Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Retro Reflektor

.tomáš Slaninka .časopis .hudba

Na svojom štvrtom albume sa montrealská kapela Arcade Fire snaží o vlastné tvorivé znovuzrodenie. Darí sa jej to len čiastočne.

Už od začiatku rozmýšľali členovia kanadskej skupiny Arcade Fire vo veľkom. Stratu detských ilúzií premiešanú s útekom z konvenčného prostredia predmestia zvečnili na nahnevanom a pritom veľmi štýlovom debute Funeral. Táto nahrávka začala ako dobre strážené tajomstvo nezávislej scény. „Bolo to naše prvé stretnutie s hipstermi a bohémami,” povedal Win Butler v rozhovore pre The Rolling Stone. Otváranie kanadských šou U2, exkluzívne vystúpenie s Davidom Bowiem a neskôr Brucom Springsteenom dostali vzápätí šesticu hudobníkov do širokého povedomia.
Na svoj úspech nadviazali ešte pompéznejšou platňou Neon Bible a svoj štatút nových kráľov alternatívneho popu zabetónovali nápaditou konceptuálnou nahrávkou The Suburbs spred troch rokov. Predmestie, z ktorého utiekli, sa stalo dejiskom nostalgického návratu do tínedžerských rokov. Tento štýlový návrat pomohol Kanaďanom poraziť oveľa známejšiu Lady Gaga a Eminema na Grammy Awards. V tomto čase už nahrávali soundtracky k holywoodskym filmom, stáli po boku Bona pri záchrane (trietieho) sveta a boli hlasnými pomocníkmi po zemetrasení na Haiti.
Odtiaľ mohli vykročiť jednou z dvoch hudobných ciest: pokračovať v ľúbivých hymnách a preniknúť na komerčný trh, alebo sa pokúsiť o kreatívne znovuzrodenie a potvrdiť tak svoj nezávislý, rebelský charakter.
Túžba prekonať samých seba a pohnúť sa vopred je počuteľná od prvých tónov ich novinky. Syntetizátory dopĺňali ich gitarový zvuk už na úspešnom singli Sprawl II (Moutains Beyond Mountains, no na novinke Reflektor sú všadeprítomne a neprepočuteľné. Podobne ako zrýchlenie tempa, ktoré spolu s elektronickou vrstvou vytvárajú pocit farebnej diskotéky osemdesiatych rokov. Tento retro nádych je okorenený tropickými perkusiami a rytmami, inšpirovanými žánrom rara. Ten pochádza z Haiti, rodiska speváčky Régine Chassagne, kde manželia Chassagne a Butler čerpali inšpirácie pre svoju novinku. Butler bol podľa rozhovoru pre Macleans očarený slobodou miestnej hudby a uvoľneným tancom a z Haiti sa vrátil ako nový človek.
Tanečný retro štýl funguje na jednotku v úvodnom singli Reflektor. Butlerova fóbia z ilúzie slávy a dokonalosti vzťahu je prerozprávaná skrze veľmi britké verše. Fanúšikovia sú len fatamorgána („Myslel som si, že som našiel spojenie; je to len reflektor”), láska a život sú len odraz márnych nádejí („Myslel som si, že ma privedieš k znovuzrodeniu, ale bol to len reflektor”). Reflektor je taký chytľavý a zapamätateľný, že jeho osem minút uplynie svižne a zábavne.
Toto sa nedá povedať o celom albume, ktorý trvá 75 minút. Len tri z trinástich piesní trvajú pod štyri minúty. Mnohé kúsky napĺňajú svoju minutáž nadbytočnou repetíciou (Porno, Joan Of Arc), alebo zdĺhavým ukončovaním (Supersymmetry, We Exist). Tieto vlastnosti Reflektoru spôsobujú zbytočnú schizofréniu: na jednej strane je spontánnosť a prirodzenosť podania a kompozície fascinujúca, na druhej strane album priam kričí: „skráť ma!” Dôkladné a citlivé orezanie skladieb by zintenzívnilo ich bezprostrednosť a zvýraznilo ich pointu; rovnako by štvrtému prírastku do rodiny Arcade Fire pomohlo odstránenie slovnej vaty.
Win Butler je závislý od plagátových sloganov v nedospelom duchu „Oni proti nám,” ktorý pripomína texty britskej kapely Muse. Napríklad „na kolenách, modliac sa, že neexistujeme, ale my existujeme!” alebo na nôtu lásky: „láska je rovnako skutočná ako choroba; tak mi povedz, že sa ešte neskončila.” V skutočnosti sa Reflektor venuje viacerým témam originálne a citlivo. Vojenský útlak na Haiti je prenesený do smršte Here Comes The Night Time,nedostatok dôvery v milostných vzťahoch je prenesený do dvojice skladieb o Orfeovi a Eurydike. A život po rozchode je pripodobnený posmrtnému životu v piesni Afterlife. Prečo sa teda kapela uchyľuje k skratkovitým posolstvám, nadbytočným slovám a zjednodušovaniu svojich názorov?
Štvrtá nahrávka Arcade Fire je zdĺhavá a trochu povrchná, na jej premenlivé tanečné rytmy si zatancuje pravdepodobne len málokto. Súčasne je album ihneď rozpoznateľný, výrazný a ustavične v chytľavom, pozitívne nákazlivom pohybe. Práve odhodlanosť a spontánnosť tohto pohybu a uchopiteľnosť tém spôsobujú, že Reflektor síce nie je triumf, ale doručí svoje posolstvo v trblietavej a autentickej forme. Poslucháč tak ostane so želaným odkazom, že láska a život „sa nikdy nekončia”.

Autor je spolupracovník .týždňa.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite