Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Za mojím odchodom je Šufliarsky

.marek Vagovič .časopis .rozhovor

Ako prokurátorka riešila najťažšie mafiánske kauzy. Hoci sa jej vyhrážali zabitím, o svojej práci dokáže s nadšením hovoriť celé hodiny. Napriek tomu po štyridsiatich rokoch znechutená odchádza. Eva Mišíková.

.prečo ste sa stali prokurátorkou?
Na strednej škole ma upútal výrok nášho profesora Gmiterka, že každý človek je už pred narodením, po celý život, aj ďaleko po smrti spojený s právom. Vtedy som si uvedomila jeho význam, navyše som mala rada detektívky a príbehy z kriminálneho prostredia. Fascinovalo ma analytické myslenie vyšetrovateľov, ako zhromažďujú dôkazy. Preto som sa rozhodla pre právnickú fakultu, pričom som často uvažovala nad tým, prečo má zlo väčšinou navrch. Moja práca na prokuratúre mi potom umožnila presadiť aspoň kúsok spravodlivosti.

.kde sa vo vás vzal zmysel pre spravodlivosť?
Formovala ma predovšetkým rodina, obaja rodičia mali zmysel pre skromnosť, čestnosť, spravodlivosť aj poriadok. A tiež môj manžel, takisto právnik, ktorý mi bol vždy oporou. Od mladosti som navyše aktívne športovala, hrala som hádzanú. Pri športe sa človek naučí vyhrávať aj prehrávať, údery prijímať aj rozdávať. Získa zmysel pre fair play aj tímovú prácu.  

.v roku 1973 ste prišli na Mestskú prokuratúru v Bratislave. Práve sa začínala normalizácia – uvedomovali ste si, že časom zrejme narazíte aj na nejaké obmedzenia?
V tom čase nie. Počas môjho pôsobenia na prokuratúre pred rokom 1989 sa mi nikdy nestalo, že by som musela rozhodnúť v rozpore so svojím svedomím, alebo na intervenciu v prospech nejakého papaláša. Mojou výhodou bolo, že zo strednej školy som mala veľmi slušné základy z ekonomiky. Preto som riešila najmä majetkovú a hospodársku trestnú činnosť – rozkrádanie štátneho majetku, krátenie tržieb, podvody, spreneveru. Zaoberala som sa aj lúpežami, znásilnením a podobne. Stretla som sa však aj s prípadom, keď vyvíjalo vedenie SNG na niektorých kňazov tlak, aby vydali rôzne obrazy či sochy na reštaurovanie, ktoré si potom ponechali v zbierke – vrátili len kópie sakrálnych malieb. Vtedy som prvýkrát odmietla akceptovať oficiálny pokyn.

.čo to znamená?
Povedala som, že ide o rozkrádanie majetku v socialistickom vlastníctve, a nie o neoprávnené nakladanie s hmotnými a finančnými prostriedkami, čo bol menej závažný trestný čin. Oznámila som preto vedeniu prokuratúry, že ja takúto – pre páchateľa priaznivejšiu žalobu – nepodám.

.nikdy ste nemuseli rozhodnúť v rozpore so svojím svedomím?
Nie. Pracovala som však na prípade riaditeľa podniku služieb, ktorý spadal pod SZM. Zistili sme, že nakupoval tovar za štátne, a potom si ho nechal pre seba. Pamätám si napríklad na fínsku sedačku za 80-tisíc korún, ktorá sa našla v jeho dome. Viackrát som vtedy zaujala stanovisko, že ide o rozkrádanie majetku, hoci už v čase vyšetrovania bol tento človek zástupcom riaditeľa hospodárskeho oddelenia ÚV KSS. Nikto mi síce priamo nepovedal, ako mám postupovať, ale bolo mi jasné, že vedenie strany má páky aj na prokuratúru, takže s tým nepohnem. Prišla som teda za svojím vtedajším nadriadeným, doktorom Fulierom, a povedala mu, že tento prípad už robiť nebudem. Nechcela som rozhodnúť tak, ako si želá vedenie, a on to akceptoval.

.vy ste neboli členkou strany?
Bola. Vstúpila som tam ako 24-ročná, hneď na začiatku kariéry.

.dôvod?
Ja som nad tým vôbec nerozmýšľala. Vtedy boli na prokuratúre členmi strany skoro všetci. Brali sme to úplne prirodzene, niečo ako odbory. Niekoho možno zavolali preto, že sa im javil ako perspektívny odborník. Ja som tam však určite nešla pre kariéru. Žila som svoj športový život, nemala som to ani v rodine. Otec zo strany vystúpil, a to už v 50. rokoch.

.prečo?
Počas vojny aj krátko po nej bol živnostníkom, o čo po februári 1948 prišiel. Aj niektorí príbuzní môjho manžela boli odsúdení za vlastizradu a špionáž v politicky vykonštruovaných procesoch.

.mali ste z členstva v strane nejaké výhody?
Nie. Nikdy som sa nijako neangažovala ani nebola v žiadnej riadiacej funkcii. Až do novembra 1989 som bola radovou prokurátorkou.   

.vyše dvadsať rokov máme demokraciu, v prípade prokuratúry sa však jedna vec nezmenila: stále je monokraticky riadená. Nie je to problém?
Toto je veľký omyl: monokratický princíp pred rokom 1989 a dnes sa vôbec nedá porovnávať.

.v čom je rozdiel?
Keď vám dal predtým nadriadený pokyn, ako máte postupovať v konkrétnej kauze, v podstate ste nemali možnosť, ako sa brániť. Dnes musí byť každý pokyn nadriadeného vydaný písomne, pričom každý prokurátor môže jeho vykonanie odmietnuť.

.keď to však urobí, môže mať problémy.
To si nemyslím. Viackrát som v závažných kauzách vyjadrila svoj názor, ktorý som nezmenila, pretože neboli predložené logické protiargumenty.

.keď ste však v roku 2004 nesúhlasili s prepustením Jozefa Majského, vtedajší generálny prokurátor Dobroslav Trnka vás odvolal z funkcie riaditeľky trestného odboru.
Pán Trnka argumentoval tým, že sú porušované ľudské práva Jozefa Majského, ktorý sa v tejto veci obrátil aj na Ústavný súd. Ja som s tým nestotožnila, pričom som mu povedala, že pred rozhodnutím súdu nevydám pokyn, aby bol prepustený z väzby. Ale Trnka ma z funkcie neodvolal, vzdala som sa sama.

.prečo ste odstúpili?
Zvážila som viacero aspektov. Boli okolo toho všelijaké šumy, ktoré nasvedčovali, že za tým môže byť aj nejaká služba. Preto to nechcem bližšie rozoberať.

.chceli vás zdiskreditovať s pomocou tajnej služby?
V kuloároch som zachytila takéto informácie, ale toto je ťažko dokázateľné.

.naznačil vám Trnka, že na vás niečo má?
On nie. Veľmi rýchlo som však zvážila situáciu a radšej som sa stiahla sama. Nechcela som byť súčasťou nejakej kampane.

.prvým generálnym prokurátorom po páde režimu bol Vojtech Bacho. Čo to bolo za človeka?
Pán Bacho bol veľmi reprezentatívny a skúsený prokurátor, mal dobrý prístup k ľuďom. V minulosti musel z prokuratúry z politických dôvodov odísť, takže mal záujem vybudovať ju na demokratických pilieroch. Neskôr bol pre nastupujúcu politickú garnitúru nepohodlný.

.potom prišiel Mečiarov nominant Michal Vaľo. Ako vtedy fungovala prokuratúra?  
Išlo o veľmi komplikované obdobie. Odišla som z trestného úseku na legistatívu, kde sme sa s doktorom Liščákom zaoberali Trestným zákonom a Trestným poriadkom, mali sme na starosti aj vzdelávanie prokurátorov. V roku 1997 som vážne uvažovala, že odídem z prokuratúry na Najvyšší súd.

.bol dôvodom spôsob, akým vtedy prokuratúra riešila únos prezidentovho syna, Remiášovu vraždu či zmarené referendum?
Áno, práca ma prestala baviť. Potom sa, našťastie, stal generálnym prokurátorom Milan Hanzel a trestným námestníkom Ctibor Košťál. Z hľadiska riadenia prokuratúry to bol výborný tandem. O Hanzelovi si myslím, že to bol najlepší generálny prokurátor po roku 1989. Bol to výnimočný odborník s kultivovaným prejavom, ktorý musel riešiť zložité kauzy ako napríklad vojnu policajtov. A tiež prípady, ktoré súviseli s Vladimírom Mečiarom a érou Ivana Lexu v SIS.  

.to je síce pravda, za Hanzela sa však nedotiahla žiadna kauza, spájaná s Dzurindovou vládou – od Badžgoňa cez vláčiky až po skupinku. Po zvolení do funkcie sa vraj vyjadril, že teraz bude nosiť modrú kravatu.
O tom nič neviem, ale realita tomu určite nezodpovedá. Ak ste výkonný prokurátor, tak neprídete do styku so všetkými trestnými vecami, ktoré rieši prokuratúra. Preto neviem posúdiť, či mohol Hanzel urobiť niečo inak. Jeho obrovským prínosom však bolo, že sa pripravil statusový zákon a zmenu zákona o prokuratúre.  

.Hanzela vystriedal Trnka, ktorý sa na začiatku javil ako rázny prokurátor. Ako pôsobil na vás?
Ja som ho poznala dávno predtým, ako sa stal generálnym prokurátorom. Keď pracoval na vojenskej prokuratúre, riešili sme viacero prípadov, kde bol veľmi principiálny. Vyšiel mi v ústrety, aj keď som ho požiadala, aby prebral jednu závažnú kauzu, kde mohli byť lokálne vplyvy. Držal slovo, doťahoval veci do konca.  

.kedy sa zmenil? Hovorí sa, že zlomom bol práve Majský.
To neviem. Aj po tom, ako som sa v roku 2004 vzdala funkcie riaditeľky trestného odboru, sme však s Trnkom úzko spolupracovali na zložitých kauzách organizovaného zločinu. Najskôr to bol Černák, potom Yegorov, Adamčo, policajné gangy, kukláči, bytová a bankomatová mafia, ale aj závažná drogová trestná činnosť.

.od roku 2009 ste riešili zložité mafiánske kauzy pod hlavičkou odboru osobitného určenia, ktorý zriadil na Generálnej prokuratúre (GP) práve Trnka. Nechcel si tým len vylepšiť imidž?
Určite nie. Návrh prišiel od prokurátorov, ktorí robili na tejto agende. Aj ja som bola veľmi iniciatívna, pretože som to považovala za dôležité. V čase vzniku odboru tu bolo minimálne desať neobjasnených mafiánskych vrážd, ktoré prerástli rámec kraja. Zhodli sme sa, že by bolo lepšie, keby sme ich pre možné miestne väzby riešili my. Trnka nám vytvoril dobré podmienky, aby sme sa tomu mohli naplno venovať. V boji s organizovanými skupinami sme dosiahli veľmi dobré výsledky.

.to nikto nespochybňuje. Ale je pravda, že ste sa zaoberali len klasickou mafiou, a nie napríklad aj bielymi goliermi, čo zrejme Trnkovi vyhovovalo.
My sme sa zaoberali len konkrétnymi trestnými činmi organizovaného zločinu, ktoré nespadali pod Špeciálnu prokuratúru.  

.za Trnku sa nedotiahli ani politické kauzy ako financovanie Smeru, Rozin a podobne. Nie je to problém?
Určite by sa mali všetky kauzy dôsledne preveriť – bez ohľadu na to, koho sa týkajú.

.súhlasíte, že Trnka nosil na rozdiel od Hanzela červenú kravatu?
(Smiech.) Neviem o tom, že by nosil len červenú kravatu. Myslím, že sa snažil vyvažovať a vychádzať so všetkými politickými stranami, ktoré ho zvolili za generálneho prokurátora.

.čo si myslíte o spôsobe, akým sa riešila kauza Hedviga Malinová?
K podstate kauzy sa neviem vyjadriť, pretože nepoznám vyšetrovací spis. Je však neprijateľné, aby sa takáto vec riešila tak dlho. Občan, ktorého sa týka, nemôže byť dlhodobo v právnej neistote.

.Trnka sa skompromitoval aj nevhodnými výrokmi na adresu viacerých poslancov či expremiérky Radičovej. Prečo to urobil?
Tie výroky ma naozaj šokovali. Zrejme to vzniklo z emočného vypätia, ktoré nedokázal zvládnuť.

.napokon prišla kauza Glance House. Toto bol ten zlom?
Nepoznám pozadie tejto kauzy, informácie mám len z novín.

.ale súhlasíte, že Trnka chcel zrejme bytovku v Bernolákove posunúť svojmu kamarátovi Mariánovi Kočnerovi.  
Áno, ale to sa nedá exaktne dokázať. Určite však platí, že ľudia, ktorí sú vo funkciách, by nemali udržiavať nadštandardné vzťahy s politikmi či podnikateľmi. V takom prípade sú totiž zraniteľní, pričom verejnosť môže mať oprávnený pocit, že pred zákonom si nie sme všetci rovní. To znamená, že kamarátom sudcov a prokurátorov sa nikdy nemôže nič stať.

.disciplinárna komisia zbavila Trnku pre kauzu Glance House funkcie prokurátora. Je to primeraný trest?
Ak dospela polícia k záveru, že nešlo o trestný čin, ale o disciplinárny priestupok, tak potom je takýto trest neprimeraný.

.šéfom odboru osobitného určenia bol Peter Šufliarsky, ktorý je dnes námestníkom generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára. Je známe, že práve vy ste Šufliarskeho dotiahli na GP. Dnes máte zlé vzťahy, čo sa medzi vami stalo?
Na začiatku to bol veľmi skromný, hoci nie veľmi výrazný prokurátor. Počas stáže na GP som ho zapájala do práce tímu, ktorý pracoval na kauzách organizovaného zločinu. Vďaka mne získal aj potrebné kontakty na bezpečnostné zložky. Naše vzťahy sa narušili v lete 2010, keď obvinil mňa a môjho kolegu, že sme poskytli týždenníku Plus 7 dní prepis telefonického rozhovoru dvoch obvinených v kauze kupliarstva. Tento prepis bol pripojený k článku z policajnej kontroly Alexandra Rozina mladšieho, s ktorou sme nemali nič spoločné. Článok navyše vyšiel v čase, keď som bola mesiac v zahraničí. Šufliarsky však tvrdil, že nám to dokáže, a potom budeme nielen disciplinárne, ale aj trestne stíhaní. Bol to pre mňa šok, za štyridsať rokov kariéry ma nikto takto neosočil.

.prečo Šufliarskemu tak záležalo práve na Rozinovi?
To bola pre mňa záhada, lebo ten prepis sa vôbec netýkal Rozina. Ale keď nad tým rozmýšľam, tak je zaujímavé, že Šufliarskeho kamarát Ivan Ševčík, ktorý je dnes šéfom policajnej inšpekcie, oslavoval nedávno päťdesiatku u Rozina v Inchebe. Neskôr ma Šufliarsky aj verejne spochybnil, keď vyhlásil, že som spoluzodpovedná za prepustenie Karola Mella. Vnímala som to ako ďalší osobný útok, ktorý súvisel aj s mojou kandidatúrou na generálneho prokurátora.

.obával sa, že keď uspejete, tak príde o funkciu?
Zrejme áno. Šufliarsky sa snažil vzbudiť dojem, že som fatálne zlyhala v mimoriadne citlivej kauze. Denníku Pravda dokonca podsunul, že som mala byť za to aj disciplinárne stíhaná. Počula som, že takýto návrh naozaj vypracoval, vedenie prokuratúry ho však neakceptovalo. Následne ma začal Šufliarsky ignorovať ako svoju zástupkyňu.

.ako ste vnímali, keď vyšlo najavo, že samotný Šufliarsky vedenie polície včas neinformoval o tom, kedy bude Mello prepustený z väzby, respektíve, že jej neoznámil, že bol naňho vydaný zatykač?
Z hľadiska postupu prokurátora bolo jeho konanie úplne nevysvetliteľné a neospravedlniteľné. Je zarážajúce, že o vydaní zatykača políciu neinformoval napriek tomu, že si ho šiel osobne vyzdvihnúť cez mesto, v ktorom sídli pobočka Úradu boja proti organizovanej kriminalite, ktorá prípad Mello realizovala. Mimochodom, po tejto kauze ma Šufliarsky cielene odstavil od nových prípadov organizovaného zločinu.

.je Šufliarsky dôvodom, prečo odchádzate z prokuratúry?
Jednoznačne. Napriek môjmu veku sa necítim opotrebovaná. Šufliarsky navyše neurobil nič proti tomu, aby nebol zrušený odbor osobitného určenia, na ktorom mu v minulosti tak záležalo. Od novembra 2013 existuje na GP len oddelenie dozoru v trestných veciach.

.o čom to svedčí?
Dnes som presvedčená, že motívom vzniku spomínaného odboru boli len Šufliarskeho osobné ambície. Keď neuspel ako kandidát na špeciálneho prokurátora, tak sa chcel stať riaditeľom odboru. A teraz, keď má vyššiu funkciu, mu už zrejme na tom odbore nezáleží.

.prečo si Čižnár vybral za námestníka práve Šufliarskeho?
To neviem. Treba však konečne povedať, ako je to s výberovými konaniami na prokuratúre. Konkurzy do akýchkoľvek riadiacich funkcií sú tu len formálnym prikrytím nominácií vopred vybratých ľudí.

.to znamená, že najskôr sa šéf prokuratúry s niekým dohodne, a potom sa vypíše výberové konanie, do ktorého sa prihlási len jeden uchádzač?
Presne tak. Som si istá, že na pozíciu námestníka by sa našli aj iní prokurátori. Šufliarskeho nominácia vyvolala na GP napätie, vo všeobecnosti nebola prijatá pozitívne. To, že sa stal námestníkom, len umocnilo moje rozhodnutie odísť.   

.povedali ste, že vaše vzťahy narušila aj kandidatúra na generálneho prokurátora. Aká to bola skúsenosť?
Výnimočná. Rozmýšľala som, či dokážem zreformovať takú zložitú inštitúciu ako je prokuratúra, a vylepšiť jej negatívny obraz na verejnosti. Toto môže totiž fungovať len vtedy, ak ignorujete akékoľvek väzby a dotiahnete všetky kauzy, v ktorých figurujú politici aj podnikatelia bez rozdielu. Mojou výhodou boli dlhoročné skúsenosti z rôznych oblastí prokuratúry, dobrá znalosť trestného úseku aj legislatívy.

.kto vás oslovil, aby ste kandidovali?
Zavolal mi Béla Bugár. Povedal mi, že poslanecké kluby Most – Híd, KDH a SaS sa zhodli, že by som mohla kandidovať. Išla som do toho aj preto, že považujem za neprijateľné, keď sa dostávajú na slobodu vrahovia či mafiáni na základe chýb, ktoré urobia orgány činné v trestnom konaní. Vidím aj rozdiel v prístupe k právam obvinených a poškodených: u nás sa nadštandardne vychádza v ústrety tým prvým, pričom sa argumentuje údajným porušovaním ľudských práv.

.dva roky riadil prokuratúru Ladislav Tichý. Ako to zvládol?
Je to veľmi dobrý právnik. K jeho rozhodnutiam sa však neviem vyjadriť.

.je známe, že kryl napríklad Trnkovi chrbát v kauze Glance House.
Jeho postoj poznám len z tlačoviek, takže to nebudem komentovať.

.tichý s Trnkom podali aj viacero mimoriadnych dovolaní v prospech súkromných firiem za stovky miliónov eur. Súhlasíte, že za ich éry fungovala prokuratúra tak trochu ako obchodná spoločnosť?
Neviem posúdiť, ako a prečo konali v spomínaných kauzách. Ale na základe medializovaných informácií vznikli pochybnosti, či bol ich postup transparentný.

.tichý sa diskvalifikoval aj škandalóznym večierkom v bare Bonanno. Čo si o tom myslíte?
Je neprijateľné, aby sa takto správali a vyjadrovali sudcovia či prokurátori. Nie je správne, že žiadajú od Nového Času také veľké odškodné. Ak zverejnia médiá pravdivé skutočnosti, tak by sa mali naopak títo ľudia ospravedlniť za svoje nevhodné správanie.

.bol by Jozef Čentéš dobrým generálnym prokurátorom?
Vždy je otázne, či to ľudia, ktorí sa dostanú do funkcie, ustoja. Získajú totiž rôzne výhody, kontakty na najvyššie miesta aj určité oprávnenia. Napriek tomu som presvedčená, že Čentéš by bol dobrým šéfom prokuratúry, ktorý by nikdy netoleroval nezákonné rozhodnutia.

.čentéš je slušný človek, poctivec a pracant. Podľa niektorých kolegov je však málo razantný.  
Určite nie, v tomto sa mýlia. Keďže je to v podstate môj žiak, myslím, že ako generálny prokurátor by bol veľmi dôsledný a rázny.

.čo si myslíte o konaní prezidenta Gašparoviča, ktorý ho odmietol vymenovať za generálneho prokurátora?
K tomu sa nebudem vyjadrovať. Neprináleží mi komentovať rozhodnutia Ústavného súdu.

.gašparovič však odmietal Čentéša už pred rozhodnutím súdu.
To je pravda. Ale zároveň sa vyjadril, že má pochybnosti o niektorých jeho krokoch.

.v minulosti ste ako jediný prokurátor podpísali petíciu za zachovanie Špeciálneho súdu. Prečo sú prokurátori v sledovaných kauzách – od Trnkových výrokov o trtošení a pregrciavaní cez Glance House až po spor Gašparovič verzus Čentéš – vždy ticho?
Je to nedostatok ľudskej odvahy, nechcú mať zbytočné nepríjemnosti. Ale toto je aj problém našej stavovskej organizácie – Rady prokurátorov – keďže neslúži účelu, pre ktorý bola vytvorená. Vedúci funkcionári prokuratúry sa často za jej rozhodnutia len skrývajú.

.čo je to vlastne za orgán?
Pozostáva z predsedov prokurátorských rád v krajoch a na GP. Nie je pritom obvyklé, aby sa Rada prokurátorov vyjadrovala ku kandidátom na šéfa prokuratúry. Ak sa to predsa len rozhodne urobiť, tak potom by tomu mali predchádzať diskusie v jednotlivých krajoch – predseda každého z nich by tak dostal mandát, aby navrhol konkrétneho kandidáta. To nemôže byť tak, že sa stretne deväť členov Rady prokurátorov a tí rozhodnú o tom, koho podporia za generálneho prokurátora.   

.to znamená, že keď podporili pred voľbou GP Čižnára, tak hovorili len sami za seba?
Áno, v podstate to bol názor deviatich ľudí, hoci na Slovensku je približne 900 prokurátorov.

.akým šéfom prokuratúry je Čižnár?
Má zmysel pre poriadok, vie, čo chce zmeniť vnútri systému. Zaviedol aj opatrenia, ktoré by mali viesť k zrýchleniu konania, transparentnosti a vyššej kvalite v práci prokuratúry.

.je to posun oproti Trnkovi?
Na to bude možné odpovedať až po určitom období, keď bude zrejmé, ako bude postupovať v niektorých kauzách.

.Čižnár je zaviazaný Smeru. Dokáže prekročiť svoj tieň?
To závisí aj od toho, ako bude pracovať polícia. Prokuratúra sa totiž nemusí dozvedieť o prípadoch, ktoré sú rozpracované operatívne. Kde niet žalobcu, tam niet ani sudcu.

.existuje vôbec na prokuratúre človek, ktorý by vedel úplne zmeniť pomery?
Minimálne dvaja. Doktorka Viera Kováčiková z krajskej prokuratúry v Trenčíne a doktor Rastislav Remeta z GP. Obaja sú vynikajúci ľudia aj odborníci, majú prirodzenú autoritu a nepodliehajú žiadnym vplyvom.

.čo je dnes hlavný problém prokuratúry?
Výber právnych čakateľov, z ktorých sa neskôr stanú prokurátori. Nie vždy je totiž hlavným kritériom odbornosť – často rozhodujú kamarátske či príbuzenské vzťahy, keďže právo sa stalo lukratívnym povolaním. Podmienkou prijatia by mali byť aj psychologické vyšetrenia či testy z logiky. Len memorovať právne predpisy je strašne málo.

.prečo aj psychologické vyšetrenia?
Budúci prokurátor musí byť zodpovedný a empatický človek, ktorý vie znášať psychickú záťaž. Keby sa takým spôsobom ako prokurátori vyberali, napríklad, piloti, tak by zrejme množstvo lietadiel havarovalo. Toto sa veľmi podceňuje, pretože to nie je na prvý pohľad hmatateľné. Raz sa to však môže skončiť katastrofou – čím väčšia bude skepsa medzi ľuďmi, tým vyššie riziko, že zoberú spravodlivosť do vlastných rúk.

.mimochodom, na bytovej mafii s vami spolupracovala aj Lucia Chabadová, sestra premiéra Fica. Ako ste s ňou spokojná?
Je to veľmi skromné a šikovné dievča. Nikdy sa neodvolávala na to, kto je jej brat, ani z toho nemá žiadne výhody. V kauze bytovej mafie sa ako prokurátorka veľa naučila, spolu sme vypracovali aj obžalobu.

.jeden z hlavných aktérov kauzy policajné gangy Miroslav Jacko sa vám vyhrážal zabitím. Nepoznačilo to váš prístup k práci?
Už počas súdneho procesu vystupoval Jacko voči mne veľmi nenávistne. Snažila som sa ho presvedčiť, aby nebol taký agresívny, pretože v konečnom dôsledku si tým len škodí. Myslím, že Jacko je človek, ktorý by sa mi vedel pomstiť, hoci za niektoré výroky sa mi ospravedlnil. Už od roku 1991, keď som sa začala zaoberať organizovaným zločinom, som si bola vedomá, že sa môže stať všeličo. Niekde vnútri som však bola presvedčená, že napadnúť vyšetrovateľa alebo prokurátora nie je len tak, pretože to vždy vyvolá veľkú reakciu.

.toto hovorí každý odvážny policajt či prokurátor, čo však neznamená, že sa to nemôže stať. Okrem toho: ako sa dá tak dlho robiť táto práca, aby sa z toho človek nezbláznil?
Ja som si vytvorila od toho zla, s ktorým sa denne stretávam, akúsi bariéru. Doma hovorím o práci len vtedy, keď niečo zaznie v médiách a manžel sa ma spýta na môj názor. Keď som robila napríklad na kyselinároch, povedal mi, že sa čuduje, že to robím. Vtedy sa aj on obával, že môžem skončiť v kyseline. Možno to vyznie naivne, ale ja naozaj verím, že dobro napokon zvíťazí nad zlom.

.nehrozí človeku, ktorý pracuje na takýchto náročných prípadoch, že časom znecitlivie a stane sa cynikom?
Určite hrozí, závisí od osobnostnej výbavy. Musíte byť vnútorne presvedčený o tom, že vaša práca má zmysel. A tiež o tom, že nespasíte celý kriminálny svet. Musíte to brať tak, že podobne ako pri maratóne je dôležitý každý krok, aby ste dobehli do cieľa. Keď to chcete v zdraví prežiť, musíte všetky nepríjemné zážitky vytesniť z hlavy. Ak by som mala stále pred očami napríklad situácie, keď sa vykopávali zvyšky mŕtvol, tak to nezvládnem. Ja mám navyše blízky vzťah k umeniu, rada čítam, milujem kino aj divadlo. A myslím, že mám aj zmysel pre humor, čo mi tiež často pomáha. Hlavu si vyvetrám aj v záhrade.    

.čo budete teraz robiť?
Najskôr si chvíľu oddýchnem. Potom chcem napísať knihu o organizovanom zločine.

.nad politikou nerozmýšľate?
Ani nie. Aj keď boli nejaké náznaky, aby som tam išla.

.od Daniela Lipšica?
Nebudem to komentovať, pretože nejde o nič konkrétne. Navyše ja chcem zostať profesionálkou. Všimla som si totiž, že aj politikov, ktorých som považovala za veľmi dobrých odborníkov v oblasti práva, ten kolotoč postupne zomelie.

.myslíte Radoslava Procházku?
Napríklad. Nepochybujem o tom, že ľudia ako on to myslia s právom dobre. Bez populizmu však majú len minimálnu šancu presadiť svoje inak racionálne názory o fungovaní spoločnosti.

.takže v najbližších voľbách nebudete kandidovať do parlamentu?
(Smiech.) Nikdy nehovor nikdy.

Eva Mišíková/
Narodila sa v roku 1949 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1973 vyštudovala Právnickú fakultu UK. Začínala na Mestskej prokuratúre v Bratislave, od roku 1978 pôsobí na Generálnej prokuratúre. V rokoch 1991 – 2004 bola zástupkyňou riaditeľa na prieskumnom, legislatívnom aj trestnom odbore. V roku 2004 bola niekoľko mesiacov aj riaditeľkou trestného odboru. Od roku 2009 bola zástupkyňou riaditeľa odboru osobitného určenia, ktorý sa zaoberal kauzami organizovaného zločinu. V roku 2010 bola kandidátkou Mostu – Híd, KDH a SaS na funkciu generálneho prokurátora. Je vydatá, má jednu dcéru, žije v Bratislave.   

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite