Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Čokoľvek, čo nečakáte

.regina Annušová .časopis .hudba

Dvojica Baláž & Hubinák je ikonou Rádia_FM. Púšťajú väčšinou bizarnú hudbu z archívov, s citom pre absurdný humor debatujú o zvláštnych veciach. Motto ich relácie to vystihuje najlepšie: „Čokoľvek, čo nečakáte.“

.pred 20 rokmi vzniklo Rádio Ragtime. Ako si na to spomínate?
Hubinák: Ja som vtedy účinkoval v jednej trnavskej kapele, ktorá sa volala Queryen a párkrát nás zavolali do vysielania, kde hrávali naše skladby.
Baláž: Ty si bol na Štúrovej?
Hubinák: No teda! Niekoľkokrát!
Baláž:  Ale sme sa nestretli.
Hubinák: Ale stretli. A odkiaľ inak by sme sa poznali?
Baláž:  No však práve. Čudujem sa, že som s tebou nerobil rozhovor.
Hubinák: Možno aj hej.
Baláž: Aha, už si spomínam. Vy ste tam boli v rámci tej relácie Demoextáza. Tam boli začnajúce, beznádejné a miestami aj nádejné kapely, ale to nebol váš prípad.
Hubinák: Ja si pamätám naše posledné účinkovanie, keď rádio Ragtime oslavovalo nejaké výročie. Zavolali ste si na koncert nejaké spriaznené kapely a medzi nimi aj nás.

.daniel, ty si v Rádiu Ragtime začínal ako moderátor. Ovplyvnilo ťa to v niečom?
Baláž:: Vo všetkom. Všetko bolo pre mňa nové – nová hudba, moderovanie, nový program, noví hostia. Na Slovensku vtedy existovalo málo podobného tomu formátu. Spomínam si vlastne len na Haciendu Ďura Čurného, neskôr Roba Gregora v Rock_FM. My sme to však predsa len chceli robiť trochu ináč – najmä nie hodinu alebo dve hodiny týždenne. Naším snom bolo celodennné vysielanie a neskôr sa nám ho aj podarilo naplniť. To, že sa  o Rádiu Ragtime stále hovorí a toľko ľudí naň spomína ako na kultové rádio, je dôkazom, že to bola naozaj jedinečná záležitosť.
Hubinák: Máš nejakú veselú príhodu z vysielania?
Baláž: Mám! V štúdiu sme mali legendárnu chladničku, ktorú sme volali zombie. Asi sa dovtípite prečo. Áno viacerí moji kolegovia si nechávali v chladničke veci, na ktoré už nemali chuť, alebo na ne zabudli – vlašské šaláty, viacnásobne plesnivé syry a podobne. Raz k nám prišiel František Mikloško, priniesol fľašu vína a chcel si ju vychladiť v našej chladničke. My sme vedeli, že tú chladničku neslobodno otvárať, pretože tam naisto nájde hrôzostrašné veci. No a pán Mikloško vtedy tú chladničku vehementne otvoril... Na to zdesenie v jeho očiach nikdy nezabudneme. Mali sme chuť mu nasilu chladničku zatvoriť. Tak to bola taká vtipná príhoda.

.ako vyzerá bežný deň Baláža a Hubináka? Od rána do večera počúvate novú hudbu?
Baláž: Áno, ležiac uprostred bazéna na nafukovačke so zlatou reťazou na krku. Je to veľmi ťažká robota – toto počúvanie novej hudby. (Smiech.) Je veľa novej hudby, v ktorej je často veľa balastu. Peniaze beriem za to, aby som z toho balastu vybral niečo, čo má zmysel hrávať. Šanca, že sa trafím aktuálne vždy do toho, čo je najlepšie, však nie je stopercentná. Rád sa v tomto nechám inšpirovať. Mnohokrát ma inšpirujú moji kolegovia, ktorí vo svojich tematických reláciách často vyberú niečo, čo som mal dávno počuť, ale nevedel som o tom. Ak by som to mal kvantifikovať, týždenne je to približne 170 nových piesní, čo zas nie je až tak veľa. Niektoré skladby si ani nevypočujem. Niekedy sa mi stačí pozrieť na fotografiu hudobníkov, alebo na sprievodný mail či list, ktorý majú k skladbe priložený. Nemal by som to asi hovoriť, ale môžem si to dovoliť, lebo nebohý John Peel z BBC mal na tom založenú reklamu a bola vtipná. V tej reklame vyberal z obálok kazety, pozrel sa na ich obal a keď ho nezaujali, skončili v koši. Z pätnástich ho zaujala zväčša jedna kazeta, ktorú sa rozhodol si vypočuť.

.u teba to funguje podobne?
Baláž: Áno, aj ja to beriem takisto povrchne, prečo sa pýtaš?
Hubinák: Keď dostaneš od každého interpreta jednu skladbu ako sampler, tak si to vypočuješ, nie?
Baláž:  Výberovky? Tak to mám rád – tie si vždy vypočujem celé.
Hubinák: Ja som si myslel, že povieš, že je to utrpenie.
Baláž: Utrpenie je čítať maily a sťahovať hudbu cez rôzne úschovne a ukladať si to do svojich záložiek a nezabudnúť, kde som si to odložil.

.ako je to s časom venovaným novej hudbe u teba Paľo?
Hubinák: Nová hudba je pre mňa hudba, ktorú som práve objavil. Takže z väčšej časti je to stará hudba. Vraciam sa naspäť k 60. a 70. rokom a niekedy k 80. rokom. Keďže som občas v rádiu, nalepí sa na mňa aj tá nová hudba. Na rozdiel od Baláža, ktorý sa živí ako hudobný dramaturg, ja nemusím počúvať kvantá hudby. Druhá vec je, že sa hudbou živím – vyrábam, tvorím, komponujem, takže hudba mi zaberie veľkú časť dňa.

.dokážete si ešte počúvanie hudby vôbec užívať?
Baláž: Mne nedávno manželka povedala: „Pusti už nášmu Dankovi aj nejakú hudbu. My sme domácnosť bez hudby, to je absurdné.“ A mala pravdu. Ja sa živím hudbou a doma hudbu takmer vôbec nepúšťam.

.ako dlho trvalo, kým sa vyprofilovala dvojica Baláž a Hubinák?
Baláž: Myslím, že to bolo nejaké silvestrovské vysielanie.
Hubinák: Bol som vysielacím technikom  a na jednej vianočnej porade sa rozhodlo, že na Silvestra bude vysielať Daniel. On strašne brblal, tak ako je to už u neho zvykom. Nechcel to robiť. Keď už bolo jasné, že to bude musieť zobrať, lebo nemal kto prísť a ja som už chcel ísť domov, lebo to bola strašne dlhá porada, tak som mu povedal: „Zober to, ja prídem a nejako sa už zabavíme.“ Vysielanie dopadlo tak, že nám asi o mesiac ponúkli  vysielací čas a ten nám dodnes nikto nezobral.

.čo vás najviac baví na vašom programe?
Baláž:  To, že si môžeme robiť všetko, čo chceme. V rámci tých špeciálov, ktoré má Rádio_FM, sme privilegovaní, lebo máme tri hodiny vysielacieho času, čo tuším nemá nik. Baví nás, že máme v piatok čas od šiestej do deviatej, keď nikto nepočúva. Môžeme si vďaka tomu riešiť akýkoľvek obsah. Tri hodiny si môžeme hrať tie najčudesnejšie veci. To nás baví najviac. Dúfame, že to cítiť aj vo vysielaní a že si aj ten prísnejší poslucháč povie „využili tú šancu, neodflákali to, nenudili a nedopadlo to úplne zle.“ Hoci niektoré vstupy naozaj pôsobia tak, že ani nevieme, že sa už zaplo červené svetlo, signalizujúce živý vstup, my sa v každom jednom vstupe snažíme niekam dostať a snažíme sa aspoň o dve-tri pointy.
Hubinák: Keď už nič iné, tak povieme aspoň presný čas. (Smiech.)

Autorka pracuje v Rádiu_FM.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite