Stalo sa. Unipolárnemu svetu odzvonilo teroristickým útokom na newyorské Dvojičky a vlečúcou sa svetovou krízou. Vznikol multipolárny systém so silnou Čínou, s návratom Ruska na svetovú scénu, s rastúcou rolou moslimských krajín, sprevádzanou viditeľným terorizmom, na scénu sa derie Afrika. Najviac to zaskočilo víťazov veľkej geopolitickej zmeny v roku 1989 – Spojené štáty a Európsku úniu. Očakávali, že celý (globálny) svet si nadšene osvojí univerzálne zásady slobody a demokracie. Zabudli len na to, že kultúry vychádzajú často z rozmanitých hodnôt, noriem, potrieb a cieľov. Bushovu ušľachtilú stratégiu celosvetového presadzovania demokracie vystriedala Obamova ešte ušľachtilejšia konsenzuálna stratégia. Tá však pre nesplniteľnosť sľubov vyzerá ako slabosť, a fakticky ňou aj je. Európska únia sa vydala na cestu zjednocovania, ktorú však nesprevádza rast slobôd a demokratických pravidiel, ale ich deficit. Slobodný svet je na ústupe a začína sa sám spochybňovať. Etabluje sa v ňom neokomunizmus a nové formy národnosocialistického rasizmu a xenofóbie. Ak nemá dopadnúť zle, musí sa spamätať a vrátiť k realistickej politike, stavať na budovaní a upevňovaní priestoru slobôd v demokratických štátoch, na podpore slobôd v štátoch neslobodných, na jasnom vymedzení sa voči autokratickým režimom a nezmieriteľnosti k režimom teroristickým a násilníckym. Aby sa nám zase raz doba nevymkla z kĺbov.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.