Chceme byť svetoví

.roky voláš po územiach bez zásahu človeka. O čo vám ide pri komerčnom využití turizmu v divočine?
To, čo chceme urobiť, pravdepodobne nemá obdobu. Žiaľ, využívanie prírodného bohatstva na účely turistického priemyslu vyzerá vo svete tak, že miestni z toho majú minimum. Všetko organizujú zahraničné firmy pre zahraničných turistov. Tento systém sa mi vôbec nepáči. Našou predstavou pôvodne bolo, že dáme prácu miestnym ľuďom, aby zarábali na turistickom priemysle, ale nielen na ňom. Pretože samotný turistický priemysel určite nemôže dať prácu všetkým ľuďom v regióne, ktorí odtiaľ odchádzajú – do Bratislavy, do Prahy aj inde. Tým sa určite budeme líšiť od afrického Serengeti a iných národných parkov vo svete.

.ako to chcete robiť, ak miestni ľudia na to nemajú kvalifikáciu?
Dva roky hľadáme riešenie, ako sem do východných Karpat pritiahnuť schopných ľudí. Spomeniem vysokorýchlostný internet, sám som si ho zaviedol. Mám množstvo bývalých spolupracovníkov aj kamarátov ajťákov, pracujú v Bratislave alebo v Prahe – jeden z nich zamestnáva štyridsať programátorov pre pražské banky. V tomto biznise je úplne jedno, kde človek sedí, môže zarábať „pražské“ peniaze v malej dedinke na severovýchode Slovenska v dome svojich rodičov s nízkymi nákladmi. V našom regióne už bývajú, žiaľ, iba starí ľudia, ich deti vyštudovali a zarábajú vo veľkých metropolách.

.myslíš si, že keby mali vysokorýchlostný internet, tak by žili, povedzme, v Osadnom, podobne ako ty?
Ku mne naozaj chodia ľudia kvôli vysokorýchlostnému internetu. V dedine žije prekladateľ, súdny znalec z Bratislavy, ktorý prišiel pôvodne za priateľkou na tri dni. Keď zistil, že mám doma vysokorýchlostný internet, ostal tu tri mesiace. Chodil ku mne každý deň, urobil som mu kávu, a nikto z jeho zákazníkov netuší, že nie je v Bratislave, ale v Osadnom.

.nie je ilúziou myslieť si, že ak tam bude vysokorýchlostný internet, prídu k vám schopní ľudia?
Ajťáci si obvykle nevedia ani narúbať drevo. Čo urobia? Zaplatia si na to miestnych. Moja predstava je, že obnovíme zaniknuté lokálne ekonomiky vrátane drobných remesiel. Už sme v rôznych dedinkách „naočkovali“ aktivitou rôznych ľudí, prinútili sme ich zohnať si zákazníkov s lokálnymi výrobkami, ako je pohánka, syry a podobne. S tým súvisia krčmári, kde všetci budú chodiť piť.  Nad tým nikto v Serengeti neuvažoval. Na to tam je holandská firma, ktorá dovedie Angličanov, amerického experta na fotografické kurzy, ako fotiť slonov. Ani kuchára nemajú černocha! Viem to, poznám tam ľudí. Výnimočne majú šoféra černocha.

.a čo tam robia miestni?
Nedostali prácu a pytliačia.

.ako berú ľudia zo severovýchodu Slovenska vaše nápady?
Tí, s ktorými sme zatiaľ o tom hovorili, ich vítajú. Automobilky sa môžu zo Slovenska odsťahovať, hory nám nikto nevezme. Politici žijú z bezbrannosti tohto regiónu. Znamená pre nich lacno získané voličské hlasy, vyhovuje im finančná a ekonomická naviazanosť tunajších dedín. Tie sú závislé od politikov, či im dajú dotácie – na cestu, na festival a podobne. My hľadáme spôsob, aby neboli závislí od nikoho, no pre politikov z Bratislavy je to veľmi nebezpečná myšlienka. Preto keď zistili, že náš úmysel môže ohroziť ich záujmy v regióne, usilovali sa zorganizovať protiakciu. A šíria sa fámy.

.aké fámy?
Napríklad, že ideme privatizovať vodnú nádrž Starina a predať ju J&T. Alebo že chceme predať kopce Holanďanom a všetci miestni sa budú musieť vysťahovať. Sú to totálne hlúposti.