloguje.
Tieto Vianoce a Silvester som netrávil v Moskve, ale na Slovensku. O výbuchu, vlastne výbuchoch vo Volgograde som iba počul. No ten pocit sa zopakoval. Úplne ako pred rokmi. Len teraz mňa ani mojich kamarátov nikto nezavolá na pohovor. Nikde sa nebudeme zapisovať. Iba budeme žiť, chodiť a fungovať v tom istom, ak nie väčšom strachu. Keď nastúpime do lietadla a potom z neho vystúpime, budeme sa obzerať ešte viac ako zvyčajne. V metre bude ticho a možno ešte menej ľudí. Každý bude podozrievavejší a opatrnejší. Útoky pokazili Rusku sviatky. Vstup do nového roka. Teraz nejde o politikov, úradníkov, ide o bežných ľudí, ktorí sú čoraz nedôverčivejší. Ak by si to však človek príliš pripustil k srdcu, stalo by sa to aj jemu. Cestovanie do Ruska, život tam, aj návraty domov, sú tak či onak ako dobrodružstvo.
Peter Verešpej má 21 rokov, pochádza z Prešova, študuje medzinárodné vzťahy a japončinu v Moskve, pracuje ako prekladateľ v rádiu, pripravuje debutovú básnickú zbierku a sporadicky bloguje.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.