Vražda vyvolala v Moskve protiimigračné nepokoje, spojené s vandalizmom a násilnosťami, pri ktorých bolo zatknutých tisícdvesto ľudí. Udalosť vyniesla do centra pozornosti jeden z obrovských ruských problémov.
Etnických moslimov žije v Rusku 21 až 23 miliónov. Z celkovej populácie Ruska tak tvoria 15 percent, a ich podiel rýchlo rastie. Alkoholizmom devastovaní etnickí Rusi majú európsku úroveň pôrodnosti a africký priemerný vek dožitia. V priemere 1,4 ale v Moskve majú kresťanské ženy index 1,1 dieťaťa na ženu.
Kontrast ponúkajú moslimské ženy, ktoré majú v priemere 2,3 dieťaťa a menej potratov ako ich ruské rovesníčky. V Moskve majú tatarské ženy šesť detí, čečenské a ingušské ženy v priemere desať detí. Navyše, tri až štyri milióny moslimov sa do Ruska prisťahovalo z bývalých socialistických republík, najmä Azerbajdžanu a Kazachstanu. Existujú aj prípady konverzie na islam medzi etnickými Rusmi.
Tieto trendy znamenajú, že počet kresťanov sa v Rusku zmenšuje o 0,6 percenta ročne, počet moslimov rastie rovnakým tempom. Tento trend môže mať v dlhodobom meradle dramatické dôsledky. Niektorí analytici už predpovedajú, že Rusko sa v 21. storočí stane väčšinovo moslimskou krajinou, čo by bola demografická revolúcia, ktorá by zásadne zmenila charakter štátu. Expert na ruské menšiny Paul Goble tvrdí, že „Rusko prechádza takou náboženskou transformáciou, ktorá bude mať väčšie konzekvencie pre medzinárodné spoločenstvo, ako kolaps Sovietskeho zväzu.“ Ruský komentátor, ktorého Goble cituje, predvída, že na Červenom námestí v Moskve bude stáť mešita. Povrchný predpoklad, že Moskva je a zostane orientovaná na Západ, „už viac nie je platný“, tvrdí.
Za niekoľko rokov budú moslimovia v ruskej armáde tvoriť polovicu brancov. Joseph A. D’Agostino z Population Research Institute sa pýta: „Bude taká armáda schopná operatívne fungovať, ak vezmeme do úvahy zúrivosť, ktorú voči vojenskej taktike ruskej armády napríklad v Čečensku cítia mnohí domáci moslimovia? Čo ak proti Moskve vzniknú nové rebélie v iných moslimských regiónoch Ruska, z ktorých niektoré majú rozsiahle zásoby ropy? Budú moslimskí vojaci ochotní bojovať a zabíjať pre to, aby tieto regióny zostali súčasťou Matičky Rusi?“
Sebavedomie ruských moslimov rastie. Tvoria väčšinu v 57 zo 182 etnických skupín v Rusku a svoje ambície už začali vyjadrovať používaním termínu „moslimské Rusko“. Podľa moslimského analytika Daniela Isajeva tento termín potvrdzuje, že islam je „neodškriepiteľnou časťou Ruska“ a že „Rusko ako štát a civilizácia by bez islamu a moslimov nemohlo existovať“. Tvrdí, že moslimovia boli na väčšine územia, ktoré sa dnes nazýva Ruskom, skôr ako etnickí Rusi. Medzi jeho názory o moslimoch v Rusku patria aj prehnané tvrdenia, že moslimovia boli zásadným prínosom pre ruské kultúrne a vojenské víťazstvá v minulosti.
Podobné vyjadrenia môžu vyvolať otrasy medzi etnickými Rusmi. Niektorí sa vracajú k svojej viere, iní sa obracajú proti moslimom. Medzi reakcie proti „Moslimskému Rusku“ patrí zaujaté a predpojaté zobrazovanie moslimov v médiách, útoky na mešity a iné zločiny, či snahy blokovať ďalšiu moslimskú imigráciu a rastúca podpora ruských extrémne nacionalistických skupín, ako je napríklad blok Alexandra Belova Hnutie proti nelegálnej imigrácii.
Kremeľ doteraz reagoval protichodne. Bývalý prezident Dmitrij Medvedev sa pokúsil v roku 2009 o politiku appeasementu, keď zdôraznil význam islamu pre Rusko: „Moslimské organizácie preukazujú významnú podporu spoločenského zmieru tým, že zabezpečujú pre mnohých ľudí duchovné a morálne vzdelávanie a bojujú proti extrémizmu a xenofóbii.“ Vyhlásil tiež, že kvôli významnej prítomnosti moslimov „Rusko nepotrebuje budovať priateľstvo s moslimským svetom, pretože je organickou súčasťou tohto sveta.“
Ale, ako poukázal Ilan Berman z American Foreign Policy Council, „Kremeľ diskriminuje moslimskú menšinu a ignoruje (ak nie napomáha) nárast nebezpečnej xenofóbie medzi svojimi obyvateľmi. To podporilo hnev a odcudzenie medzi ruskými moslimami, čo sú pocity, ktoré dokážu zneužívať radikálne islamistické skupiny.“ Ak k tomu pridáme existujúce islamsko-rasistické postoje, výsledkom je čoraz viac nepoddajná povaha moslimskej menšiny.
Keď sa v Európe diskutuje o islame, zvykne sa hovoriť o krajinách ako Británia alebo Švédsko, ale krajina s najväčšou moslimskou komunitou je Rusko. Najväčšou tak v zmysle relatívnom, ako aj v absolútnych číslach. Zaslúži si to pozornosť, pretože po protiimigračnom násilí z októbra tohto roku prídu ďalšie a horšie problémy.
Autor je prezident Middle East Forum, článok vyšiel v National Review.
Etnických moslimov žije v Rusku 21 až 23 miliónov. Z celkovej populácie Ruska tak tvoria 15 percent, a ich podiel rýchlo rastie. Alkoholizmom devastovaní etnickí Rusi majú európsku úroveň pôrodnosti a africký priemerný vek dožitia. V priemere 1,4 ale v Moskve majú kresťanské ženy index 1,1 dieťaťa na ženu.
Kontrast ponúkajú moslimské ženy, ktoré majú v priemere 2,3 dieťaťa a menej potratov ako ich ruské rovesníčky. V Moskve majú tatarské ženy šesť detí, čečenské a ingušské ženy v priemere desať detí. Navyše, tri až štyri milióny moslimov sa do Ruska prisťahovalo z bývalých socialistických republík, najmä Azerbajdžanu a Kazachstanu. Existujú aj prípady konverzie na islam medzi etnickými Rusmi.
Tieto trendy znamenajú, že počet kresťanov sa v Rusku zmenšuje o 0,6 percenta ročne, počet moslimov rastie rovnakým tempom. Tento trend môže mať v dlhodobom meradle dramatické dôsledky. Niektorí analytici už predpovedajú, že Rusko sa v 21. storočí stane väčšinovo moslimskou krajinou, čo by bola demografická revolúcia, ktorá by zásadne zmenila charakter štátu. Expert na ruské menšiny Paul Goble tvrdí, že „Rusko prechádza takou náboženskou transformáciou, ktorá bude mať väčšie konzekvencie pre medzinárodné spoločenstvo, ako kolaps Sovietskeho zväzu.“ Ruský komentátor, ktorého Goble cituje, predvída, že na Červenom námestí v Moskve bude stáť mešita. Povrchný predpoklad, že Moskva je a zostane orientovaná na Západ, „už viac nie je platný“, tvrdí.
Za niekoľko rokov budú moslimovia v ruskej armáde tvoriť polovicu brancov. Joseph A. D’Agostino z Population Research Institute sa pýta: „Bude taká armáda schopná operatívne fungovať, ak vezmeme do úvahy zúrivosť, ktorú voči vojenskej taktike ruskej armády napríklad v Čečensku cítia mnohí domáci moslimovia? Čo ak proti Moskve vzniknú nové rebélie v iných moslimských regiónoch Ruska, z ktorých niektoré majú rozsiahle zásoby ropy? Budú moslimskí vojaci ochotní bojovať a zabíjať pre to, aby tieto regióny zostali súčasťou Matičky Rusi?“
Sebavedomie ruských moslimov rastie. Tvoria väčšinu v 57 zo 182 etnických skupín v Rusku a svoje ambície už začali vyjadrovať používaním termínu „moslimské Rusko“. Podľa moslimského analytika Daniela Isajeva tento termín potvrdzuje, že islam je „neodškriepiteľnou časťou Ruska“ a že „Rusko ako štát a civilizácia by bez islamu a moslimov nemohlo existovať“. Tvrdí, že moslimovia boli na väčšine územia, ktoré sa dnes nazýva Ruskom, skôr ako etnickí Rusi. Medzi jeho názory o moslimoch v Rusku patria aj prehnané tvrdenia, že moslimovia boli zásadným prínosom pre ruské kultúrne a vojenské víťazstvá v minulosti.
Podobné vyjadrenia môžu vyvolať otrasy medzi etnickými Rusmi. Niektorí sa vracajú k svojej viere, iní sa obracajú proti moslimom. Medzi reakcie proti „Moslimskému Rusku“ patrí zaujaté a predpojaté zobrazovanie moslimov v médiách, útoky na mešity a iné zločiny, či snahy blokovať ďalšiu moslimskú imigráciu a rastúca podpora ruských extrémne nacionalistických skupín, ako je napríklad blok Alexandra Belova Hnutie proti nelegálnej imigrácii.
Kremeľ doteraz reagoval protichodne. Bývalý prezident Dmitrij Medvedev sa pokúsil v roku 2009 o politiku appeasementu, keď zdôraznil význam islamu pre Rusko: „Moslimské organizácie preukazujú významnú podporu spoločenského zmieru tým, že zabezpečujú pre mnohých ľudí duchovné a morálne vzdelávanie a bojujú proti extrémizmu a xenofóbii.“ Vyhlásil tiež, že kvôli významnej prítomnosti moslimov „Rusko nepotrebuje budovať priateľstvo s moslimským svetom, pretože je organickou súčasťou tohto sveta.“
Ale, ako poukázal Ilan Berman z American Foreign Policy Council, „Kremeľ diskriminuje moslimskú menšinu a ignoruje (ak nie napomáha) nárast nebezpečnej xenofóbie medzi svojimi obyvateľmi. To podporilo hnev a odcudzenie medzi ruskými moslimami, čo sú pocity, ktoré dokážu zneužívať radikálne islamistické skupiny.“ Ak k tomu pridáme existujúce islamsko-rasistické postoje, výsledkom je čoraz viac nepoddajná povaha moslimskej menšiny.
Keď sa v Európe diskutuje o islame, zvykne sa hovoriť o krajinách ako Británia alebo Švédsko, ale krajina s najväčšou moslimskou komunitou je Rusko. Najväčšou tak v zmysle relatívnom, ako aj v absolútnych číslach. Zaslúži si to pozornosť, pretože po protiimigračnom násilí z októbra tohto roku prídu ďalšie a horšie problémy.
Autor je prezident Middle East Forum, článok vyšiel v National Review.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.