Pre stúpencov konšpiračných teórií mám smutnú správu: Kennedyho skutočne zastrelil komunista Lee Harvey Oswald. Po tom, ako Gerald Posner v roku 1993 vydal svoju knihu Prípad uzavretý, už nikto seriózny nepochybuje o tom, že vtedy v Dallase strieľal Oswald a len Oswald. Mimochodom, z tej istej pušky Carcano strieľal v Dallase už v apríli 1963 na pravicového generála Edwina Walkera, dokonca nábojom z toho istého zásobníka, ktorý použil i pri streľbe na Kennedyho.
Slabinou konšpiračných teórií (urobila to CIA atď.) je skutočnosť, že viceprezident Johnson potom stopercentne pokračoval v politike Kennedyho, akou bol zákon o občianskych právach černochov, nové sociálne programy pre chudobných či pomoc Južnému Vietnamu proti komunistickej agresii, ale tak, aby nedošlo ku konfliktu so Sovietmi. Dokonca v presadzovaní Kennedyho politiky bol Johnson úspešnejší než samotný Kennedy. Takže odstránením Kennedyho sa americká politika vôbec nezmenila. A žiadna konšpiračná teória nám nedáva odpoveď na otázku cui bono.
Ale čo ak za atentátom stál Fidel Castro, aby sa pomstil za osem pokusov CIA o jeho vraždu? Oswald v septembri 1963 navštívil kubánsku ambasádu v Mexico City a Johnsonova vláda to po atentáte na Kennedyho nezdôrazňovala, aby si americkí občania nemysleli, že príkaz na atentát vydal Castro a nepožadovali potrestanie Kuby, čo by mohlo viesť k atomovej vojne so Sovietmi. Keby však atentát skutočne objednal Castro, Američania by sa to časom dozvedeli a Castrovi by sa stala „nehoda“. Žiadna sa mu však neprihodila.
Ale je pravda, že legendárny šéf kontrašpionáže CIA James Jesus Angleton považoval záver Warrenovej vyšetrovacej komisie, že vrah nebol súčasťou konšpirácie, za predčasný. A generál rumunskej Securitate Ion Mihai Pacepa, ktorý emigroval na Západ v roku 1978, tvrdil: „Medzi šéfmi spravodajských služieb satelitov Moskvy vládlo jednoznačné presvedčenie, že KGB bolo do Kennedyho vraždy zapletené.“ Prečo by však Moskva chcela smrť Kennedyho, s ktorým dokázala koexistovať?
Tým sa dostávame k paradoxu: strela, ktorá zabila prezidenta Kennedyho, zároveň smrteľne zranila šance republikánskeho senátora Barryho Goldwatera na víťazstvo v prezidentských voľbách v roku 1964. Keby Kennedy nebol v roku 1963 zavraždený, republikán Goldwater mal v roku 1964 šancu poraziť ho, pretože Kennedy politicky príliš úspešný nebol. Jeho zavraždenie však z neho vytvorilo mýtus a umožnilo viceprezidentovi Johnsonovi v roku 1964 kandidovať ako dedičovi a následníkovi prezidenta-mučeníka.
Goldwater proti Kennedymu v roku 1964 šancu mohol mať, po jeho zavraždení však už nemal žiadnu – Američania by v priebehu jedného roka troch rôznych prezidentov nechceli. Goldwater mal zároveň ku komunizmu ten istý postoj ako Abraham Lincoln k otrokárstvu či Winston Churchill k nacizmu: chcel ho zničiť.
Dnes sa už nedozvieme, či by Goldwater v roku 1964 Kennedyho porazil, keby ten nebol predtým zavraždený; rovnako, ako sa už nedozvieme, aká by bola prípadná Goldwaterova vláda a politika voči Sovietskemu zväzu. Goldwater nechcel so Sovietskym zväzom koexistovať, chcel ho zničiť. Po Goldwaterovej porážke v roku 1964 boli až do roku 1980 v Amerike zvolení za prezidentov vždy len tí, ktorí so Sovietmi koexistovať chceli. Až v roku 1980 bol zvolený „goldwaterovec“, ktorý sa snažil spôsobiť kolaps Sovietskeho zväzu.
Guľka, ktorá v Dallase 22. novembra 1963 zabila Kennedyho, tak zároveň dala Sovietskemu zväzu ďalších sedemnásť rokov pokojného života.
Slabinou konšpiračných teórií (urobila to CIA atď.) je skutočnosť, že viceprezident Johnson potom stopercentne pokračoval v politike Kennedyho, akou bol zákon o občianskych právach černochov, nové sociálne programy pre chudobných či pomoc Južnému Vietnamu proti komunistickej agresii, ale tak, aby nedošlo ku konfliktu so Sovietmi. Dokonca v presadzovaní Kennedyho politiky bol Johnson úspešnejší než samotný Kennedy. Takže odstránením Kennedyho sa americká politika vôbec nezmenila. A žiadna konšpiračná teória nám nedáva odpoveď na otázku cui bono.
Ale čo ak za atentátom stál Fidel Castro, aby sa pomstil za osem pokusov CIA o jeho vraždu? Oswald v septembri 1963 navštívil kubánsku ambasádu v Mexico City a Johnsonova vláda to po atentáte na Kennedyho nezdôrazňovala, aby si americkí občania nemysleli, že príkaz na atentát vydal Castro a nepožadovali potrestanie Kuby, čo by mohlo viesť k atomovej vojne so Sovietmi. Keby však atentát skutočne objednal Castro, Američania by sa to časom dozvedeli a Castrovi by sa stala „nehoda“. Žiadna sa mu však neprihodila.
Ale je pravda, že legendárny šéf kontrašpionáže CIA James Jesus Angleton považoval záver Warrenovej vyšetrovacej komisie, že vrah nebol súčasťou konšpirácie, za predčasný. A generál rumunskej Securitate Ion Mihai Pacepa, ktorý emigroval na Západ v roku 1978, tvrdil: „Medzi šéfmi spravodajských služieb satelitov Moskvy vládlo jednoznačné presvedčenie, že KGB bolo do Kennedyho vraždy zapletené.“ Prečo by však Moskva chcela smrť Kennedyho, s ktorým dokázala koexistovať?
Tým sa dostávame k paradoxu: strela, ktorá zabila prezidenta Kennedyho, zároveň smrteľne zranila šance republikánskeho senátora Barryho Goldwatera na víťazstvo v prezidentských voľbách v roku 1964. Keby Kennedy nebol v roku 1963 zavraždený, republikán Goldwater mal v roku 1964 šancu poraziť ho, pretože Kennedy politicky príliš úspešný nebol. Jeho zavraždenie však z neho vytvorilo mýtus a umožnilo viceprezidentovi Johnsonovi v roku 1964 kandidovať ako dedičovi a následníkovi prezidenta-mučeníka.
Goldwater proti Kennedymu v roku 1964 šancu mohol mať, po jeho zavraždení však už nemal žiadnu – Američania by v priebehu jedného roka troch rôznych prezidentov nechceli. Goldwater mal zároveň ku komunizmu ten istý postoj ako Abraham Lincoln k otrokárstvu či Winston Churchill k nacizmu: chcel ho zničiť.
Dnes sa už nedozvieme, či by Goldwater v roku 1964 Kennedyho porazil, keby ten nebol predtým zavraždený; rovnako, ako sa už nedozvieme, aká by bola prípadná Goldwaterova vláda a politika voči Sovietskemu zväzu. Goldwater nechcel so Sovietskym zväzom koexistovať, chcel ho zničiť. Po Goldwaterovej porážke v roku 1964 boli až do roku 1980 v Amerike zvolení za prezidentov vždy len tí, ktorí so Sovietmi koexistovať chceli. Až v roku 1980 bol zvolený „goldwaterovec“, ktorý sa snažil spôsobiť kolaps Sovietskeho zväzu.
Guľka, ktorá v Dallase 22. novembra 1963 zabila Kennedyho, tak zároveň dala Sovietskemu zväzu ďalších sedemnásť rokov pokojného života.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.