Hrám
Vyštudovala som divadelnú vedu, roky robila v divadle, je mi to blízke. Kedysi som v divadle aj hrávala, ale zistila som, že nemám na to, byť herečkou. Môžem si dovoliť iba to, čo píšeme s priateľmi, taká zábava po práci – Loutkové divadlo Československo, Kabaret Československo a s kamarátkou ešte združenie Sestry Medvědy. Jeden doktor, traja sú herci, občas s nami vystupuje Rišo Stanke, on je tam to Slovensko, aj keď ja som teraz vlastne tiež.
Autoškola a PhD
Práve som urobila testy do autoškoly, ale jazdy som nezvládla. Zato som tento týždeň obhájila PhD. Moja práca sa volá Zahvízdej čtverec! podľa básne Vladimíra Burdy a je o slam poetry v súvislostiach českého undergroundu, alternatívnej a DIY kultúry. Slam poetry funguje v ČR približne desať rokov. Už pomaly zaniká, aspoň v ČR, tak som považovala za dôležité to spísať.
Chodím
Mám rada adrenalín. Tú gumu, bungee jumping, by som neskočila, ale skočila som z lietadla, dvakrát a bolo to úžasné. Aj keď sa bojím, tvárim sa, že sa nebojím, ale aj ten adrenalín vekom matnie. Rada lyžujem a veľa chodím po horách. Pred dvoma rokmi som mala ťažkú zlomeninu nohy, ale rozchodila som to. Teraz je hubárska sezóna, mám svoje obľúbené miesta, tie vám ale nebudem prezrádzať! Čo nezjem hneď, zamrazujem. Nakrájam, prelejem horúcou vodou, nechám vychladnúť, uschnúť a dám do mrazničky. Huby sú potom trochu mazľavé, to je výborné do pirohov, sú ako čerstvé.
Neutrácam
Keď sa začali predávať v kávovom obchode dáždniky, tak to ma fascinovalo. Človek ide po kávu a odíde s pršiplášťom. Ale už je to nuda. Mám rada topánky, ale príde mi blbé utrácať prachy za oblečenie, keď deti v Nigérii hladujú a keď ich môžem utratiť za cigarety. (Smiech.) V centre mesta, kde bývam, nemám veľmi kam chodiť na nákupy, ešte aj tá Stará tržnica oproti je skôr kreatívny inkubátor, a nie trhovisko. Nemám príliš v láske tieto výrazy ako kultúrny marketing, kreatívny priemysel, ale keby mi niekto dokázal vysvetliť presný význam tých slov, tak by som si ich možno aj obľúbila.
Bojujem
K závislostiam mám sklony a musím sa krotiť, poviem si, nebuď blbá a bež domov. Musím si to uvedomiť, nejde mi to samej od seba. Som presvedčená, že skúsenosťami sa človek neučí, robím stále tie isté chyby, hovorím si, čo keď to teraz bude inak. A nie je. Fajčím, snažím se piť striedmo, mám dlhoročného priateľa, on je z Bratislavy a žije v Brne a ja naopak. Keď sa mi páči niekto iný, tak to zaplaším dobrou knihou.
Som zručná
Veľkú časť života som bola sama, tak som sa niektoré veci musela naučiť. Opraviť televízor, sestre spojazdniť sporák, mamičke zmontovať kreslo, baví ma to. Keby som sa vyučila nejakému remeslu, mohla som v tom byť dobrá. V zime, keď je skoro tma a nechce sa mi von, rada pri televízii štrikujem. A tiež jazdím na rotopede a žehlím, lebo to krásne vonia. Mám rada saunovanie, ale vo fínskej saune mi praskajú žilky. Tak som si kúpila do bytu infrasaunu.
Tnem do živého
Som z hôr, spisovnú češtinu som sa naučila až v prvej triede. Často chcem niečo rýchlo povedať, nezabalím to do slov a zrazu to vyznie ostro, možno urážlivo. Tí, čo ma poznajú, sú zvyknutí, ale nemusí to byť príjemné a ja si to v tom okamihu neuvedomujem. V osobnom živote neviem byť dost diplomatická.
Vyštudovala som divadelnú vedu, roky robila v divadle, je mi to blízke. Kedysi som v divadle aj hrávala, ale zistila som, že nemám na to, byť herečkou. Môžem si dovoliť iba to, čo píšeme s priateľmi, taká zábava po práci – Loutkové divadlo Československo, Kabaret Československo a s kamarátkou ešte združenie Sestry Medvědy. Jeden doktor, traja sú herci, občas s nami vystupuje Rišo Stanke, on je tam to Slovensko, aj keď ja som teraz vlastne tiež.
Autoškola a PhD
Práve som urobila testy do autoškoly, ale jazdy som nezvládla. Zato som tento týždeň obhájila PhD. Moja práca sa volá Zahvízdej čtverec! podľa básne Vladimíra Burdy a je o slam poetry v súvislostiach českého undergroundu, alternatívnej a DIY kultúry. Slam poetry funguje v ČR približne desať rokov. Už pomaly zaniká, aspoň v ČR, tak som považovala za dôležité to spísať.
Chodím
Mám rada adrenalín. Tú gumu, bungee jumping, by som neskočila, ale skočila som z lietadla, dvakrát a bolo to úžasné. Aj keď sa bojím, tvárim sa, že sa nebojím, ale aj ten adrenalín vekom matnie. Rada lyžujem a veľa chodím po horách. Pred dvoma rokmi som mala ťažkú zlomeninu nohy, ale rozchodila som to. Teraz je hubárska sezóna, mám svoje obľúbené miesta, tie vám ale nebudem prezrádzať! Čo nezjem hneď, zamrazujem. Nakrájam, prelejem horúcou vodou, nechám vychladnúť, uschnúť a dám do mrazničky. Huby sú potom trochu mazľavé, to je výborné do pirohov, sú ako čerstvé.
Neutrácam
Keď sa začali predávať v kávovom obchode dáždniky, tak to ma fascinovalo. Človek ide po kávu a odíde s pršiplášťom. Ale už je to nuda. Mám rada topánky, ale príde mi blbé utrácať prachy za oblečenie, keď deti v Nigérii hladujú a keď ich môžem utratiť za cigarety. (Smiech.) V centre mesta, kde bývam, nemám veľmi kam chodiť na nákupy, ešte aj tá Stará tržnica oproti je skôr kreatívny inkubátor, a nie trhovisko. Nemám príliš v láske tieto výrazy ako kultúrny marketing, kreatívny priemysel, ale keby mi niekto dokázal vysvetliť presný význam tých slov, tak by som si ich možno aj obľúbila.
Bojujem
K závislostiam mám sklony a musím sa krotiť, poviem si, nebuď blbá a bež domov. Musím si to uvedomiť, nejde mi to samej od seba. Som presvedčená, že skúsenosťami sa človek neučí, robím stále tie isté chyby, hovorím si, čo keď to teraz bude inak. A nie je. Fajčím, snažím se piť striedmo, mám dlhoročného priateľa, on je z Bratislavy a žije v Brne a ja naopak. Keď sa mi páči niekto iný, tak to zaplaším dobrou knihou.
Som zručná
Veľkú časť života som bola sama, tak som sa niektoré veci musela naučiť. Opraviť televízor, sestre spojazdniť sporák, mamičke zmontovať kreslo, baví ma to. Keby som sa vyučila nejakému remeslu, mohla som v tom byť dobrá. V zime, keď je skoro tma a nechce sa mi von, rada pri televízii štrikujem. A tiež jazdím na rotopede a žehlím, lebo to krásne vonia. Mám rada saunovanie, ale vo fínskej saune mi praskajú žilky. Tak som si kúpila do bytu infrasaunu.
Tnem do živého
Som z hôr, spisovnú češtinu som sa naučila až v prvej triede. Často chcem niečo rýchlo povedať, nezabalím to do slov a zrazu to vyznie ostro, možno urážlivo. Tí, čo ma poznajú, sú zvyknutí, ale nemusí to byť príjemné a ja si to v tom okamihu neuvedomujem. V osobnom živote neviem byť dost diplomatická.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.