Doterajšie pomerne štedré pravidlá pre odpočítavanie daňovej straty dostávajú nové, menej príjemné mantinely. A to už za chodu a so spätnou účinnosťou pre doterajšie roky. O čo presne ide? Ideálnym ilustračným príkladom môže byť firma, ktorá si prešla krízovými rokmi a konečne si trochu plánovala vydýchnuť. V rokoch 2009 až 2012 vykázala každoročne daňovú stratu, pričom prvýkrát zisková bude podľa všetkého až v práve končiacom roku 2013. No napriek tomu so zdanením čerstvého zisku nepočíta. Pozná totiž pravidlá, podľa ktorých je možné stratu z predchádzajúcich nepriaznivých rokov využiť ako daňovú úľavu v prvom ziskovom roku. Lenže ministerstvo financií odkazuje, že tak ľahko to nepôjde. Rezort Petra Kažimíra mení staré pravidlá za pochodu. Odpočítať si môžete akurát tak štvrtinu z celej sumy starých strát. Zvyšok pekne zdaníte.
.legálna možnosť daňovej optimalizácie
Odpočet či ľudovo prosto „umorovanie“ daňovej straty, je legálnym prostriedkom daňovej optimalizácie. Daňová strata, ktorú firma vykázala v jednom či viacerých rokoch znamená takpovediac budúcu daňovú výhodu. V ziskovejších rokoch nemusí táto firma platiť daň z príjmov z celého aktuálneho zisku, respektíve základu dane. Kladný výsledok je možné znížiť o stratu z menej šťastných rokov a zo sumy starých strát daň nezaplatiť.
Zákon týmto nástrojom dáva podnikateľovi navyše možnosť voľby. Sám si môže určiť, či „vyčerpá“ celú starú stratu v prvom ziskovom roku alebo si ju rozdelí do viacerých rokov v rôznych sumách podľa toho, ako mu to pre daný rok vyhovuje. Maximálnym obdobím pre odpočítanie straty je v súčasnosti sedem rokov – stratu za rok 2007 teda stále možno použiť na zníženie daňového základu v budúcom roku 2014. Ideálnou (a stále legálnou) formou použitia je kombinácia s daňovými odpismi firemného majetku. Tie je možné na jeden či viacero rokov prerušiť. Ak podnikateľovi ostal na využitie starej straty už iba jeden posledný rok, no nedosahuje zisk, od ktorého je možné stratu odpočítať, zákon mu počas tohto roka povoľuje daňové odpisy jednoducho neuplatniť. Na nezdanenie aktuálneho zisku tak využije iba starú stratu. Odpisy a efekt z ich uplatnenia teda posunie do ďalších rokov a legálne využije výhody z oboch zákonných možností.
Uvedené bude platiť iba do konca roka 2013. Podľa čerstvej zmeny zákona sa bude môcť strata odpočítavať maximálne počas obdobia štyroch rokov, a to rovnomernou sumou. Podnikateľ teda stráca možnosť sa so stratou a jej využitím „pohrať“. Nové pravidlo by malo byť účinné od roku 2014 a vzťahovať by sa malo na všetky doteraz naakumulované straty. Inak povedané: obmedzenie možností optimalizácie postihne aj straty, ktoré podnikatelia vykázali vo všetkých doterajších obdobiach. Z právneho hľadiska ide teda voči firmám o nie celkom ohľaduplnú retroaktivitu – podnikatelia v časoch „zbierania“ starých strát a ich použitia v predošlých rokoch nemohli tušiť, že zvyšnú časť neuplatnenej straty nebudú môcť využiť podľa pôvodných pravidiel.
.zvláštne spôsoby tvorby zákonov
Zmena pravidiel pre odpočítavanie daňovej straty sa do legislatívy dostáva prinajmenšom zvláštne. Novela zákona o dani z príjmov bola v legislatívnom procese od leta 2013. Na jeseň prišla do parlamentu, kde úplne štandardne prešla prvým aj druhým čítaním. V októbri však ministerstvo financií prišlo nečakane s novinkou zvanou „daňové licencie“. Väčšina právnických osôb legálne neplatí daň z príjmov, lebo buď nevykazuje žiadne výsledky, alebo svoje zisky, respektíve daň z nich, optimalizujú. Prostriedkom na získanie peňazí z každej jednej spoločnosti majú byť práve licencie. Ide o akúsi minimálnu daň, ktorú zaplatí každá firma bez ohľadu na to, či niečo zarobila, alebo nie. Októbrový nápad ministerských poradcov sa však má vzťahovať už na nový rok 2014, preto ho prostredníctvom vládneho pozmeňovacieho návrhu zakomponovali už do spolovice predschválenej novely. V texte paragrafov, upravujúcich daňové licencie, sa však skrývalo ďalšie prekvapenie, ktoré pri predstavovaní daňových licencií nikto nekomunikoval: obmedzenie doterajších pravidiel na odpočítavanie daňovej straty.
Okresané pravidlá sa navyše vzťahujú na širší než pôvodný okruh adresátov. Cieľom daňových licencií je zvýšiť výber daní od obchodných spoločností a iných právnických osôb, pričom samostatne zárobkovo činných osôb sa netýkajú. Lenže mechanizmus odpočtu daňovej straty sa už týka všetkých podnikateľov – teda aj živnostníkov a ostatných samostatne zárobkovo činných osôb. Dojem, že po minuloročnom „záťahu“ v podobe zvýšenia daňovo-odvodového zaťaženia nechá vláda tentoraz živnostníkov na pokoji, bol teda klamlivý. Na znižovanie deficitu štátu si priplatia pravdepodobne všetci, ktorí si na svoje živobytie zarábajú iným spôsobom, než trvalým zamestnaním s pravidelnou mesačnou mzdou. V konečnom dôsledku môžu stratiť aj bežní zamestnanci, hoci len nepriamo. Čoraz vyššie dane totiž znamenajú nižšie možné mzdy či nižšiu zamestnanosť. Ak však, samozrejme, nie ste spoločnosťou, ktorá čerpá prehnane štedré daňové úľavy a dostáva štátne dotácie na „tvorbu pracovných miest“, získané práve z peňazí menej šťastnejších podnikateľov.
Autor je firemný ekonóm, píše na ludskourecou.sk.
.legálna možnosť daňovej optimalizácie
Odpočet či ľudovo prosto „umorovanie“ daňovej straty, je legálnym prostriedkom daňovej optimalizácie. Daňová strata, ktorú firma vykázala v jednom či viacerých rokoch znamená takpovediac budúcu daňovú výhodu. V ziskovejších rokoch nemusí táto firma platiť daň z príjmov z celého aktuálneho zisku, respektíve základu dane. Kladný výsledok je možné znížiť o stratu z menej šťastných rokov a zo sumy starých strát daň nezaplatiť.
Zákon týmto nástrojom dáva podnikateľovi navyše možnosť voľby. Sám si môže určiť, či „vyčerpá“ celú starú stratu v prvom ziskovom roku alebo si ju rozdelí do viacerých rokov v rôznych sumách podľa toho, ako mu to pre daný rok vyhovuje. Maximálnym obdobím pre odpočítanie straty je v súčasnosti sedem rokov – stratu za rok 2007 teda stále možno použiť na zníženie daňového základu v budúcom roku 2014. Ideálnou (a stále legálnou) formou použitia je kombinácia s daňovými odpismi firemného majetku. Tie je možné na jeden či viacero rokov prerušiť. Ak podnikateľovi ostal na využitie starej straty už iba jeden posledný rok, no nedosahuje zisk, od ktorého je možné stratu odpočítať, zákon mu počas tohto roka povoľuje daňové odpisy jednoducho neuplatniť. Na nezdanenie aktuálneho zisku tak využije iba starú stratu. Odpisy a efekt z ich uplatnenia teda posunie do ďalších rokov a legálne využije výhody z oboch zákonných možností.
Uvedené bude platiť iba do konca roka 2013. Podľa čerstvej zmeny zákona sa bude môcť strata odpočítavať maximálne počas obdobia štyroch rokov, a to rovnomernou sumou. Podnikateľ teda stráca možnosť sa so stratou a jej využitím „pohrať“. Nové pravidlo by malo byť účinné od roku 2014 a vzťahovať by sa malo na všetky doteraz naakumulované straty. Inak povedané: obmedzenie možností optimalizácie postihne aj straty, ktoré podnikatelia vykázali vo všetkých doterajších obdobiach. Z právneho hľadiska ide teda voči firmám o nie celkom ohľaduplnú retroaktivitu – podnikatelia v časoch „zbierania“ starých strát a ich použitia v predošlých rokoch nemohli tušiť, že zvyšnú časť neuplatnenej straty nebudú môcť využiť podľa pôvodných pravidiel.
.zvláštne spôsoby tvorby zákonov
Zmena pravidiel pre odpočítavanie daňovej straty sa do legislatívy dostáva prinajmenšom zvláštne. Novela zákona o dani z príjmov bola v legislatívnom procese od leta 2013. Na jeseň prišla do parlamentu, kde úplne štandardne prešla prvým aj druhým čítaním. V októbri však ministerstvo financií prišlo nečakane s novinkou zvanou „daňové licencie“. Väčšina právnických osôb legálne neplatí daň z príjmov, lebo buď nevykazuje žiadne výsledky, alebo svoje zisky, respektíve daň z nich, optimalizujú. Prostriedkom na získanie peňazí z každej jednej spoločnosti majú byť práve licencie. Ide o akúsi minimálnu daň, ktorú zaplatí každá firma bez ohľadu na to, či niečo zarobila, alebo nie. Októbrový nápad ministerských poradcov sa však má vzťahovať už na nový rok 2014, preto ho prostredníctvom vládneho pozmeňovacieho návrhu zakomponovali už do spolovice predschválenej novely. V texte paragrafov, upravujúcich daňové licencie, sa však skrývalo ďalšie prekvapenie, ktoré pri predstavovaní daňových licencií nikto nekomunikoval: obmedzenie doterajších pravidiel na odpočítavanie daňovej straty.
Okresané pravidlá sa navyše vzťahujú na širší než pôvodný okruh adresátov. Cieľom daňových licencií je zvýšiť výber daní od obchodných spoločností a iných právnických osôb, pričom samostatne zárobkovo činných osôb sa netýkajú. Lenže mechanizmus odpočtu daňovej straty sa už týka všetkých podnikateľov – teda aj živnostníkov a ostatných samostatne zárobkovo činných osôb. Dojem, že po minuloročnom „záťahu“ v podobe zvýšenia daňovo-odvodového zaťaženia nechá vláda tentoraz živnostníkov na pokoji, bol teda klamlivý. Na znižovanie deficitu štátu si priplatia pravdepodobne všetci, ktorí si na svoje živobytie zarábajú iným spôsobom, než trvalým zamestnaním s pravidelnou mesačnou mzdou. V konečnom dôsledku môžu stratiť aj bežní zamestnanci, hoci len nepriamo. Čoraz vyššie dane totiž znamenajú nižšie možné mzdy či nižšiu zamestnanosť. Ak však, samozrejme, nie ste spoločnosťou, ktorá čerpá prehnane štedré daňové úľavy a dostáva štátne dotácie na „tvorbu pracovných miest“, získané práve z peňazí menej šťastnejších podnikateľov.
Autor je firemný ekonóm, píše na ludskourecou.sk.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.