Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Večný koláčik

.jozef Koleják .časopis .lifestyle

Nechýba ani na jednom vianočnom stole. Gazdinky si preň robia hlavu, vymieňajú si recepty ako divé, pečú ho s náležitým predstihom. Lebo tie, čo zmeškajú pravý čas, môžu medovníkom pri Štedrej večeri akurát tak rozbíjať orechy.

Verte – neverte, medovník nie je len taký obyčajný koláčik. To, že je symbolom našich Vianoc, má totiž svoje vážne dôvody. V prvom rade vždy bol a aj naďalej bude najsviatočnejším koláčikom všetkých čias. Prečo? Pretože je to najstarší koláčik na zemi vôbec. Prvé medovníky vraj dokázal upiecť už náš prapredok nejakých tých zopár tisíc rokov pred Kristom, ktorému sa zhodou šťastných okolností podarilo vypestovať obilie, namlieť múku, nakradnúť včelám med a popritom ešte rozložiť oheň. Medovníky poznali Egypťania, Gréci aj Rimania. A veľmi si ich pochvaľovali.

.perník vs. medovník
Zatiaľ čo iné koláčiky, pripravené iba z múky, vody a kvasníc, vydržali týždeň čerstvé, a potom ste nimi mohli rozbíjať sarkofágy a lebky barbarov, pri medovníkoch je to presne naopak. Vydržia neuveriteľne dlho a čím sú staršie, tým sú lahodnejšie, mäkšie a požívateľnejšie. Navyše, med bol vždy považovaný za potravinu určenú samotným bohom. V dobe, keď ešte neexistoval biely rafinovaný cukor, bol jednoducho najlabužníckejšou záležitosťou, určenou len pre vyvolených. Postupne do neho začali pridávať rôzne korenia a zaujímavé ingrediencie. Medový koláčik sa teda začal postupne meniť na niečo, čomu sa dnes hovorí aj perník.
V názvosloví existuje veľmi veľa zmätku a dodnes sa kompetentní nevedia veľmi zhodnúť na tom, kde sa končí perník a začína sa medovník. Niektorí tvrdia, že perník sa robí zásadne z vareného a karamelizovaného medu, zatiaľ čo medovník sa robí iba z medu a nie je taký korenený. Iní zas tvrdia, že ide vlastne vždy o ten istý koláčik a rozdiel je len v názve. Perník k nám prišiel z Česka pod názvom peprník, pretože tam sa do neho pridávalo aj čierne korenie. Medovník je zase náš názov pre to isté.
V každom prípade ide o cesto nevídané, chutné a navyše odjakživa provokujúce ľudskú tvorivosť a predstavivosť. Kto ho chytil do ruky, už aj z neho niečo tvaroval. Jeden srdce, druhý strom a tretí rovno katedrálu. A to ešte nebolo všetko! Ďalší si po ňom dokonca začal kresliť akési hakybaky! Keďže medovník bol trvácny, veľa zniesol a v krošni vydržal aj zo dva mesiace, značili si na ňom zrazu ľudia výročia, sobáše, pamätihodné udalosti a vyznania, ktoré mali vydržať večnosť, alebo aspoň toľko, kým dotyčných smrť nerozdelí.

.chýreční slovenskí medovnikári
Táto krásna kratochvíľa sa postupom času premenila na remeslo a to dosť významné. Perníky, či ak chcete medovníky, sa totiž stali výnosným artiklom. Jednotliví medovnikári sa začali zdokonaľovať a svoje výtvory tak cifrovali, že im už prestala stačiť nejaká tá obyčajná formička, ako ju poznáme dnes. Predbiehali sa, kto urobí najfajnovejší a najkrajší medovník. Začali vytvárať nové recepty a najmä nové a väčšie formy. Tie už nerobili z hliny, ale si ich stružlikali z dreva. A tak každý medovnikár musel byť aj veľmi dobrý rezbár. Na Slovensku máme v medovnikárstve bohatú tradíciu, naši medovnikári patrili v Uhorsku medzi najvychýrenejších. Prešporský cech pernikárov vznikol napríklad už roku pána 1619. A to hovoríme o cechu! Prvých daňovníkov medovnikárov evidujú na našom území kráľovskí pisári už od roku 1379.
Najväčší rozmach zažili medovnikári v sedemnástom a osemnástom storočí. Potom ich zrazu vytlačili rafinovanejšie cukrárske výrobky z rafinovaného bieleho cukru. Zrazu boli ľudia okúzlení koláčmi, ktoré dovtedy nikto nevidel, medzi poddaných mohli preniknúť zložitejšie dezerty, ktoré si mohli doma pripraviť aj sami. A tak postupne medovnikári zabudli stružlikať a zahodili svoje obrovské formy. My si ich umenie pripomíname vždy na výročné sviatky, keď mamy a babky vysypú na stôl zuniace formičky, zamiesia cesto, vykrajujú a pečú aby potom na vychladnuté medovníky kreslili vyšľahaným bielkom s cukrom krásne ornamenty.

Autor je scenárista.

Medovníky ako lusk/
Všetky gazdinky hľadajú zaručený recept na medovníky, ktorý vždy vychádza. Poprosil som preto svoju najobľúbenejšiu cukrárku a chýrečnú medovnikárku Karin, aby nám prezradila svoj recept. A hľa, tu ho máme. Medovníky však treba urobiť ešte tento týždeň, lebo len vtedy budú akurát do Vianoc mäkké. Takže. Zmiešame 750 g polohrubej múky, 400 g práškového cukru, 2 polievkové lyžice kakaa, 250 g masla, 5 polievkových lyžíc vlažného medu, 1 kávovú lyžičku sódy bikarbóny, 3 celé vajcia, mletú škoricu, podrvené klinčeky, citrónovú kôru a vanilkový cukor. Cesto vymiesime a rozdelíme na päť častí. Každú z nich vyvaľkáme na hrúbku pol centimetra. Potom chytíme do ruky formičky a vykrajujeme prapodivné tvary, len taký fukot. Počas toho si predhrejeme rúru na 180 stupňov. Pečieme nie veľmi dlho, pri medovníkoch treba stáť a neustále striehnuť na čas, kedy sa začnú farbiť a treba ich vybrať. Z tejto dávky vám vyjde zhruba osem plechov. Vyšľahanými bielkami s cukrom potom vychladnuté medovníčky zdobíme podľa vlastne fantázie a vierovyznania.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite