Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Fico sa ma pýtal na zväzky

.marek Vagovič .časopis .rozhovor

Vo februári 2013 sa stal ako nominant Smeru predsedom Správnej rady Ústavu pamäti národa (ÚPN). Dnes sú takmer všetci jej členovia proti nemu. Hovorí, že dôvodom je fakt, že chce robiť zmeny. Jeho oponenti tvrdia, že nemá na to, aby viedol takú dôležitú inštitúciu. Ondrej Krajňák.

.pochádzate zo silne veriacej rodiny, váš otec chcel byť kňazom. Ako vás to ovplyvnilo?
Samozrejme, že rodičia nás viedli k láske k ľuďom aj k Bohu. Snažili sa nám vštepiť, aby sme pomáhali, boli zodpovední a usilovní.

.váš otec bol dva roky v seminári v Bruntáli. Keď ho komunisti zrušili, nastúpil k PTP, pracoval aj v bani. Neskôr rozširoval letáky proti interrupciám, z čoho vyviazol s podmienkou. V roku 1965 však dostal dva roky natvrdo za to, že na pohrebe biskupa Vojtaššáka kritizoval vtedajší režim. Ako ste to vtedy vnímali?
Hoci som mal len štyri roky, pamätám si, ako mama plakala. Keď sa otec po pol roku vrátil z väzenia, môj mladší brat, ktorý mal vtedy tri roky, ho oslovoval ujo. Ja som si ho síce pamätal ako otca, ale nevedel som posúdiť, kde a prečo bol tak dlho.

.vaša mama bola na materskej, niekoľko mesiacov ste boli bez príjmu. Z čoho ste žili?
Raz k nám prišiel akýsi neznámy pán a priniesol menšiu sumu peňazí. Do konca roka sme mali na chlieb a nejaké jedlo. Neskôr sa to zopakovalo, pričom sme zistili, že tie peniaze nám poslal monsignor Trstenský. Mama však nechápala, prečo má rodina doplácať na akési ideály môjho otca. Neskôr mu to aj dosť často pripomínala a vyčítala. Hovorila, že mal viac myslieť na rodinu, ktorú tým ohrozil. Dnes si však myslím, že keby sa za komunizmu všetci správali ako môj otec, tak by ten režim nevydržal ani dvadsaťštyri hodín.

.nemali ste po jeho prepustení z väzenia problémy?
Chcel som ísť na umeleckú priemyslovku, pretože som dobre kreslil. Učitelia mi dali aj odporúčanie, no nevzali ma. Neskôr ma síce prijali ma na strojnícku priemyslovku, ale je pravda, že siedmi z ôsmich súrodencov sme dokončili vysokú školu až po roku 1989. Inak sme však nemali väčšie problémy, hoci otec naďalej otvorene kritizoval režim. Doma sme počúvali Hlas Ameriky aj Slobodnú Európu, fandili nám aj mnohí učitelia. Ale pamätám sa, ako si ma na vojne zavolal šéf kontrarozviedky, ktorý mi povedal, že vie všetko o mojom otcovi. Keďže som nemal záujem podieľať sa na činnosti SZM, urobili zo mňa nabíjača tanku.

.kedy ste sa zapojili do štruktúr tajnej cirkvi?
Začiatkom 80. rokov prišiel do Veľkej Lomnice jeden tajne vysvätený kňaz – salezián. Začali sme sa stretávať, prepisovali, rozmnožovali a distribuovali sme aj zakázanú náboženskú literatúru. Vedeli sme aj o vraždách známych kňazov, ako bol Přemysl Coufal, čo nás ešte viac zomklo v boji za slobodu a ľudské práva. Chodil som na rôzne duchovné cvičenia aj púte...

...boli ste v roku 1985 aj na Velehrade?
Áno, bol. Už vtedy bolo mojím koníčkom robiť dokumenty zo zaujímavých udalostí. Mal som takú malú kameru, tak som nakrúcal, a potom si to pre potešenie zostrihal.

.nikdy ste preto nemali problémy s ŠtB?
Našťastie nie. Na púti v Levoči sme dokonca spoznali dvoch eštebákov z Popradu, keďže jeden salezián k nim často chodil na výsluchy. Keď mi ich ukázal, oboch som nakrútil, čím som ich dekonšpiroval, takže odišli preč. Som hrdý, že moje zábery z Velehradu nedávno odvysielala RTVS ako autentické svedectvo z tejto akcie.

.mnohí ľudia z prostredia tajnej cirkvi neskôr zakladali KDH. Vy ste sa politicky neangažovali?
Nie. Nikdy som sa nestal členom žiadnej strany.

.volili ste minulý rok v parlamentných voľbách KDH?
K tomu by som sa nechcel vyjadrovať. Rozhodne som však volil ľudí, ktorí sa vždy angažovali za ľudské práva, sociálne istoty a podobne.

.to môže byť teoreticky aj Smer.
Teoreticky môže. Ja som však volil v prvom rade ľudí, nie strany.

.po revolúcii ste vyštudovali teológiu. Prečo ste sa nestali kňazom?
Keď som za totality uvažoval, čo budem robiť, kňazi mohli vykonávať svoje povolanie aj popri civilnom zamestnaní. Po revolúcii sa to však zmenilo, viac sa to zinštitucionalizovalo. Toto mi už nevyhovovalo, neskôr som si založil rodinu.

.titul PhD. máte z Katolíckej univerzity v Lubline. Dokonca ste členom Rady pre vedu, vzdelanie a kultúru v Konferencii biskupov Slovenska. Čo je to za funkciu?
To je len taký poradný hlas. Stretávame sa a referujeme o rôznych, napríklad kultúrnych aktivitách. Snažíme sa byť inšpiráciou pre dianie v cirkvi.

.čo si myslíte o kauze Bezák a postoji Katolíckej cirkvi k jeho osobe?
Túto otázku mi už položili viacerí novinári. Je to však vnútorná vec cirkvi, pričom nie je vhodné, aby som sa k tomu vyjadroval ako verejne činná osoba.

.v roku 1997 ste začali ako dokumentarista spolupracovať s STV. Bolo to v čase mečiarizmu, necítili ste žiadne obmedzenia?
Nie. V tom čase som pracoval pre katolícku televíziu Lux. Pre STV sme vyrábali len dve výchovno-vzdelávacie relácie na kľúč: Samson a Šumy.

.v roku 2004 ste v ÚPN rozbehli projekt Oral history. Aká to bola skúsenosť?
Najmä prvé rozhovory s pamätníkmi komunistických a nacistických zločinov boli pre mňa ľudsky silným zážitkom. Mal som pocit, že každý príbeh by mohol byť pokojne spracovaný ako celovečerný film. Postupne sme vybudovali celý audiovizuálny archív ÚPN, dnes máme zaznamenaných vyše 400 svedectiev, 2 500 nahrávok a nosičov. Osobne som tiež spoluautorom viac ako pätnástich dokumentárnych filmov. Spolupracovali sme aj s televíziou JOJ, ktorá odvysielala množstvo príbehov v hlavnom spravodajstve.

.tento rok vo februári vás parlament zvolil za šéfa ÚPN. Prečo si Smer vybral práve vás?
To je aj pre mňa veľkým tajomstvom. Oslovila ma predsedníčka poslaneckého klubu Jana Laššáková.

.poznáte sa s poslancom Smeru Jánom Podmanickým?
Spoznal som ho pred pätnástimi rokmi medzi saleziánmi, ale odvtedy sme sa nestretli. So saleziánmi sme kedysi navštevovali jednu učňovskú školu v Žiline, kde pán Podmanický študoval. Robili sme tam pre študentov niečo ako dozor.

.je možné, že práve on vás odporučil za šéfa ÚPN?
To je možné, nikdy som to neskúmal. Osobne sme sa však stretli až po zverejnení mojej nominácie.

.smer pôvodne navrhol Juraja Kalinu, napokon ho však stiahol. Národnému krídlu v strane údajne prekážalo, že bol až príliš vyhranený k obdobiu slovenského štátu, kritizoval aj sochu Svätopluka na Bratislavskom hrade. Vy ste sa o nej, naopak, vyjadrili pozitívne, aj vaše vystúpenie v parlamente bolo koncipované tak, že ste vyšli v ústrety všetkým. Pochválili ste Langoša, Petranského, Smer aj Ľudovú platformu. Nebol to kalkul?
Určite nie. Pred voľbou som bol aj v klube Obyčajných ľudí. Stretol som sa aj s KDH, respektíve s jedným poslancom SDKÚ. Som rád, že poslanci napokon akceptovali môj životný príbeh. To, že som sa poďakoval všetkým, je úplne normálne. Pred mojím nástupom do funkcie tu totiž boli rôzne očakávania – od politikov, Správnej rady ÚPN, rôznych osobností aj historickej obce, ktorá je vnútorne rozdelená. Mojím cieľom je stmeliť tieto názorové prúdy a prizvať ich k spolupráci, inak sa neposunieme ďalej. Uvedomoval som si, že keď tú funkciu zoberiem, idem do jamy levovej. Už Ján Langoš musel odrážať permanentné útoky na ÚPN, bolo mi jasné, že nemám naklonené ani médiá. Urobím však všetko pre to, aby zostal ústav zachovaný, mal vlastnú tvár a víziu.

.v akom stave ste našli ÚPN po Petranskom?
V nie dobrom stave. Keď som sem prišiel, bolo tu niekoľko skupín, vznikli nové odborové organizácie – teraz ich máme tri. V niektorých funkciách sú stále ľudia z bývalého vedenia, nemám na svojej strane ani správnu radu. Napriek tomu som bol ako človek zvnútra presvedčený, že sa mi podarí čo najskôr stabilizovať situáciu. Navyše mám široký mandát, zvolilo ma 105 zo 140 poslancov parlamentu. Veril som, že práve váhou mandátu presvedčím členov správnej rady, že ústav potrebuje zmeny.

.nič ste však neurobili. Ústav je stále rozdelený, aj vo funkciách sú tí istí ľudia.  
Problém je v tom, že ako predseda správnej rady nemôžem bez jej súhlasu vymeniť ani riaditeľa svojej kancelárie.

.prečo to mohol urobiť Petranský a vy nie? Prečo mohol on v ústave zamestnať blízkych historikov či dokonca zriadiť novú sekciu a vy nie?
Aj on mohol robiť vážne personálne rozhodnutia len vtedy, keď získal na svoju stranu minimálne štyroch členov správnej rady. Ja tú väčšinu, žiaľ, nemám.

.prečo ju nemáte?
Pretože som sa pokúsil uskutočniť zmeny, ktoré nie sú niekomu po vôli.

.čo konkrétne rade prekáža?
Napríklad spomínaný návrh na výmenu šéfa kancelárie, čo mal byť prvý krok v reforme ústavu. Napokon odstúpil sám, takže som mohol dočasne poveriť nového riaditeľa. Som presvedčený, že ako štatutár mám na základe zákona o ÚPN aj Zákonníka práce právo vybrať si aj menovať riaditeľov jednotlivých organizačných zložiek sám. Nechcel som však ísť proti zaužívaným pravidlám, takže na začiatku som svoje návrhy predkladal správnej rade. No keďže mi nič neprešlo, využijem všetky legitímne spôsoby, aby som mohol dôležité funkcie v ústave obsadiť ľuďmi, ktorým dôverujem.

.členmi rady sú aj nominanti Smeru, ktorí by vám mali logicky držať chrbát. Prečo by mali ísť proti vám?
Zrejme to súvisí aj s tým, že už krátko po nástupe do funkcie som začal hovoriť o zmenách, ktoré chcem urobiť. A to najmä o personálnych a ekonomických zmenách, aby dokázal ústav efektívne nakladať s verejnými prostriedkami.

.je pravda, že po Petranskom zostala len na mzdách sekera vo výške 36-tisíc eur, respektíve, že mal v pracovnej zmluve garantované šesťmesačné odstupné?
Áno. Zistili sme aj isté nedostatky, ktoré sa týkajú zverejňovania zmlúv a faktúr. Niektorým členom rady sa nepáčilo ani to, že chcem vymeniť niektorých riaditeľov.

.a s tým majú problém aj nominanti Smeru? Veď tí riaditelia sú Petranského ľudia.
Žiaľ, majú. Keď musel Petranský ukončiť pracovný pomer v ústave, vytvoril v správnej rade akúsi opozíciu voči mojej osobe. S viacerými jej členmi, ktorých navrhol aj Smer, komunikoval už predtým, takže teraz spolu bojkotujú väčšinu návrhov, ktoré predkladám. Na chod rady má pán Petranský stále veľký vplyv.

.členovia rady však tvrdia, že nemáte prirodzenú autoritu, chýba vám odborný aj právny background. Jednoducho, že nemáte na to, aby ste viedli ÚPN.
Pozrite sa, v čase, keď sa správna rada prvýkrát otvorene postavila proti mne, sa začalo veľmi intenzívne diskutovať o znížení odmien pre jej členov.

.konflikt medzi vami a radou však vznikol skôr.
 To je síce pravda, ale ešte nebol taký vyhrotený.

 .takže vy tvrdíte, že rada ide proti vám, pretože chcete jej členom znížiť odmeny?
Hovoria, že som do parlamentu predložil takýto návrh. Nič také som síce neurobil, prišiel s tým výbor pre ľudské práva. Obávam sa však, že niektorým členom rady to prišlo vhod, aby zo mňa urobili spoločného nepriateľa. V minulosti som sa navyše vyjadril, že výška súčasných odmien členov rady je privysoká. V situácii, keď musíme šetriť a predtým sme museli aj prepúšťať, to nie je spravodlivé ani voči zamestnancom ústavu. Mimochodom, ústav momentálne čelí aj žalobe pána Hudzoviča, o ktorom súd rozhodol, že bol neoprávnene evidovaný ako agent ŠtB. Ako odškodné žiada milión eur.

.po nástupe do funkcie ste sľúbili, že sa dohodnete s ľuďmi ako Patrik Dubovský, ktorých Petranský prepustil. Prečo ste to dodnes neurobili?
So všetkými som sa osobne stretol, v súčasnej ekonomickej situácii som im však nemohol garantovať zamestnanie v ÚPN. Ale ponúkol som im externú spoluprácu.

.vraj mali dostávať 200 eur mesačne. Nie je to trochu nedôstojné?
Ponúkli sme im to, na čo sme mali. Žiaľ, odmietli. Pani Košíková však žalobu na ÚPN stiahla, s pánom Neupauerom rokujem o užšej spolupráci. Pán Dubovský sa s nami naďalej súdi.

.prečo ste dodnes neprepustili bývalého lektora Ústavu marxizmu-leninizmu ÚV KSS Jána Bobáka?
Pán Bobák je morálny problém, ktorý zapríčinilo bývalé vedenie ÚPN na čele s pánom Petranským. Viackrát som s ním hovoril, aby pre dobro ústavu ukončil svoj pracovný pomer. Najskôr to odkladal, pričom sa vyjadril, že možno odíde v októbri. Keďže to neurobil, znovu som ho na to vyzval. Napokon mi povedal, že využije všetky legitímne prostriedky, aby tu mohol zostať. Ak by som pána Bobáka prepustil len pre jeho minulosť, riskoval by som, že ústav s ním prehrá súdny spor.

.môžete ho prepustiť aj pre slabé výsledky. Vy ste s jeho prácou spokojný?
Pán Bobák skúma komunistickú stranu, takže tam je asi dobrý. (Smiech.) Pýtal som sa jeho priameho nadriadeného, ktorý mi povedal, že voči nemu nemá vážne výhrady.

.myslíte Ondreja Podolca, ktorého dosadil do funkcie Petranský?
Áno. Ľudia z bývalého vedenia sa držia navzájom. Ak však nepôjdeme v týchto veciach príkladom, nemôžeme chcieť, aby sa iné inštitúcie vnútorne očistili.

.v ústave ste zorganizovali aj petíciu na vašu podporu, ktorú však podpísala len polovica zamestnancov ÚPN. Niektorí vám dali najavo, že im to pripomína povinné jazdy pred rokom 1989.
Tú petíciu som neorganizoval ja, bola to vec zamestnancov. K dnešnému dňu ju podpísalo okolo 30 z 59 ľudí. Keby nebola taká tvrdá a osobná, možno by ju podpísalo aj viac ľudí.

.ľudia často podpisujú podobné petície aj preto, aby nemali zbytočné problémy.
Na nikoho nebol vyvíjaný žiadny nátlak.

.tá petícia chvíľu visela aj na stránke ÚPN. Prečo ste ju napokon stiahli?
Nechceli sme ďalej polarizovať situáciu v ústave.

.o situácii v ÚPN ste už hovorili s pani Laššákovou aj s Pavlom Hrušovským z KDH. Je pravda, že ste im povedali, že ak to takto pôjde ďalej, odstúpite z funkcie?
Nepovedal som, že odstúpim. Ale vyjadril som sa v tom zmysle, že nie je možné, aby som za týchto podmienok niesol politickú a trestnoprávnu zodpovednosť za fungovanie ÚPN. Navštívil som aj pána Chmela, ktorý je spolu s pani Laššákovou a pánom Hrušovským členom parlamentného výboru pre ľudské práva.

.čo vám povedali?
Že mám nájsť cestu, ako lepšie komunikovať so správnou radou a prekonať nezhody s jej členmi.

.inými slovami, boli ste zvolený za šéfa ÚPN, tak sa starajte.
Takto to nepovedali. Ale chápu, že ústav má dôležité poslanie, takže treba ustáť aj tento zápas. Momentálne sa totiž hrá aj o jeho existenciu a ďalšie smerovanie.

.prečo ste navštívili premiéra Fica?
Premiér si zavolal mňa. Ale nesúviselo to s fungovaním ÚPN, respektíve s činnosťou správnej rady.  

.a s čím?
O tom by som nechcel hovoriť, bolo to neformálne stretnutie.

.súviselo to s kauzou Babiš?
Súviselo to s archívmi ÚPN. Premiér sa ma pýtal na základné veci – to znamená, čo je v našich archívoch, akým spôsobom zverejňujeme dokumenty, či sú hodnoverné a podobne.

.kedy si vás zavolal?
Asi pred mesiacom.

.bolo to ešte pred českými voľbami?
Áno.

.zaujímal sa aj o to, ako sa vyvíja spor ÚPN s Babišom?
To nie. Ale povedal mi, aby sme si svoju prácu robili zodpovedne a čestne. A nenechali sa vniesť do nejakých politických hier, pretože to nie je naše poslanie.

.snažil sa vás ovplyvniť?
Inštitúcie ako ÚPN sú často pod tlakom. Jeho slová som preto chápal ako odporúčanie, aby sme sa nestali pred českými voľbami – napríklad prostredníctvom médií – nástrojom na presadzovanie nejakých osobných záujmov.

.pre Fica nikdy nebola agenda ÚPN a zväzky ŠtB priorita. Nie je zvláštne, že si vás vôbec zavolal, navyše práve v tomto čase?
To neviem, ale povedal som mu, že sa nenecháme zneužiť na žiadne politické ciele. Zároveň som využil príležitosť a povedal mu aj o problémoch, ktoré má ÚPN. Prisľúbil, že nás navštívi, pričom sa bude veľmi intenzívne zaujímať o našu činnosť.

.garantoval vám podporu?
Áno.

.toto ste vraj tvrdili aj na rokovaní správnej rady. Čo si však od toho sľubujete? Nominanti Smeru sa evidentne správajú inak.
Sľubujem si od toho minimálne to, že premiér bude o situácii podrobne informovaný. Verím, že váhou svojej osobnosti dokáže eliminovať záujmy niektorých členov rady.

.mimochodom, pred českými voľbami ste denníku SME sprístupnili dva nové spisy, ktoré svedčia o spolupráci Andreja Babiša s ŠtB. Ten však tvrdí, že to bolo účelové, keďže od januára 2012, keď podal na ÚPN žalobu, ste boli ticho.
Určite nejde o žiadnu manipuláciu. Naši právnici sa len začali intenzívnejšie zaoberať touto kauzou. Keď sme našli v archíve nové dokumenty, podľa zákona sme ich sprístupnili žiadateľom. Skôr si kladiem otázku, prečo ÚPN pod vedením pána Petranského nepredložil potrebné podklady. Bola to náhoda?

.komisia historikov z ÚPN navrhla oceniť apologéta slovenského štátu Františka Vnuka. Keď to vyšlo najavo, najskôr ste jej rozhodnutie obhajovali s tým, že ho budete rešpektovať. Po vlne kritiky ste však zmenili názor. Ktorý politik Smeru vám zavolal?
Žiadny, ten impulz neprišiel zvonka. Pokúsim sa vám to vysvetliť: v prvom rade si myslím, že takáto nominácia vôbec nemala vzniknúť na pôde ÚPN. Bol to zlý návrh, ktorý som od začiatku vnímal rozporuplne. Ústav má totiž hodnotiť obdobie neslobody nestranne, ako jeden celok. Preto nie je možné, aby sme aj prácu nejakého vedeckého pracovníka posudzovali oddelene – to znamená osobitne roky 1939 až 1945, a samostatne roky 1945 až 1989.

.po medializácii kauzy ste však povedali, že vzhľadom na svoj vysoký vek si Vnuk to ocenenie za „vedecký prínos v protikomunistickom odboji“ zaslúži. A teraz hovoríte, že takýto návrh nemal vôbec padnúť. Tak ako to teda je?
Dôvody, pre ktoré bol pán Vnuk navrhnutý, neobstoja. Áno, najskôr som sa ho zastal, no neskôr som to prehodnotil. Vysoký vek naozaj nemôže byť kritériom, aby bol niekto ocenený. Mimochodom, keď som sa zaujímal, prečo bol navrhnutý pán Vnuk, zistil som, že viacerí kandidáti boli členmi komunistickej strany. Preto sa výber postupne zužoval, až zostali len páni Vnuk a Rychlík. Pán Rychlík získal dva hlasy, pán Vnuk štyri. Možno som rozhodol päť minút pred dvanástou, dôležité však je, že sme mu tú cenu napokon neudelili.

.mimochodom, čo vám doma hovoril o slovenskom štáte váš otec? Vo výpovedi, ktorú s ním nakrútili pracovníci ÚPN, totiž ocenil náboženskú výchovu za Tisa. Rečnil aj na pohrebe biskupa Vojtaššáka, ktorý bol síce hrdinom protikomunistického odboja, no predtým sa zaplietol s ľudáckym režimom.
Ako chlapec nemal s týmto režimom zlé skúsenosti. V čase vzniku slovenského štátu mal navyše iba desať rokov, takže nemohol poznať súvislosti. Čo sa týka Vojtaššáka, otec ako hlboko veriaci človek cítil potrebu prihovárať sa za ľudí, ktorí trpeli v komunistických väzniciach. Navyše to bol jeho biskup: to znamená, že otec na jeho pohrebe neobhajoval slovenský štát, ale svojho biskupa.

.predtým, ako vás zvolili za šéfa ÚPN, ste sa vyjadrili, že Tiso nesie zodpovednosť za deportácie Židov. Zároveň ste však povedali, že holokaust je širší fenomén, nie slovenské špecifikum. Podobne zvyknú argumentovať aj ľudia, ktorí relativizujú zlyhania ľudáckeho režimu.
Ja rozhodne nechcem nič ospravedlňovať. Napokon, bol som jedným z iniciátorov publikácie Sila svedectva, natočil som aj niekoľko výpovedí ľudí, ktorí zažili holokaust. Keď si raz vypočujete takéto svedectvo, nemôžete uvažovať inak.

.poslanci sa vás pýtali aj na to, či si myslíte, že za slovenského štátu sa mali ľudia dobre, ako to tvrdí napríklad bývalý arcibiskup Sokol. A vy ste odpovedali, že toto obdobie treba vážne prehodnotiť. Ako ste to mysleli?
Môj otec by možno povedal, že sme sa mali vtedy lepšie ako napríklad Česi. Ale mali sa dobre aj Židia? Veď títo ľudia trpeli. Niektorí sa možno mali dobre, iní však prežívali obrovskú tragédiu. Preto nie je možné podobným spôsobom zovšeobecňovať, ale hodnotiť toto obdobie v celej šírke.

.počas prezentácie v parlamente ste prekvapili aj výrokom, že ÚPN za Petranského neobhajoval ľudácky režim. To ste mysleli vážne?
Toto som naozaj povedal? Našou cestou určite nemá byť obhajoba ľudáckeho režimu, ale objektívne zhodnotenie tohto obdobia. Musíme sa zamerať na zločiny a ich obete, a nie hľadať spôsob, ako z toho vykľučkovať. Určite ste si všimli, že v poslednom čase už na pôde ÚPN nevychádzajú články ani knihy, ktoré by glorifikovali slovenský štát. Viditeľne iné je aj posledné číslo nášho časopisu Pamäť národa. Vymenil som šéfredaktora a eliminoval témy, ktoré by mohli spochybniť poslanie, ktoré máme. Zároveň chcem rozšíriť redakčnú radu časopisu, aby bol objektívnejší ako doteraz.

.čo budú teraz robiť historici ako Martin Lacko?
Päťdesiate roky, gulagy, kolektivizácia, holokaust. Budú mapovať zločiny nacizmu a komunizmu.

.dokážu to?
Myslím si, že áno. Ak nie, potom tu nemajú miesto.

.hovoríte, že chcete spájať historikov a prizvať ich na spoluprácu. Ako však chcete dať dokopy povedzme Ivana Kamenca s Františkom Vnukom alebo Milanom Ďuricom?
Samozrejme, to by bolo naivné. Vnuk a Ďurica sú extrém, myslel som to inak. Problém je, že s ÚPN pod vedením pána Petranského nechcel spolupracovať Historický ústav SAV, Vojenský historický ústav ani Múzeum SNP. Preto je mojím záujmom, aby sa to zmenilo. Mám pocit, že to napätie sa postupne zmierňuje.

.čo hovorí na víťazstvo Mariána Kotlebu v regionálnych voľbách šéf ústavu, ktorý skúma totalitnú minulosť Slovenska?
Nechcem sa vyjadrovať k pánu Kotlebovi, aby som ho nejakým spôsobom neurazil. Naše poslanie je však iné. Nestotožňujeme sa so žiadnymi prejavmi, pripomínajúcimi totalitné režimy.

.nemal by však byť ÚPN aktívnejší? To znamená, že v čase, keď silnejú extrémistické nálady v spoločnosti, by napríklad mladým ľuďom vysvetľoval historický kontext či pozadie symboliky, ktorú používajú súčasní radikáli?
Ale veď my to robíme. Často chodíme na stredné aj vysoké školy, kde prednášame o zločinoch komunizmu aj nacizmu. Žiaľ, médiá to veľmi nezaujíma.

.keby ste urobili pred druhým kolom župných volieb tlačovku a upozornili, prečo je Kotleba nebezpečný, garantujem vám, že by sa to objavilo vo väčšine médií. Nemal by práve ÚPN v takýchto situáciách vstúpiť do verejnej diskusie?
Obávam sa, či by to nebola pre pána Kotlebu reklama. Ale súhlasím, že je to jedna z možností, ako upozorniť na činnosť ÚPN a dodať mu tým väčšiu váhu.

.neotvárajú ľuďom ako Kotleba dvere aj niektorí historici ÚPN, ktorí sú zhovievaví k ľudáckemu režimu?
Určite musíme byť oveľa dôslednejší v hodnotení obdobia neslobody a jasne pomenovať zločiny minulosti, aby sa nám to raz nevrátilo v podobe extrémistických názorov.

.v Banskej Bystrici ich už máme.
Bohužiaľ.

Ondrej Krajňák/
Má 51 rokov, narodil sa v Spišskej Novej Vsi. Vyštudoval teológiu na Univerzite Komenského v Bratislave, pedagogiku na Katolíckej univerzite v Ružomberku a žurnalistiku na Katolíckej univerzite v Lubline. V rokoch 1997 – 2004 pracoval ako režisér relácií pre deti a mládež v televízii Lux, spolupracoval aj s STV. V roku 2004 sa zamestnal v ÚPN, kde nakrúcal dokumentárne filmy o gulagoch aj holokauste. Okrem toho viedol projekt Oral History, podieľal sa aj na digitalizácii audiovizuálneho archívu ÚPN. Vo februári 2013 ho strana Smer navrhla za predsedu Správnej rady ÚPN. V tajnej voľbe napokon získal až 105 zo 140 hlasov prítomných poslancov. Je ženatý, má štyri deti, žije v Bratislave.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite