Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Destilovaná zábava

.michael Kasarda .časopis .lifestyle

Čo vykúzli úsmev na tvári motoristu, keď je vonku sychravo, skoro tma a cesty sú predvianočne plné? Jazda v motokáre!

Ani zanietených motoristov neobchádza jesenná depresia. U nich ju však môžeme veľmi ľahko vysvetliť. Babie leto je najkrajším obdobím na cestovanie, nie je už príliš teplo, ale stále pekne svieti slnko. Cesty sú ako-tak poopravované, navyše ich lemujú stromy, ktoré hýria farbami. Po tomto krátkom gýči prichádzajú dni prikrátke na väčšie výlety, počasie škaredé, cesty mokré, šmykľavé a plné uponáhľaných vodičov. Do toho všetkého pribúda prezúvanie gúm a končí sa sezóna ručného umývania, jedinej spoločensky akceptovanej formy intímneho styku s autom. Chvíľkovým rozptýlením je len prvý sneh, ktorý pokryje parkoviská pri hypermarketoch. Tie sa potom menia na školy šmyku, kam si najmä mladí šoféri chodia cvičiť prácu s ručnou brzdou.

.veľká škola pretekára
Kým nenasneží, ako sa môže nadšený motorista zabaviť za volantom? Jednou z možností sú motokáry. Týmto vozidlám stačí aj menšia dráha, a síce taká, ktorá sa zmestí do krytej haly s celoročnou prevádzkou. Sú to malé vozidlá, ktoré majú štyri kolesá, motor, brzdy a volant a sedačku – a to je vlastne všetko. Žiadne odpruženie, žiadne posilňovače bŕzd či riadenia. To znamená, že motokáry majú okolo stovky kilogramov – hmotnosť šoféra preto nie je zanedbateľná.
Na motokárach sa učili všetci motošportoví velikáni, od Sennu až po Schumachera. Začínal na nich aj vicemajster Európskeho šampionátu cestných áut FIA ETCC  Maťo Homola. „Sú najmä školou pre pretekára. Je to o naučení sa stopy, o tom, ako presne brzdiť a pridávať, chytiť cit v nohách a rukách. O tom, ako bojovať a predbiehať na trati. Musíte sa naučiť aj vyrovnať sa s výhrami a prehrami. Motokáry sú veľmi náročné na telo, takže je to aj fyzická príprava,“ vysvetľuje.
V Bratislave máme dve motokárové haly – halu MAX 60 a Kart One Arena. Obe ponúkajú jazdy pre bežnú verejnosť; tá prvá vyzerá navrhnutá skôr na spoločenské akcie, ako sú firemné teambuildingy, tá druhá má slúžiť aj na ozajstné preteky. „Keď sme otvárali našu halu, nechceli sme z motokár spraviť len kolotočovú atrakciu. Chceli sme vytvoriť profesionálny priestor na preteky, osvetu vodičov, ale aj zábavu," potvrdzuje Simon Krasňanský z Kart One Arena.
V oboch sme si vyskúšali, ako sa jazdí. Najmarkantnejším rozdielom je, že v MAX 60 sa jazdí na elektrických motokárach a v Kart One na benzínových. Elektrické sú ťažšie, takže sú stabilnejšie na rovinkách, ale menej obratné v ostrých zákrutách. Benzínové lepšie reagujú na povely volantu, ale ľahšie sa s nimi dostanete do šmyku. Zásadne odlišná je odozva na plyn. Kým benzínový motor si niekedy pri výjazde zo zákruty dá načas, kým začne ťahať, elektrická motokára zrýchľuje vždy a okamžite. Navyše je vybavená systémom KERS, ktorý počas jazdy rekuperuje energiu a dovolí vám ju z času na čas použiť. Nazbieranú energiu uvoľní štýlové stlačenie gombíka na volante a nasleduje vystrelenie ako z katapultu. Za to je im šofér ochotný odpustiť aj ten vysávačový zvuk.

.pocit rýchlosti a ovládania stroja
V oboch máte úžasný pocit z rýchlosti a ovládania stroja. V moderných autách sa vám takej spätnej väzby cez bariéru elektrických posilňovačov riadenia a stabilizačných systémov jednoducho nedostáva. Cítite rozdiel medzi vyjazdenou stopou a šmykľavejším asfaltom na krajoch trate. Navyše vás od sveta delí len zapožičaná prilba (pri výbere pozor na poškriabané plexisklo, lebo nič neuvidíte) a vlastné oblečenie. Ísť rýchlosťou 60 kilometrov za hodinu v aute nie je nič vzrušujúce; v motokáre ste v tejto rýchlosti vo vytržení, pretože viete, že od bariér trate vás delia iba centimetre a náraz môže riadne bolieť. „Čím bližšie k smrti ste, tým viac žijete,“ potvrdzuje James Hunt vo filme Rush (2013), kde ho hrá Chris Hemsworth.
Áno, jazda na motokárach stojí niekoľko peňazí, avšak je lacnejšia než pokuta od policajtov alebo oprava autonehody. Mala by byť aj bezpečnejšia – kinetóza ani dolámané ruky a rebrá, pred ktorými nás varoval personál, sa nám neprihodili. Len sme po pretekoch odchádzali zadýchaní, s búchajúcim srdcom a celotelovou svalovicou. V oboch halách sme absolvovali „súkromné preteky“, v ktorých vidíme najlepšiu cestu, ako halu využiť. Možno presvedčíte šéfa, že hodinový prenájom haly je zábavnejším teambuildingom než infantilné hry a väčším zážitkom než opulentný vianočný večierok so Sisou Sklovskou.
Benzínové aj elektrické motokáry majú svoje za a proti. Elektrické síce nesmrdia, ale omnoho ekologickejšie nie sú. „Nezabúdajme na výrobu a likvidáciu batérií. Dokonca najväčšie znečistenie z motokár v hale nie sú výfukové emisie, ale prach z pneumatík,“ upozorňuje Simon Krasňanský. Na benzínových vás osloví lepšia a dramatickejšia ovládateľnosť, na elektrických okamžitý výkon. Benzínové majú svoju atmosféru spáleného benzínu, elektrické gombík ako z filmu Rýchlo a zbesilo. „Pre laika by mali byť motokáry zábavou. Cítiť benzín či spálené pneumatiky každého tak trocha uchváti. Každý sa môže na chvíľu cítiť ako pretekár,“ uzatvára Maťo Homola.
Ďalšie motokárové haly sú roztrúsené po celom Slovensku, zajazdiť si môžete napríklad v Košiciach, Martine, Prievidzi či na elektrických motokárach v Trenčíne.

.autor je spolupracovník .týždňa

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite