Na rozdiel od áut chodníky a ulice čistia stále. Listy ani nestihnú spadnúť, a už ich banda „Stancov” (Kirgizstanci, Tadžikistanci, Azerbajdžanci, atď...) zametá. Ostáva tak pod nimi hnusná hlina, udusená a smradľavá. Moskva je celkovo posadnutá čistením. Tisíce „Stancov” prichádzajú do veľkomesta za prácou. Dostanú lopaty, hrable, štetky, montérky, pár tisíc rubľov a pracujú. Na jar natierajú všetky zábradlia na zelenožlto – bez vyčistenia, alebo odstránenia pôvodného minuloročného zelenožltého náteru. Proste natierajú. Ako deti. Už po mesiaci sa farba ošupuje. Podobne sú na tom aj budovy. Na jar nacápu novú omietku a nátery, cez zimu im to odpadne, a na jar to tam zase nacápu. Preto je jeseň strašidelná. V lete farby a kvety držia. Na jeseň umierajú. V zime to nevidno, sneh zakryje všetko. A na jar, skôr, ako sa prirodzene roztopí, Stanci mu pomôžu a všetko natrú, vysadia a „zrekonštruujú”. Sneh nenechajú roztopiť. Trojmetrové kopy špinavého 6-mesačného snehu, čo sa cez zimu nakopil pri chodníkoch a cestách, rozbíjajú lopatami, až kým netečú rieky ulicami. Potom na mŕtvu pôdu položia koberec s trávičkou a vyrastenými tulipánmi. Aby na „prázdnik Pobedy” bolo všetko, ako má byť. Tulipániky aj trávička za chvíľu pomrú, ale to už je po prázdniku, a za mesiac sa chytí naozajstná trávička. V Moskve je jeseň v plnom prúde, pomaly sa hlási zima, autá a okná na bytoch sú špinavé. Omietky a farba na zelenožltých zábradliach sa pomaly odlupujú, „Stanci” sa momentálne venujú najviac rozbíjaniu (jeden rok) starého asfaltu. Napriek tomu milujem tieto zmeny ročného obdobia. Vždy ma prekvapia, potešia, a hlavne, dobre sa zasmejem. Ešte nikde na svete som nevidela toľko zbytočnej práce.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.