Za posledné roky narastá počet ľudí, ktorí obchádzajú veľké finančné domy a využívajú webové platformy. Tam si požičiavajú od druhých ľudí a poisťujú sa v skupinách. Takzvané peer-to-peer požičiavanie či poistenie stavia na myšlienke, že bez prostredníka je obchod výhodnejší pre obe koncové strany. Otvára sa nová éra finančných služieb.
.úverový klub
Chanda Lugerová pracuje v banke. Keď sa však rozhodla zobrať si pôžičku, aby splatila dlh, ktorý sa jej vytvoril na kreditnej karte, zistila, že u bánk nepochodí. Nakoniec sa rozhodla využiť kolektívne požičiavanie, uviedla americká rozhlasová stanica NPR.
Na internetovej stránke Lending Club požiadala o pôžičku a o týždeň neskôr mala peniaze. Získala ich od jednotlivcov, ktorí ju nikdy nevideli, ale všimli si jej žiadosť a rozhodli sa požičať. Úročenie bolo šesť percent – polovičné oproti tomu, aké platila dovtedy.
To je iba jeden z tisícok príkladov ľudí, ktorí využívali kolektívne požičiavanie. Americký Lending Club, najúspešnejšia firma zastrešujúca transakcie tohto typu, v roku 2012 sprostredkovala úvery v hodnote 800 miliónov dolárov. Pôžičkové portály fungujú veľmi podobne ako internetová zoznamka. Nespájajú však muža a ženu, ale človeka, ktorý si potrebuje požičať, a toho, kto má voľný kapitál a chce ho zúročiť.
Človek, ktorému financie chýbajú, si vyplní na stránke žiadosť, kde uvedie sumu a účel. Žiadateľovu schopnosť splácať najprv preveria algoritmy, ktoré veľké množstvo ľudí – v prípade najväčšej stránky údajne až 90 percent – vylúčia. Tých úspešných si potom cez stránku nájdu investori a požičajú im peniaze.
Ale prečo si nepožičať radšej v banke? Tí, čo využili kolektívne požičiavanie hovoria, že sa stretli s menším množstvom byrokracie. „Páčilo sa mi, že som nemusel ísť do banky,“ povedal pre Bloomberg Masood Raja, americký profesor, ktorý si požičal
3 500 dolárov na vespu. Aj keď sito je husté, stále je v mnohých prípadoch zhovievavejšie ako banky.
Pre mnohých sú však hlavným dôvodom sadzby. Ak by si chcel aj Slovák požičať na taliansky skúter, najvýhodnejší úver má podľa portálu FinančnáHitparáda.sk, ktorý porovnáva produkty bánk, úroky vo výške 9,9 percenta. Slovenský peer-to-peer portál Žltý melón, ktorý vznikol vlani, sa oproti tomu chváli, že ratingová kategória AA sa u neho začína na úrokovej sadzbe 5,36 percenta.
Vďaka tomu, že spoločnostiam ako Lending Club či Žltý melón chýba veľká infraštruktúra či kamenné pobočky, dokážu pracovať efektívnejšie a väčšinu peňazí posunúť veriteľom (platíte províziu, ale pomerne nízku). Preto lákajú aj veľké množstvo investorov. Tí radšej peniaze požičajú, ako by mali ležať v banke na nižšom úroku, než je inflácia.
A na čo ľudia využívajú tieto služby? Podľa Marca Prossera z časopisu Forbes, ktorý sa zaoberal fungovaním najväčšieho portálu, štyri pätiny úverov slúžia na konsolidáciu dlhov alebo splatenie pohľadávok na kreditnej karte. Na Žltom melóne tieto položky predstavovali polovicu úspešných žiadostí. Zvyšnú polovicu tvoria úvery na bývanie, rekonštrukcie, spotrebný tovar či podnikateľské pôžičky.
.divoký západ
Nie je to príliš riskantné? Obavy, že internetový sprostredkovateľ nebude vedieť zaručiť, že veriteľ dlh aj skutočne splatí, sú oprávnené. Investor teda musí požičiavať iba ľuďom, ktorým verí, že peniaze v lehote splatia. V prípade, že dlžník nespláca, najme sprostredkovateľ exekútora. Avšak to ešte nezaručuje, že investor dostane peniaze naspäť. Kluby preto radia neriskovať a investíciu dobre rozdeliť.
Jednu pôžičku totiž nemusí zafinancovať len jeden investor, ale množstvo. Ak sa investor rozhodne požičať napríklad 2 500 eur, môže ich rozdeliť medzi stovku ľudí. Ak aj päť nebude splácať, nezasiahne ho to výrazne.
Prví v kolektívnom požičiavaní boli Briti so svojou firmou Zopa a vzápätí na to vznikol Lending Club. Po prvotnom úspechu sa služby začali kopírovať ako zľavové portály. Dnes funguje podľa firmy Disruption Credit na svete približne päťdesiatka takýchto platforiem, na Slovensku je jedna. Niektoré z firiem sú zamerané na spotrebné úvery, iné požičiavajú začínajúcim podnikateľom alebo sprostredkujú pôžičky pre študentov a na vzdelanie.
Banky nie sú jediné. Internetové firmy šliapu na päty aj poisťovniam. Začínajúca služba Peercover sľubuje férové podmienky a výhodnejšie sadzby ako súčasné metódy poistenia. V rámci platformy Peercover sa ľudia formujú do skupín. Zakladateľ skupiny určí podmienky a čo všetko môže byť poistené. Mesačný poplatok je určený na základe hodnoty poistenej veci. Peniaze však nejdú na platy poistných agentov a úradníkov, ale všetky ostávajú v skupine pre neskoršie vyplatenie. O právoplatnosti poistnej udalosti rozhodujú všetci členovia. Ak väčšina súhlasí, peniaze sú vyplatené.
Peercover začína s poistením malých predmetov – napríklad mobilov – a neskôr chce pokryť širšie spektrum produktov. „Druh poistenia, o ktorý sa zaujímame, ešte pred pár rokmi nebol možný,“ povedal zakladateľ Peercoveru Jared Mimms pre New Scientist. „Je to možné len vďaka mikroplatbám.“ S novými platobnými metódami sa dajú posielať drobné sumy s minimálnymi poplatkami.
Na poli chce preraziť aj nemecký startup Friendsurance. Ten tiež distribuuje riziko v rámci skupín – napríklad priateľov či kolegov. Na stránke uvádza, že oproti bežnému poisteniu je táto metóda až o polovicu lacnejšia.
.veľkí hráči
Aj keď peer-to-peer poistenie je len vo svojich začiatkoch, kolektívne pôžičky už za sebou majú výsledky, ktoré svedčia o tom, že to dáva zmysel. A momentálne prežívajú boom. Podľa Financial Times si Briti cez web požičali v prvej polovici tohto roku dvakrát toľko ako v roku 2012. Lending Club odhaduje, že tento rok sprostredkuje pôžičky v hodnote dvoch miliárd dolárov, čiže dvaapolnásobok vlaňajších výsledkov.
A veria mu aj veľkí hráči, napríklad Google, ktorý do najväčšej platformy investoval. Cez portály, paradoxne, dnes nepožičiavajú len jednotlivci, ale aj investičné firmy ako Union Square Ventures či Eaglewood Capital, ktoré potom tieto dlhy v balíkoch predávajú dôchodkovým či hedžovým fondom.
O alternatívne financovanie je veľký záujem. Podľa nedávnej správy The Curve Report takmer tri štvrtiny ľudí generácie X a Y je pripravených na niektoré z okrajových finančných metód. Predstava, že podobné internetové služby by raz naozaj mohli nahradiť obrovské finančné domy, znie nemožne. To isté sme si však mysleli aj o iných odvetviach, ktoré internet úplne zmenil.
.úverový klub
Chanda Lugerová pracuje v banke. Keď sa však rozhodla zobrať si pôžičku, aby splatila dlh, ktorý sa jej vytvoril na kreditnej karte, zistila, že u bánk nepochodí. Nakoniec sa rozhodla využiť kolektívne požičiavanie, uviedla americká rozhlasová stanica NPR.
Na internetovej stránke Lending Club požiadala o pôžičku a o týždeň neskôr mala peniaze. Získala ich od jednotlivcov, ktorí ju nikdy nevideli, ale všimli si jej žiadosť a rozhodli sa požičať. Úročenie bolo šesť percent – polovičné oproti tomu, aké platila dovtedy.
To je iba jeden z tisícok príkladov ľudí, ktorí využívali kolektívne požičiavanie. Americký Lending Club, najúspešnejšia firma zastrešujúca transakcie tohto typu, v roku 2012 sprostredkovala úvery v hodnote 800 miliónov dolárov. Pôžičkové portály fungujú veľmi podobne ako internetová zoznamka. Nespájajú však muža a ženu, ale človeka, ktorý si potrebuje požičať, a toho, kto má voľný kapitál a chce ho zúročiť.
Človek, ktorému financie chýbajú, si vyplní na stránke žiadosť, kde uvedie sumu a účel. Žiadateľovu schopnosť splácať najprv preveria algoritmy, ktoré veľké množstvo ľudí – v prípade najväčšej stránky údajne až 90 percent – vylúčia. Tých úspešných si potom cez stránku nájdu investori a požičajú im peniaze.
Ale prečo si nepožičať radšej v banke? Tí, čo využili kolektívne požičiavanie hovoria, že sa stretli s menším množstvom byrokracie. „Páčilo sa mi, že som nemusel ísť do banky,“ povedal pre Bloomberg Masood Raja, americký profesor, ktorý si požičal
3 500 dolárov na vespu. Aj keď sito je husté, stále je v mnohých prípadoch zhovievavejšie ako banky.
Pre mnohých sú však hlavným dôvodom sadzby. Ak by si chcel aj Slovák požičať na taliansky skúter, najvýhodnejší úver má podľa portálu FinančnáHitparáda.sk, ktorý porovnáva produkty bánk, úroky vo výške 9,9 percenta. Slovenský peer-to-peer portál Žltý melón, ktorý vznikol vlani, sa oproti tomu chváli, že ratingová kategória AA sa u neho začína na úrokovej sadzbe 5,36 percenta.
Vďaka tomu, že spoločnostiam ako Lending Club či Žltý melón chýba veľká infraštruktúra či kamenné pobočky, dokážu pracovať efektívnejšie a väčšinu peňazí posunúť veriteľom (platíte províziu, ale pomerne nízku). Preto lákajú aj veľké množstvo investorov. Tí radšej peniaze požičajú, ako by mali ležať v banke na nižšom úroku, než je inflácia.
A na čo ľudia využívajú tieto služby? Podľa Marca Prossera z časopisu Forbes, ktorý sa zaoberal fungovaním najväčšieho portálu, štyri pätiny úverov slúžia na konsolidáciu dlhov alebo splatenie pohľadávok na kreditnej karte. Na Žltom melóne tieto položky predstavovali polovicu úspešných žiadostí. Zvyšnú polovicu tvoria úvery na bývanie, rekonštrukcie, spotrebný tovar či podnikateľské pôžičky.
.divoký západ
Nie je to príliš riskantné? Obavy, že internetový sprostredkovateľ nebude vedieť zaručiť, že veriteľ dlh aj skutočne splatí, sú oprávnené. Investor teda musí požičiavať iba ľuďom, ktorým verí, že peniaze v lehote splatia. V prípade, že dlžník nespláca, najme sprostredkovateľ exekútora. Avšak to ešte nezaručuje, že investor dostane peniaze naspäť. Kluby preto radia neriskovať a investíciu dobre rozdeliť.
Jednu pôžičku totiž nemusí zafinancovať len jeden investor, ale množstvo. Ak sa investor rozhodne požičať napríklad 2 500 eur, môže ich rozdeliť medzi stovku ľudí. Ak aj päť nebude splácať, nezasiahne ho to výrazne.
Prví v kolektívnom požičiavaní boli Briti so svojou firmou Zopa a vzápätí na to vznikol Lending Club. Po prvotnom úspechu sa služby začali kopírovať ako zľavové portály. Dnes funguje podľa firmy Disruption Credit na svete približne päťdesiatka takýchto platforiem, na Slovensku je jedna. Niektoré z firiem sú zamerané na spotrebné úvery, iné požičiavajú začínajúcim podnikateľom alebo sprostredkujú pôžičky pre študentov a na vzdelanie.
Banky nie sú jediné. Internetové firmy šliapu na päty aj poisťovniam. Začínajúca služba Peercover sľubuje férové podmienky a výhodnejšie sadzby ako súčasné metódy poistenia. V rámci platformy Peercover sa ľudia formujú do skupín. Zakladateľ skupiny určí podmienky a čo všetko môže byť poistené. Mesačný poplatok je určený na základe hodnoty poistenej veci. Peniaze však nejdú na platy poistných agentov a úradníkov, ale všetky ostávajú v skupine pre neskoršie vyplatenie. O právoplatnosti poistnej udalosti rozhodujú všetci členovia. Ak väčšina súhlasí, peniaze sú vyplatené.
Peercover začína s poistením malých predmetov – napríklad mobilov – a neskôr chce pokryť širšie spektrum produktov. „Druh poistenia, o ktorý sa zaujímame, ešte pred pár rokmi nebol možný,“ povedal zakladateľ Peercoveru Jared Mimms pre New Scientist. „Je to možné len vďaka mikroplatbám.“ S novými platobnými metódami sa dajú posielať drobné sumy s minimálnymi poplatkami.
Na poli chce preraziť aj nemecký startup Friendsurance. Ten tiež distribuuje riziko v rámci skupín – napríklad priateľov či kolegov. Na stránke uvádza, že oproti bežnému poisteniu je táto metóda až o polovicu lacnejšia.
.veľkí hráči
Aj keď peer-to-peer poistenie je len vo svojich začiatkoch, kolektívne pôžičky už za sebou majú výsledky, ktoré svedčia o tom, že to dáva zmysel. A momentálne prežívajú boom. Podľa Financial Times si Briti cez web požičali v prvej polovici tohto roku dvakrát toľko ako v roku 2012. Lending Club odhaduje, že tento rok sprostredkuje pôžičky v hodnote dvoch miliárd dolárov, čiže dvaapolnásobok vlaňajších výsledkov.
A veria mu aj veľkí hráči, napríklad Google, ktorý do najväčšej platformy investoval. Cez portály, paradoxne, dnes nepožičiavajú len jednotlivci, ale aj investičné firmy ako Union Square Ventures či Eaglewood Capital, ktoré potom tieto dlhy v balíkoch predávajú dôchodkovým či hedžovým fondom.
O alternatívne financovanie je veľký záujem. Podľa nedávnej správy The Curve Report takmer tri štvrtiny ľudí generácie X a Y je pripravených na niektoré z okrajových finančných metód. Predstava, že podobné internetové služby by raz naozaj mohli nahradiť obrovské finančné domy, znie nemožne. To isté sme si však mysleli aj o iných odvetviach, ktoré internet úplne zmenil.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.