Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Slovo Antona Srholca

.anton Srholec .časopis .osobnosti

Už sa mi ťažko píšu listy. Podobám sa mladým, ktorí už vôbec nepíšu. Len ja neposielam ani SMS. Po Veľkej noci som si vydýchol, že to mám za sebou. Uprostred mojej spisovateľskej dovolenky, 15. augusta, keď si v rodine pripomíname odchod nášho otca do večnosti a s Máriou náš domov, sa mi snívalo, že som pri nočnej lampe na posteli ležal v akejsi veľkej hale a premýšľal, čo vám napísať k Vianociam. Vedel som, že má prísť moja matka. Keď som za dverami začul blížiace sa kroky, zhasol som lampu a predstieral, že spím.

Prišla ešte s kýmsi, začala ma štekliť, ako to s nami robievala, keď sme boli malí: „Vstávaj, lenivec!“ Keď som šťastný zotrvával vo svojom umelom spánku, povedala mi: „Napíš všetkým: Hlbina všetkých hlbín, pravda a všetky ťažké slová!“
Vyskočil som, ale oni sa mi stratili v tme. Zobudil som sa, bolo 16. augusta, 3 hodiny 15 minút.
Plním jej príkaz. Naša matka neboli filozofkou. Dojičky v družstve nemuseli robiť skúšky z vedeckého svetonázoru. Mali veľkú kultúru. Tá ich robila hlbokou, pravdivou a presvedčivou. Keby som zabudol na všetko, čo som sa naučil v školách a po nociach pod lampou, nikdy nezabudnem na jej postoje, názory a príklad. S tou hlbinou mám skúsenosť.
Ťažké slová som začal hľadať v šesťzväzkovom slovníku slovenského jazyka. Adam, Ábel, absolútno... To nikam nevedie. Kto na to má, to Božie, hlboké, nájde v každom slove, aj v neverbálnom geste. V tichu skôr ako v hluku, doma, v pokojnom posede pri stromčeku skôr, ako v supermarkete. Píšem vám to preto, že vy už na to máte.
Želám vám, aby ste našli radosť v pekných slovách, gestách a spomienkach. A aby ste ich premenili na dar pre tých, ktorých máte radi.
Požehnané Vianoce 2013.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite