Toto je, priatelia, hodné námetu pre film bratov Coenovcov. Tí by si zgustli na takomto potupnom príbehu sluhovskej lojality. Posledný článok v Sme do všetkých tých protichodných správ vniesol jasno: „Cenu navrhol zrušiť hovorca ministerstva hospodárstva. Z ďalšieho ministerstva sa podľa Tomáša pýtali, či majú stiahnuť podporu. Šéf tlačového odboru premiéra Erik Tomáš nedostal hovorcovskú Malinu vďaka svojim podriadeným.“ Aféra má gogoľovský rozmer. Čo je to vôbec za nezávislá cena, v ktorej figurujú „štátni sponzori“? Sám nešťastník Tomáš udáva, že sa mu sponzori sami následne ohlásili a pýtali sa ho, či majú podporu na cenu Malina stiahnuť. V celej tejto hanbe však ani nejde o Erika Tomáša, hoci ten z toho vyjde aj tak najhoršie. Čo je to v našej, slovenskej povahe také lokajské, že nemáme štipku sebairónie a guráže, že sa radšej takto otrocky strápňujeme s celou radou Asociácie, akoby sme ustáli hlasovanie, ktoré neporušilo žiadne pravidlá? Spomínam si, ako sme v divadle Stoka organizovali Rock proti Mečiarizmu v júni ´98. Aj tam všetci sponzori napokon od strachu z akcie odskočili. Napriek tomu sa z koncertu stal obrovský happening, pri ktorom sa aj priľahlá cesta musela pre nával ľudí uzavrieť. Tá atmosféra sa nedá zabudnúť. A kto napokon mohol ľutovať? Tí, čo sa zľakli. Mohli tam svietiť ich mená, doba by im priala.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.