Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Kreslo pre Františka Mikloška

.františek Mikloško .časopis .osobnosti

Kniha českého jezuitu Bernarda Pitruna Jadrné memento podáva na pozadí udalostí v Československu po roku 1918 životný príbeh prvého československého provinciála jezuitov Leopolda Škareka, a to vrátane opisu abdikácie prvého pražského arcibiskupa Františka Kordača. Páter Škarek bol priamym svedkom i „aktérom“ tejto abdikácie.

V roku 1928 prišiel do Prahy nuncius Pietro Ciriaci, ktorý dokončil rokovania s vládou o tzv. Modus vivendi. Vzťah medzi arcibiskupom a vyslancom Sv. Otca bol spočiatku srdečný, postupne sa však začal zhoršovať. Nuncius chcel mať vplyv a začal vstupovať do kompetencií českého prímasa. Autor knihy vidí vyvrcholenie sporu v tom, že nuncius žiadal, aby mu arcibiskup financoval letný byt v Karlových Varoch, čo ten odmietol.
V januári 1931 odcestoval Ciriaci do Ríma, aby referoval o cirkevno-politických pomeroch v ČSR. Na jar si podľa všetkého priniesol súhlas, aby arcibiskup Kordač podal demisiu. Nuncius si zavolal niekoľko osobností českého katolicizmu, aby túto žiadosť oznámili arcibiskupovi. Všetci to odmietli! Nakoniec si teda zavolal provinciála jezuitov pátra Škareka, a dôvodiac i osobitnou poslušnosťou jezuitov voči pápežovi ho žiadal, aby navštívil prímasa o tlmočil mu žiadosť o abdikáciu. Neudal žiadne dôvody. Po neúspešnom vyjednávaní jezuitský provinciál túto úlohu prijal a pražský arcibiskup na druhý deň podal abdikáciu.
Arcibiskup Kordač necelé tri roky nato zomrel. Na jeho miesto nastúpil královohradecký biskup Karel Kašpar. Pietro Ciriaci odišiel ako nuncius do Portugalska, v roku 1953 bol vymenovaný za kardinála a až do smrti bol Prefektom kongregácie pre koncil.
Menovaním Kašpara za pražského arcibiskupa bola záležitosť s prechádzajúcim prímasom „zhodená zo stola“. Až v roku 2008 olomouckí jezuiti vydali knihu o pátrovi Škarekovi a po 77 rokoch sa tak prípad znovu dostal „na stôl“.
Sila svedomia a pravdy je pre mňa dôkazom, že existuje Boh. Alebo azda z iného princípu pravda po desaťročiach či stáročiach nakoniec vždy vyjde na povrch?

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite