Popcorn Juraja Malíčka

Dnes je s hračkami koniec, nehodí sa, aby si dospelý človek, zrelý muž, otec rodiny kupoval hračky. Treba vyrásť, byť zodpovedný a také tie drísty. Tak sú u nás hračky tabu, teda pokiaľ nejde o dcérine hračky, myslím, že si ich užíva. Ja hračky nemám, akurát to auto na vysielačku som si kúpil. Fantastická vec, z dcérinho Lega som poskladal prívesný vozík, páskou k nemu prilepil misku a už netreba chodiť po každú blbosť, stačí poslať auto. Náramne praktické a najmä, už nemôžeme hovoriť o hračke, ale o pomocníkovi v domácnosti. A to už sa dá prijať. Keď je dospelý človek posadnutý hračkami, čosi je v neporiadku, keď to má ale akýsi ďalší program, presah, už to neplatí.
Keď sme napríklad boli v múzeu hračiek, bavilo nás to všetkých, nielen mňa, iniciátora tej návštevy. A viem si veľmi dobre predstaviť, že takto je to nielen u nás. Lebo ak by nebolo, knižka Umění hraček dvou tisíciletí, krásna veľká lesklá, prehľadová, s obrázkami, čerstvá novinka na knižnom trhu, by nemohla nájsť svojho zákazníka. Deti si predsa vystačia s akýmkoľvek katalógom z hračkárstva. Autori Eva a Ivan Steigerovci, majitelia jednej z najväčších súkromných zbierok hračiek na svete, nakrútili aj sériu fantastických dokumentov o hračkách. Teraz je tu knižka. Listovať v nej, čítať si ju, prezerať obrázky je fantasticky strávený čas. A poučný, minulosť nazeraná optikou hračiek vyzerá celkom inak. Akosi prívetivejšie. Nie je to síce také dobré ako hranie samo, ale s tým už sa nedá nič robiť. Dospelí sa nesmú hrať, ešteže čítať si môžu.