Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Očami Doroty Nvotovej

.dorota Nvotová .časopis .osobnosti

Fajčím cigaretu na ulici, ktorá vyzerá ako ulica plná zadných vchodov v americkom filme. Obzerám sa, či neuvidím pár „bezďákov“ pri ohníčku zo smetí. Nie, toto je Rusko, uvedomujem si. Ruská zima stále nič, a tak fajčím pomaly pred návratom na hotelovú izbu a rozmýšľam o novom gode. Včera búchali ohňostroje nad Moskvou, pár dní predtým bomby vo Volgograde, teraz je noc a pokoj a my mierime na Kaukaz. Pozrieť sa na kopce. Pozrieť zospodu. Nezvyk. Zhora to pôjde až vtedy, keď bude môcť môj malý syn sedieť v tom turistickom ruksaku. Nesťažujem sa, nemenila by som, len ticho rozjímam.

Kopce sú, koniec koncov, väčšie, keď sú obdivované zdola. Bez pocitu panstva nad nimi, dobytia či pýchy nad svojím výkonom. Tento rok teda len ponížene a pokorne zospodu. Rusi venujú oslavám Nového roku omnoho viac energie ako zvyšok sveta. Vianoce majú až o týždeň, podľa pravoslávneho kalendára a roky v komunizme ich naučili svätiť svetský sviatok o čosi viac. Ded Maroz stojí na každom rohu, stromčeky by vyhrali každú súťaž o najohyzdnejší gýč a konečne majú všetci príležitosť robiť to, čo Rusi robia tak strašne radi- dávať darčeky. Tie si tu ľudia dávajú na Nový rok. Obchodné domy sú teda plné o týždeň neskôr ako naše a koledy znejú, aj keď je v dátume už štrnástka. Je krásne cestovať a pozorovať triezvou hlavou prvého januára v rôznych mestách. Prešli sme vyše tisíc kilometrov a videli ľudí rôznych mravov. Deti s héliovými balónikmi v tvare koní - v čínskom a tibetskom a ruskom kalendári je rok koňa. Každý by mal vraj mať nejaký symbol koňa doma. Stretávame novoročných nadšencov, stagnujúcich na štvorcovom metri, s fľaškou vodky v ruke. Okolo prejde teta s ujom - ona silná, malého vzrastu, v dlhom kožuchu a huňatej baranici, on vysoký, chudý a strááášne nadrbaný. Teta ho drží pod pazuchou a vláči jemne za sebou. Nehnevá sa, nemračí sa a ani sa za neho nehanbí. A on sa nevzpiera a poslušne ide domov. Je obed 1. januára a mestá sú prázdne. Majú feeling ulíc so zadnými vchodmi v americkom filme. Zahasím ohorok o zem a rozmýšľam, aká bude tá vysvietená predná strana  tohto rok s „načančanými“ fasádami a vítajúcimi reklamami. A prajem si, aby to búchalo len na Silvestra. Najmä teraz, keď cestujeme na Kaukaz. S novým godom!!!

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite