Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Svet Fedora Gála

.fedor Gál .časopis .klub

Ako adept spoločenských vied som vyznával teóriu systémov. Všetko sa jej optikou javilo ako uchopiteľná a pochopiteľná štruktúra. Akurát jej dramatické zmeny sa vymykali z rámca uchopiteľnosti a pochopiteľnosti. Slovo kybernetika vtedy začínalo byť povolené aj u nás, asi o desať rokov neskôr ako v slobodnom svete, a vedeli sme, čo ten Wiener myslel rovnováhou – nehybnosť, koniec, smrť. Hovorím o rokoch šesťdesiatych.

Bolo to prekvapenie, keď niekedy v 70. rokoch začali u nás vychádzať knihy, kde sa tvrdilo, že normálna je v spoločnostiach nerovnováha. To sa však už aj v teórii systémov hovorilo o fluktuáciách,  chaose a podobných pojmoch, procesoch, udalostiach. René Thom, napríklad, vydal Teóriu katastrof a nemyslel tým bordel, ale prudké a neočakávané zmeny. Spoločenské vedy však boli novými poznatkami nepoškvrnené. Jasné, pripustiť za komunizmu, že nie je večný, bol problém výsostne existenčný. Keď potom v 80. rokoch naši sociológovia „objavili“ rolu  konfliktov a zistili, že ide o korenie spoločenského života za všetkých režimov, už sme ani neboli prekvapení tým, že je to korenie, ale tým, že sa o tom verejne hovorí. Nastala inflácia problémov a boom odborníkov na ich riešenie.
Dnes už vieme, že dynamická nerovnováha je normálny stav sveta. Vieme tiež, že poriadok prostredníctvom chaosu je prirodzenejší ako poriadok prostredníctvom poriadku. A že poriadok s veľkým „P“ môže byť pre spoločnosť metaforou na ono Wienerovo ekvilibrium. Konflikty a spoločenské problémy nielenže sú a budú, ale aj mobilizujú a prebúdzajú kreativitu.   
Riešenie spoločenských problémov je vôbec skvelá výzva, ak to nie je práve tá moja hnusná choroba či moja donebavolajúca bieda. Všeobecne sú však aj tie hnusné choroby a bieda výzvy.  Fakt, že sa problémy riešia konfliktmi teórií, ideológií, ľudí navzájom, je normálny, ak sa pritom nepácha zlo a násilie. Toto je tá hranica, kde sa treba postaviť, hranica, ktorá oddeľuje toleranciu od obyčajnej zbabelosti.    

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite