Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Kreativita aj bez inšpirácie

.mirka Gúčiková .časopis .lifestyle

Osloboďte sa od pocitov nespokojnosti! Tvoriť môžete, aj keď sa na to necítite. Akceptujte svoju nechuť do práce a použite zopár našich trikov na rozhýbanie.

Na gymnáziu sme raz mali besedu so spisovateľom Petrom Jarošom. Vtedy som ešte nebola fanúšička Tisícročnej včely, a tak som sa ho spýtala, kedy sa mu najlepšie tvorí. Jaroš odpovedal, že ľudia si predstavujú prácu spisovateľa romanticky, rovnako ako podmienky, pri ktorých pracuje, aby sa cítil inšpirovaný. Spomínam si, že ako príklad uviedol nohy v lavóre. Ale on vysvetlil, že práca spisovateľa je taká ako každá iná. Vyžaduje si trpezlivosť, výdrž, plánovanie. Bola som sklamaná. Čakala som utiahnutie sa niekam na chalupu do samoty, pohár vína, klasickú hudbu, zvuky písacieho stroja a inšpiráciu pri pohľade z okna na pokojnú hladinu jazera.
Aj keď nie sme všetci spisovatelia a umelci, denne bojujeme s kreatívnymi úlohami. Hoci len bežné hodenie textu na internet, písanie statusu na sociálnu sieť pre svojich zákazníkov a nasledovateľov, ale aj hry s deťmi doma, keď vonku už celý týždeň prší. Hovorí sa, že ideálne je, ak sa váš koníček stane vašou prácou. Možno áno, ale tiež to môže byť začiatok konca zábavy. Veci, čo vás bavili, sa zmenia na povinnosť a niekedy aj rutinu. Z básnika sa stane copywriter, čo sa nechá inšpirovať horúcim letom a potiac sa píše zimné slogany. Pobehovanie po kuchyni pre mamu – pôvodne kulinárku – už nie je vždy len relax s pohárom vína za sprievodu Swell Season a zlého vlastného spevu. Niekedy je to prosto len práca. A vám sa nechce.

.zabudnite na cieľ, sústreďte sa na zábavu!
Psychologička a autorka kníh Susan K. Perry hovorí, že aby sme naštartovali svoju motiváciu a kreatívny proces, máme zabudnúť na cieľ a nájsť v práci stratenú zábavu. Viem, o čom hovorí, keď pozorujem môjho 19-mesačného syna, ako pracuje s bielizňou. Jediný problém je, že keď dokončíme prácu, naložíme práčku alebo zavesíme vypraté, a tleskneme si high five, on chce nahodiť spätný chod. Baví sa. Deti sú pri hre aj práci vždy plne prítomné. Módne TU a TERAZ. Kým dospelý viac myslí na výsledok. Ja som vždy hovorila, že ma baví písanie. Keď sa stalo povinnosťou s termínom, zbožňujem prvú časť – čítanie a výskum, písanie pretrpím a svoju prácu milujem najviac, keď klikám na odoslať. To, či ste orientovaní na prítomnosť, minulosť alebo budúcnosť, výrazne ovplyvňuje vašu prácu aj spokojné prežívanie života. Dajte si jednoduchý test so zložitým názvom Zimbardo Time Perspective Inventory na thetimeparadox.com (v angličtine), ktorý vám povie, ako na tom s vnímaním času ste, a kde by bolo vhodné ubrať či pridať. Ak sa vaša práca stane rutinou a tvorivosť sa vytráca, Susan K. Perry odporúča, aby ste si sťažili bežnú úlohu, alebo sa na ňu pozreli z úplne iného uhla. Napríklad zmeňte recepty, z ktorých varíte, štruktúru emailu alebo článku. Sledujte svoj biorytmus, vlny energie a únavy. Kreatívnu prácu si naplánujte v čase, keď sa cítite v plnej sile a rutinné záležitosti odložte na čas útlmu. Hoci nie som práve ranné vtáča, osvedčila sa mi opakovane uvádzaná rada úspešných ľudí, začať pracovať v skorých ranných hodinách. Vtedy, keď svet v podstate spí, nezvonia telefóny a ticho je ešte aj na sociálnych sieťach. Je to čas len pre mňa.

.jUMP!
„Myslím si, že nevyužitá kreativita je ešte väčšie plytvanie ako nadprodukcia,“ zamyslel sa vo svojej prezentácii na neformálnej konferencii JUMP 2013 Jozef Maudry, ktorý stojí za neziskovkou LivePozitive a projektom Groteska Art Caffe v Poprade. Jeho aj ďalších deväť inšpiratívnych príbehov, ktoré odzneli na konferencii, si môžete pozrieť na jump2013.sk. Hoci sa tematicky odlišovali a aj odohrávali na rôznych miestach, spoločné mali to, že odzrkadľovali rady odborníkov na začatie kreatívneho projektu. Konajte. Začnite v malom. Pracujte spoločne s ďalšími ľuďmi.
Jedným z príkladov je aj príbeh Lucie Šuplatovej, ktorá vyštudovala psychológiu a od malička sa venuje rôznym formám tanca. V Bratislave založila integrovanú tanečnú skupinu Len tak (neskôr sa premenovala na Len tak tak, lentaktak.sk), ktorá búra stereotyp, že tanec je len pre pekné a zdravé telá. Spočiatku išlo len o neformálnu skupinu pod vedením pohybovej pedagogičky, ktorá sa stretávala v jedálni Domova sociálnych služieb na Mokrohájskej. Lucia sa obklopila ľuďmi, ktorí jej pomáhajú prvotnú myšlienku tanca, kde limit je pridaná hodnota, rozvíjať ďalej. Skupina sa presunula do divadelných priestorov, začali vystupovať a aj sa zúčastňovať na divadelných festivaloch na Slovensku a v zahraničí, sformalizovali sa ako občianske združenie. Lucia je teraz na materskej dovolenke, ale združenie funguje naplno v priestoroch Pisztoryho paláca s ponukou rôznych tanečno-pohybových stretnutí a work shopov. Čo by ste, napríklad, povedali na tančiareň pre hanblivých?

.začnite zajtra
Máte tiež perfektný nápad s veľkou ambíciou trošku zmeniť sebe alebo okoliu život? Chcete sa len niečo nové naučiť? Alebo vás v práci čaká odstrašujúci nový projekt a neviete ako začať? Mark Forster vo svojej knihe Do it tomorrow (v preklade Urob to zajtra) radí jednoducho oklamať svoju myseľ vetou: „Nejdem sa teraz do toho pustiť, spravím len tento krok.“ Dnes si len kúpim ihlice a vlnu, napíšem len nadpis, vyhľadám kurz španielčiny, spýtam sa kamarátov, či by do toho nešli so mnou, spravím prvú fotku... Ak každý deň spravíte malý krok, ani neviete ako a pracujete na svojom projekte, ktorý vás už neodstrašuje svojou komplexnosťou a množstvom času, ktorý do neho treba investovať. Prináša vám radosť. Je to zábava.
Oliver Burkeman v knihe Antidote: Happiness for people who can’t stand positive thinking (v preklade Protiliek: Šťastie pre ľudí, ktorí nenávidia pozitívne myslenie, o ktorej som písala v čísle 38/2013) hovorí, že sa nemusíme presviedčať, že sa na prácu cítime. Podľa buddhistickej filozofie nepripútanosti k pocitom máme akceptovať svoj pocit nechuti k práci a napriek tomu konať. Oliver cituje japonského psychológa Shoma Moritu: „Ľudia si myslia, že sa im vždy musí páčiť, čo robia a že by nemali mať žiadne problémy. A tak míňajú svoju mentálnu energiu na neúspešné pokusy vyhnúť sa pocitom nespokojnosti a nudy.“ Ako príklady Burkeman uvádza zvyčajný postup pri práci známych spisovateľov a umelcov. Nápadne sa to podobá na to, čo hovoril Peter Jaroš. Ich denný program málokedy obsahuje techniky na to, aby sa motivovali na prácu. Naopak. Zvyčajne zdôrazňujú vykonávanie jednotlivých úkonov bez ohľadu na momentálnu náladu. Napríklad počet hodín písania alebo počet slov denne, zvyčajný čas, keď si k práci sadli.
Kognitívny psychológ Scott Barry Kaufman z Newyorskej univerzity, spoluzakladateľ blogu The Creativity Post, všetkých nabáda, aby vo svojej kreatívnej práci vytrvali. A hoci hovorí, že ukončiť projekt vôbec nie je o inšpirácii, sľubuje, že druhá vlna sa nakoniec dostaví. „Ak sa necítite inšpirovaní, plne sa sústreďte a dokončite iné časti projektu. Inšpirácia príde sama od seba. Stačí, ak dovolíte svojmu podvedomiu, aby pracovalo za vás,“ uzatvára Kaufman.
Bodkou za čakaním na tú druhú vlnu by mohol byť trefný výrok amerického maliara a fotografa Chucka Closa: „Inšpirácia je pre amatérov, my ostatní musíme prísť a dať sa do práce.“ Našťastie aj pre tých, ktorí musia byť z povinnosti kreatívni, existujú jednoduché barličky na rozhýbanie tvorivosti. Ak je to pre vás káva, nezabudnite si k nej pustiť zvuky kaviarne na coffitivity.com. Výskum totiž dokázal, že kým úplne ticho nás nemotivuje a hluk kancelárie je príliš, zmes kaviarenskej vravy, prípravy kávy, buchotu riadov a vrzgotu stoličiek je to pravé, čo naštartuje našu myseľ tým kreatívnym smerom.

Autorka je spolupracovníčka .týždňa
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite