Slovenský dedič zistí, že to isté sa vzťahuje aj na závety. Slovenský študent práva sa ocitne pred otázkou, či sa ešte oplatí prihláška na české fakulty (Slováci tvoria na českom práve 6,8 % všetkých uchádzačov). Obnovujú sa staré pravidlá – napríklad, že stavby sú prirodzenou súčasťou pozemku alebo že možno adoptovať aj dospelú osobu – a inštitúty ako výminek alebo pacht. Zviera už v Česku nebude považované za vec... Tých zmien sú stovky.
Ako Čech som rád: opúšťame právo sa socialistickými koreňmi zo 60. rokov a prihlasujeme sa k Západu. Už od prvých paragrafov, ktoré sa zjavne inšpirovali americkou ústavou a zaručujú každému človeku „prirodzené právo usilovať sa o vlastné šťastie a šťastie svojej rodiny“. Ako Čechoslovák cítim nostalgiu: obrí ľadovec federálneho občianskeho práva, ktorý obe spoločnosti pod hladinou spájal, sa práve roztrhol a jeho polovice sa od seba začínajú po centimetroch vzďaľovať.
Utešuje ma, že sa vraciame tam, kde sme už boli. Stopäťdesiat rokov platilo v českých krajinách rakúske (teda západné) občianske právo, kým na Slovensku uhorské zvykové. A tak sa trochu spolieham, že éry divergencie sa striedajú s érami konvergencie. Teraz by som, napríklad, volil stranu, ktorá by prišla s premyslenými a dlhodobými projektmi prepájania so susednými krajinami.
Pripadá mi celkom príznačné, že žiadna taká v ponuke nie je. Ani v Česku, ani na Slovensku, ani v žiadnej inej krajine bývalého Rakúsko-Uhorska.
Ako Čech som rád: opúšťame právo sa socialistickými koreňmi zo 60. rokov a prihlasujeme sa k Západu. Už od prvých paragrafov, ktoré sa zjavne inšpirovali americkou ústavou a zaručujú každému človeku „prirodzené právo usilovať sa o vlastné šťastie a šťastie svojej rodiny“. Ako Čechoslovák cítim nostalgiu: obrí ľadovec federálneho občianskeho práva, ktorý obe spoločnosti pod hladinou spájal, sa práve roztrhol a jeho polovice sa od seba začínajú po centimetroch vzďaľovať.
Utešuje ma, že sa vraciame tam, kde sme už boli. Stopäťdesiat rokov platilo v českých krajinách rakúske (teda západné) občianske právo, kým na Slovensku uhorské zvykové. A tak sa trochu spolieham, že éry divergencie sa striedajú s érami konvergencie. Teraz by som, napríklad, volil stranu, ktorá by prišla s premyslenými a dlhodobými projektmi prepájania so susednými krajinami.
Pripadá mi celkom príznačné, že žiadna taká v ponuke nie je. Ani v Česku, ani na Slovensku, ani v žiadnej inej krajine bývalého Rakúsko-Uhorska.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.