Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Medvedí folklór

.časopis .týždeň doma

Občas sa zdá, že správy o útokoch medveďa na človeka sú už nezaujímavé. Keď však koncom septembra v obci Šútovo medveď zaútočil na hubára a jeho 11-ročnú dcéru, vyvolalo to opäť vášnivú diskusiu. Sú medvede u nás premnožené?

.ak by sme sa riadili podľa správ z posledného obdobia, prepadneme hystérii. Spomeňme iba niektoré. Druhého septembra adresovala Správa Tatranského národného parku (TANAP) turistom výstrahu – pozor, Štrbské Pleso okupuje medvedica s dvoma dvojročnými mláďatami. O týždeň neskôr sa 55-ročný Miroslav z Oščadnice druhýkrát narodil. Keď močil v lese, vyštartoval na neho medveď, päť minút zápasili, až sa muž šelme ubránil, no tá mu zlomila predlaktie a zahryzla sa mu do stehna. Bizarná správa vyšla 21. septembra. Vojakom, ktorí absolvovali vstupný poddôstojnícky kurz na cvičisku Sučany, sa údajne neplánovane (išlo by to aj plánovane?) postavila do cesty medvedica s mladými. „Bola agresívna, takže vojaci museli strieľať cvičným strelivom zo samopalov, aby ju odplašili,“ uviedol hovorca ozbrojených síl Milan Vanga.
Začiatkom októbra už tradične žijú strachom z medveďov obyvatelia Starých Hôr a iných podhorských obcí na strednom Slovensku, kde je v pomyselnom trojuholníku Žilina – Banská Bystrica – Poprad výskyt medveďov najvyšší. Pred zimným spánkom hladní macovia navštevujú záhrady, kde ich lákajú slivky, jablká, hrušky a ďalšie ovocie. Podľa miestnych sú premnožení, agresívni a doslova im lezú do obývačiek. Každoročne je niekoľko prípadov zrážky vlaku alebo auta s medveďom, no kolíziu našej najväčšej šelmy s vozidlom na diaľnici – ako sa to stalo nedávno pri Štrbe – sme predtým na Slovensku nezaznamenali. Azda najhoršie zo všetkých napadnutých medveďom dopadol skúsený poľovník Ján Gejdoš z Liptovských Sliačov. Keď v auguste 2006 odprevádzal z hory lesné robotníčky, z krovia sa na neho vyrútil medveď a celkom mu potrhal tvár. Absolvoval niekoľko operácií, no bude mať trvalé následky. Gejdoš dostal od štátu odškodné viac ako 88-tisíc eur.

.koľko máme medveďov?
Poľovný referent odštepného závodu Lesov SR Kriváň Ján Nôžka upozorňuje na dôležitú súvislosť. Slovensko má na rozdiel od alpských krajín, ktoré si ich vyhubili, stovky medveďov, no ich presný počet nepoznáme. „Ortodoxné ochranárske kruhy sú ochotné pripustiť 400 medveďov, štátna ochrana prírody 600 až 700 a poľovnícke štatistiky hovoria o viac ako 1 900 medveďoch, čo je však prehnané, pretože oni zvyknú spočítať aj tie isté medvede.“ Nôžka ďalej uvádza, že na Poľane urobili na základe fotografií sčítanie medveďov a skúsili prepočítať, ako to môže byť v iných regiónoch. Reálny odhad je okolo 1 300 medveďov na Slovensku.
Je to veľa? Podľa Nôžku áno. Myslí si, že ak sa medvede budú loviť iba v počte 30 až 40 kusov ročne ako doteraz, tak prípady stretnutí s človekom budú pribúdať. „Je potom iba otázka času, keď bude útok smrteľný, aký sme zatiaľ, našťastie, u nás nezaznamenali. Mne osobne medveď v revíri neprekáža. Až na to, že navštevuje kŕmidlá pre jeleniu zver, najmä na jar a pácha obrovské škody družstvám na poľnohospodárskych kultúrach, ako sú ovos a kukurica. V stohektárovom láne obilia alebo kukurice nie je problém vidieť 15 alebo 20 medveďov. Už sú aj v lokalitách, kde nikdy predtým neboli. A samice vrhnú až štyri mláďatá, čo v minulosti nebývalo. Keď mala medvedica dve medvieďatá, bola to výnimka.“
Čo s tým? Žiaľ, ohľaduplný odchyt neprichádza do úvahy. Vypustenie medveďa na inom mieste Slovenska by nič neriešilo, s veľkou pravdepodobnosťou by sa vrátil do svojho územia. A susedné krajiny ako Česko alebo Maďarsko majú síce pre divú zver vytvorené koridory, kadiaľ by mohla prirodzene prichádzať, no ak tá príde, tak ju zastrelia. Do úvahy teda podľa Nôžku pripadá iba odstrel. V prípade štátneho podniku Lesy SR ide o poplatkový odstrel, ktorý si môžu dovoliť zaplatiť iba bohatší klienti. „Nikto si nedovolí vypísať povolenku pre horára na medveďa s hodnotou okolo 4-tisíc eur. Cena sa počíta podľa kilogramu živej váhy, ktorý stojí 33 eur. Posledných pätnásť rokov sa povoľuje iba odstrel mladých medveďov do sto kilogramov, alebo so šírkou prednej laby do dvanásť centimetrov. Väčšie kusy štátna ochrana prírody dovolí strieľať iba vo výnimočných prípadoch,“ vysvetľuje Nôžka.
    
.ako prežiť
Spoločnosť pre výskum, vzdelávanie a spolužitie s prírodou (SWS) je občianske združenie, ktoré sa od roku 2003 zaoberá šelmami ako medveď hnedý, vlk dravý a rys ostrovid. SWS vydala užitočné odporúčania, ako sa správať v prípade stretnutia s medveďom. V prvom rade, útek nemá zmysel, medveď je rýchlejší a silnejší. V lokalitách, kde by sa mohol vyskytovať, je vhodné všímať si stopy alebo iné znaky (trus a podobne) jeho prítomnosti. Medveď má vynikajúci čuch a sluch, no horší zrak. Keď je obmedzená viditeľnosť, pomôže rozprávať sa alebo vydávať iné zvuky – medvede sa obvykle človeku vyhnú, ak o ňom vedia včas. Výnimkou je jedinec zvyknutý na ľudí. Označuje sa ako synantropný alebo „kontajnerový“ medveď.
Čo urobiť, ak vás medved už zbadal? „Neutekajte, mohlo by to vyprovokovať prenasledovanie. Keď stojí na zadných, usiluje sa vás identifikovať. Pokojne sa mu prihovárajte nízkym vážnym hlasom a pomaly mávajte rukami nad hlavou. Zväčšujte vzdialenosť medzi vami pomalým cúvaním,“ radí SWS. Kto sa však pri stretnutí s medveďom zachová tak chladnokrvne? Najhorší prípad je, keď medveď zaútočí. Vtedy vám experti zo SWS radia ľahnúť si na zem a hrať mŕtveho. „Ľahnite si na brucho, nohy voľne od seba. Prsty rúk spojte za hlavou. Táto pozícia vám bude chrániť tvár a krk. Ak vás medveď prevráti, kotúľajte sa tak, aby ste mali brucho a ostatné životné orgány chránené pri zemi. Keď medveď vycíti, že už nie ste nebezpečný, obvykle odíde,“ radí SWS. Čo myslíte, zvládli by ste to?

.sledovanie na diaľku
Ochranár z Lesochranárskeho zoskupenia VLK Erik Baláž pozná medvede lepšie ako ktokoľvek na Slovensku. Žil medzi nimi v Tichej a Kôprovej doline, o čom aj s kolegami napísal knihu a natočil film Strážca divočiny. Baláž nikdy pri početných stretnutiach s medveďom nebol v ohrození života. Správal sa totiž vhodne a nedal zvieraťu dôvod na útok: obvykle sa otočil a bez očného kontaktu pomaly z miesta vycúval.
„Konflikty, ktoré vznikajú, nie sú spôsobené počtom medveďov, ale inými faktormi. Ak ide o napadnutie človeka, často je to spoločná poľovačka alebo ide o kontajnerové medvede, ktoré stratili plachosť,“ uvádza Baláž a pokračuje: „Myslím si, že k istému množstvu konfliktov vždy bude dochádzať, tak ako k nim dochádza pri akejkoľvek inej ľudskej činnosti. Zistil som si, že podľa štatistiky Horskej služby v Tatrách za posledných tridsať rokov zahynulo päťsto ľudí, pričom nikoho nezabil medveď.“
Baláž upozorňuje, že v prípade kontajnerových medveďov nie je riešením ich odstrel. K zdroju potravy v tom prípade príde iný medveď a problém sa chronicky opakuje. Aj šéf Správy TANAP-u Pavol Majko sa s ním zhoduje, že riešením sú – podobne ako vo vyspelých krajinách – bezpečné kontajnery, do ktorých sa medveď nedostane. Na ich zakúpenie však samosprávy nemajú zdroje. „Kde inde ako v národnom parku by mali byť medvede doma?“ pýta sa Majko a dodáva: „Medveď je prirodzená súčasť lesného ekosytému a našou úlohou je stretnutia s človekom eliminovať.  Netrváme však demagogicky na ochrane zvieraťa, ktoré ohrozuje ľudí. Také sa musí, samozrejme, odstreliť.“
Na území TANAP-u od roku 2008 úspešne pokračuje projekt telemetrického sledovania medveďov a iných zvierat. V spolupráci s národnými parkami v Tanzánii a v Poľsku získali v Tatrách obojky na diaľkové sledovanie šiestich medveďov, každé tri hodiny príde pracovníkom TANAP-u SMS a cez googleview vedia presne identifikovať polohu medveďov. Vďaka tomu získali dôležité informácie o ich živote: o tom, akú potravu preferujú, kde sú aké brlohy, aké majú domovské okrsky a podobne. TANAP pripravuje publikáciu, v ktorej budú aj odporúčania obciam, čo urobiť, aby sa minimalizovali prípady vniknutia týchto zvierat do intravilánov. A ešte niečo. V Tatrách spočítali 134 medveďov, čo je výrazný nárast oproti minulosti. Majko dodáva, že v šesťdesiatych rokoch na tomto území žilo iba 24 medveďov.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite