Učím
Okrem techniky José Limona učím na VŠMU aj Feldenkraisovu metódu. Prostredníctvom pohybu si človek môže uvedomiť, čo robí – nielen pri pohybe ale aj v živote ako takom. Absolvovala som štvorročné certifikované štúdium a že si človek naozaj všeličo uvedomí, uvoľní sa, oslobodí od zlozvykov, predsudkov, začne na svet pozerať inak, dokazuje aj fakt, že z 50-tich účastníkov tam až 3 či 4 ženy otehotneli. Túto metódu u nás až na pár ľudí nikto nepozná, chcem ju šíriť, to je už môj osud, že stále niečo zakladám, stále robím niečo prvá. Považujem za veľmi dôležité vzdelávať sa celý život a neustrnúť. Feldenkrais ma baví a nabíja energiou, aj keď sa zdá, že na tú prácu treba veľa energie. Absolútne tu platí, čo dáš, to dostaneš.
Sobota
Milujem rituály sobotného predpoludnia. Najprv nakupovanie na trhu na Žilinskej, mám tam svoje tety, u ktorých kupujem zeleninu a kvety. Potom kávička s partiou. Uvarím obed, po ňom mám pokoj na lôžku. Väčšinou dospávam. Pri beletrii v sekunde zaspím, tú môžem len cez prázdniny, cez rok čítam najmä odbornú literatúru.
Šijem
Na oblečenie mám oko, keď ho kupujem, zásadne sa pozerám dovnútra, ako je vec ušitá. Kedysi som si všetko šila sama, aj kabáty, aj kostýmy do Alfy a Allegra, aj nohavice kamarátom, dodnes je šitie pre mňa určitý druh relaxácie. Ale už na to dobre nevidím, ako som sa smiala mame, keď nevedela navliecť niť do ihly, teraz nad tým už aj ja maturujem.
Som disciplinovaná
Keď mi doktorka niečo zlé nameria a povie, že niečo nemôžem jesť, tak to dodržím, nemám žiadny problém s disciplínou. Boli časy, že som nevedela prestať jesť, za mlada, keď som tancovala, som stále držala nejaké diéty, lebo vždy som mala viac kíl, ako bolo treba. Pred tridsiatkou som prestala mať tú ambíciu a po roku som markantne schudla. Je to v mysli.
Skúšam
Mám absolútnu slabosť na topánky. Keď som si niekedy vonku niečo zarobila, vždy som si kúpila topánky. Kupujem si drahé a dobré značky, ktoré sú anatomické, v Bratislave je jeden taký obchod hneď vedľa nášho rektorátu. Často len tak vojdem a poskúšam. Na cvičenie obuv nepotrebujem, väčšinou cvičím naboso, v ponožkách. Nie som klasická baletka, nikdy som nemala tylové sukničky, ani som po nich netúžila. V modernom tanci platilo, čím voľnejšie, rozťahanejšie, tým lepšie. Keď mi raz mama moje najobľúbenejšie deravé tepláky zaštopkala, skoro mi puklo srdce, už sa nedali nosiť.
Dávam
S autorskými právami je to niekedy ťažké, ale o vedomosti sa treba podeliť aj za cenu, že to niekto zneužije. Ľahšie je dávať ako nasilu si niečo chrániť a dokazovať originalitu. V tanci je to veľmi relatívne, lebo všetko sme získali z toľkých strán a vstupov! Ľudia sa stále navzájom inšpirujú, pohybový slovník sa dnes už len ťažko nájde originálny. Dôležitejšia je úprimnosť, aby autor vedel so všetkými vstupmi pracovať a dal do diela svoj osobnostný vklad, aby chcel niečo vypovedať. Či je aj forma originálna, to sa dá zrelativizovať veľmi rýchlo. Radšej hovorme o novátoroch.
Kazím
Kto nič nerobí, nič nepokazí, vždy si poviem, keď príde kritika. Veľa ľudí má veľa teórií, ako by sa veci dali robiť inak, ako to malo vyzerať lepšie. Kým nepríde moment, keď majú niečo zrealizovať sami, je to strašne jednoduché. Keď človek niečo robí, robí aj chyby a musí počítať s tým, že stále budú existovať ufrfľaní teoretici!
Okrem techniky José Limona učím na VŠMU aj Feldenkraisovu metódu. Prostredníctvom pohybu si človek môže uvedomiť, čo robí – nielen pri pohybe ale aj v živote ako takom. Absolvovala som štvorročné certifikované štúdium a že si človek naozaj všeličo uvedomí, uvoľní sa, oslobodí od zlozvykov, predsudkov, začne na svet pozerať inak, dokazuje aj fakt, že z 50-tich účastníkov tam až 3 či 4 ženy otehotneli. Túto metódu u nás až na pár ľudí nikto nepozná, chcem ju šíriť, to je už môj osud, že stále niečo zakladám, stále robím niečo prvá. Považujem za veľmi dôležité vzdelávať sa celý život a neustrnúť. Feldenkrais ma baví a nabíja energiou, aj keď sa zdá, že na tú prácu treba veľa energie. Absolútne tu platí, čo dáš, to dostaneš.
Sobota
Milujem rituály sobotného predpoludnia. Najprv nakupovanie na trhu na Žilinskej, mám tam svoje tety, u ktorých kupujem zeleninu a kvety. Potom kávička s partiou. Uvarím obed, po ňom mám pokoj na lôžku. Väčšinou dospávam. Pri beletrii v sekunde zaspím, tú môžem len cez prázdniny, cez rok čítam najmä odbornú literatúru.
Šijem
Na oblečenie mám oko, keď ho kupujem, zásadne sa pozerám dovnútra, ako je vec ušitá. Kedysi som si všetko šila sama, aj kabáty, aj kostýmy do Alfy a Allegra, aj nohavice kamarátom, dodnes je šitie pre mňa určitý druh relaxácie. Ale už na to dobre nevidím, ako som sa smiala mame, keď nevedela navliecť niť do ihly, teraz nad tým už aj ja maturujem.
Som disciplinovaná
Keď mi doktorka niečo zlé nameria a povie, že niečo nemôžem jesť, tak to dodržím, nemám žiadny problém s disciplínou. Boli časy, že som nevedela prestať jesť, za mlada, keď som tancovala, som stále držala nejaké diéty, lebo vždy som mala viac kíl, ako bolo treba. Pred tridsiatkou som prestala mať tú ambíciu a po roku som markantne schudla. Je to v mysli.
Skúšam
Mám absolútnu slabosť na topánky. Keď som si niekedy vonku niečo zarobila, vždy som si kúpila topánky. Kupujem si drahé a dobré značky, ktoré sú anatomické, v Bratislave je jeden taký obchod hneď vedľa nášho rektorátu. Často len tak vojdem a poskúšam. Na cvičenie obuv nepotrebujem, väčšinou cvičím naboso, v ponožkách. Nie som klasická baletka, nikdy som nemala tylové sukničky, ani som po nich netúžila. V modernom tanci platilo, čím voľnejšie, rozťahanejšie, tým lepšie. Keď mi raz mama moje najobľúbenejšie deravé tepláky zaštopkala, skoro mi puklo srdce, už sa nedali nosiť.
Dávam
S autorskými právami je to niekedy ťažké, ale o vedomosti sa treba podeliť aj za cenu, že to niekto zneužije. Ľahšie je dávať ako nasilu si niečo chrániť a dokazovať originalitu. V tanci je to veľmi relatívne, lebo všetko sme získali z toľkých strán a vstupov! Ľudia sa stále navzájom inšpirujú, pohybový slovník sa dnes už len ťažko nájde originálny. Dôležitejšia je úprimnosť, aby autor vedel so všetkými vstupmi pracovať a dal do diela svoj osobnostný vklad, aby chcel niečo vypovedať. Či je aj forma originálna, to sa dá zrelativizovať veľmi rýchlo. Radšej hovorme o novátoroch.
Kazím
Kto nič nerobí, nič nepokazí, vždy si poviem, keď príde kritika. Veľa ľudí má veľa teórií, ako by sa veci dali robiť inak, ako to malo vyzerať lepšie. Kým nepríde moment, keď majú niečo zrealizovať sami, je to strašne jednoduché. Keď človek niečo robí, robí aj chyby a musí počítať s tým, že stále budú existovať ufrfľaní teoretici!
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.