Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Šťastná zima doktora Bulgakova

.časopis .literatúra

Zápisky mladého lekára Michaila Bulgakova vyšli knižne prvýkrát v roku 1963, teda 23 po autorovej smrti. O ďalších 50 rokov vychádzajú prvýkrát v slovenskom preklade.

„Múdri ľudia si už dávno všimli, že šťastie je ako zdravie: keď ho človek má, nevšíma si ho. Ale keď prejdú roky – ako si len na to šťastie spomína, ach, ako si spomína! Pokiaľ ide o mňa, ja, ako sa teraz ukázalo, som bol šťastný v roku 1917, v zime.”
Tieto slová napísal Michail Afanasievič Bulgakov v roku 1927 v úvode poviedky Morfium. Tá jediná zo Zápiskov mladého lekára vznikla „retrospektívne”, teda s istým – desaťročným – časovým odstupom. Ostatné opisujú dianie v prítomnosti, teda v tej šťastnej zime roku 1917, pričom sú do veľkej miery autobiografické.
Michail Bulgakov sa narodil v roku 1891 a po absolvovaní štúdia medicíny na Kyjevskej univerzite v septembri 1917 odchádza – presne tak ako mladý lekár zo Zápiskov – do Smolenskej provincie, kde v malej dedinke spolu s ošetrovateľom a dvoma skúsenými pôrodnými babami prežíva krutú zimu. Ako lekár je hodený rovno do vody. Teoretické znalosti musí zrazu tvorivo aplikovať v nepredvídateľných, zložitých situáciách, ktorým je ako široko-ďaleko jediný lekár na okolí vystavený. „Napravo hrboľaté ohlodané pole, naľavo riedky lesík a pri ňom šedivé ošumelé chalupy, takých päť či šesť. A zdá sa, že v nich niet ani živej duše. Mlčanie, iba mlčanie...” Tak charakterizuje svoje pôsobisko mladý lekár v Zápiskoch.
Hoci ide o jeho prvé texty, je z nich už celkom zjavné, že Bulgakov je majster, napojený na životodarné pramene zlatého obdobia ruskej literatúry z prelomu 19. a 20. storočia. V Zápiskoch cítite ozveny Gogoľa, Turgeneva, Tolstého a najmä kolegu doktora Čechova. O útrapách vidieckeho lekára píše s humorom (často čiernym), o svojich prostých, zaostalých pacientoch píše s porozumením a láskavosťou. Neidealizuje si ich ako Tolstoj, nehľadá v nich existenciálne hĺbky ako Dostojevskij, berie ich takých, akí sú, snaží sa im porozumieť a pomôcť. Kým v Petrohrade strieľajú z Aurory a Lenin sa zo Smoľného paláca pokúša zmeniť svet, mladý lekár (presne tak ako jeho autor) rieši komplikované pôrody, lieči záškrt, trhá zuby, operuje, napráva zlomené kosti a bojuje s epidémiou syfilisu. Hoci nemá čas ani na to, aby sa poriadne vyspal a oholil, hoci ho tvárou v tvár chorobám, ktoré nedokáže vyliečiť, prepadajú chmúrne myšlienky, prežíva svoje najšťastnejšie obdobie v živote. Politika ho ešte nezačala drviť, jeho knihy a divadelné hry ešte neboli napísané, a preto ani zakázané, ešte proti nemu neviedli vojnu cenzori a „kritici” z moskovskej Pravdy.
V poslednej poviedky Zápiskov (Morfium) už tento ťaživý svet cítiť. Jej hrdinom je lekár, ktorý sa sám seba pokúša liečiť morfiom, no veľmi rýchlo získava závislosť, stáva sa „morfinistom” a keď už nevidí východisko, rozhodne sa svoju životnú situáciu riešiť radikálne. Z lekára sa stáva pacient. Diagnóza je jasná. Liek neexistuje.
Napriek tomu sú Zápisky dielom, zachytávajúcim Michaila Bulgakova ako šťastného človeka. Hoci svoje najlepšie diela ešte len napíše, už nikdy nebude z jeho textov cítiť toľko vtipu, toľko radosti, toľko nádeje.
„Metelica zahučala kdesi v komínoch, zašušťala za múrom. Sýtočervený odlesk dopadol na tmavý železný plech pred kachľami. Chvála ohňu, ktorý zohrieva zdravotnícky personál v zapadákove.”
Zápisky mladého lekára veľmi dobre, s citom pre rôzne vrstvy a podoby jazyka do slovenčiny preložila Ivana Kupková. Jej manžel Valerij napísal do knihy zaujímavý doslov s výstižným názvom Majster diagnózy.
Ak podobne ako David Bowie považujete autora Majstra a Margaréty za jedného z najväčších spisovateľov 20. storočia, Zápisky mladého lekára zaraďte do zoznamu povinnej literatúry.

Michail Bulgakov: Zápisky mladého lekára Preklad Ivana a Valerij Kupkovci, Európa, 2013

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite