Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Očami Doroty Nvotovej

.dorota Nvotová .časopis .osobnosti

Kúpili sme si lampu, ktorá svitá. Nastavíte ju ako budík na konkrétny čas, a ona vám pol hodinu pred časom budenia začne svitať. Pekne postupne. Z úrovne nula na úroveň 100. Keď dosiahne 100, zazvoní vám ako budík. Vymysleli ju pre ľudí v krajinách, ktorí sa musia budiť do tmy. My v Moskve to už máme tu, vy na Slovensku to budete mať o chvíľu. Severania to majú pol roka v roku, a preto na tej lampe dosť fičia. Má taký guľatý tvar ako slniečko. Pekne v podvedomí, keď spíte ranným spánkom, vás postupne budí svetlo.

Žiadne drastické zvonenie budíka do tmy, keď sa zobudíte a hneď chytíte depku, len čo zbadáte tu čierňavu za oknom. A depresia je aj dôvod, prečo niekto vymyslel lampy na vtipne nazvanú depresívnu diagnózu SAD (seasonal affective disorder) – depka ktorá sa u vás rozvinie v zimnom ročnom období – pre jeho nedostatok svetla. Nie, nie ste blázon. Máte prosto málo tých chemikálií, ktoré sa tvoria normálne v lete, alebo keď je dosť svetla. Je už, myslím, načase, aby sa Slováci (a áno, aj Rusi a celý Ost blok) prestali tváriť, že psychické choroby sú z iného sveta. Je na čase, aby prestali na mňa vytriešťať zdesené oči, keď poviem, že som na antidepresívach, a to aj počas tehotenstva a dojčiť nebudem, lebo mám zvýšené riziko vzniku laktačnej psychózy. Je na čase, aby mi prestali hovoriť, že som, respektíve budem zlá matka. Je načase si uvedomiť, že psychické choroby alebo slabosti sú rovnako fyzické, ako keď sa vám zlomí ruka alebo dostanete žlčníkové kamene. Vtedy sa vyberiete k doktorovi. Nikto sa vám nesmeje pre sadru. Netvrdím, že prehnaný americký prístup, keď si nakupuje kto chce, aké chce antidepresíva v drogérii, je v poriadku. Ale prosím ľudia, okolo vás je veľa úbohých, stratených a smutných duší, ktoré potrebujú pomoc. A nevyhľadajú ju, lebo sa hanbia. Hanbia sa preto, že naša spoločnosť ich berie ako bláznov. Je veľa nastávajúcich matiek, ako ja, ktoré zápasia s úzkosťami a depkami, a nič nepovedia, potom sa u nich po pôrode vyvinie vážna psychóza, žena skončí na pol roka v pakárni, oddelená od dieťaťa, a to len preto, že ju nikto včas neliečil a nezastavil laktáciu! Depresia, úzkosť či panika, to nie sú stavy, ktoré si človek vyberie z nudy, alebo ich dokáže nejako zastaviť sám. Prosto sa to deje. Prestaňte odsudzovať, súdiť, mudrovať a radiť ľuďom...Každý sme iná duša, s inými parametrami a senzormi citlivosti. A vy, čo trpíte, lebo sa začalo šero, alebo vám blbnú hormóny v tehotenstve, vstaňte a hľadajte pomoc. A keď sa na vás bude niekto divne pozerať, strčte mu zrkadlo pred ksicht a spýtajte sa ho, či si myslí, že vyzerá normálne.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite