Tu v Ostrihome je plno neuskutočnených podnikateľských snov. Bývalé výklady kedysi prosperujúcich obchodov, dnes zaprášené, rozbité. Ponúkajú sa na prenájom. Zašlá sláva bývalého kráľovského mesta. A je to chyba Bélu IV., pretože keď pochopil, čoho sú Tatári schopní, zbalil sa a presídlil aj s dvorom do Budy; jemu môže Budapešť ďakovať za svoju dôležitosť. Ostrihom zanechal cirkevnej vrchnosti. Keby hradné múry na kopci vedeli rozprávať, dozvedeli by sme sa, čo sa tam kedysi dialo. Svätý Štefan sa tu iste prechádzal ako dieťa, možno za ruku so slovenskou dojkou. Po romantických starobylých uličkách, ktoré neskôr zastavali latiníci renesančnými domami. K obsadeniu Ostrihomu sa viaže legenda: Tatári sa báli prekročiť zamrznutý Dunaj, a tak pustili niekoľko koní na breh, aby vzbudili dojem, že už nemajú v úmysle podrobiť si mesto. Obrancovia mesta sa ulakomili na plnokrvníkov,vybehli na rieku, vzali kone a prešli s nimi nazad. Tatári videli, že ľad sa nepreborí, a vyštartovali. Onedlho mali latiníci pochopiť, že proti horde krvilačníkov nemajú šance. Sami podpálili svoje honosné domy, ktoré horeli aj so vzácnym nábytkom. To Tatárov naštvalo až tak, že odmietli vziať krásne manželky a dcéry do háremu, ale radšej ich (vraj ich bolo 300) na mieste zmárnili. Aj keď prosili o život, do šperkov a brokátových šiat vystrojené. V noci možno počuť krik nešťastných žien; turisti, ktorí len prechádzajú, ho vôbec nepostrehnú.
Jela Krajčovič žije v Ostrihome od augusta minulého roku, rada píše, číta knihy a počúva hudbu. A pozoruje ľudí. Publikovala poéziu v časopise Fragment a pracovala ako redaktorka kultúry. Za svoj domov považuje Česko, Slovensko a Maďarsko.
Jela Krajčovič žije v Ostrihome od augusta minulého roku, rada píše, číta knihy a počúva hudbu. A pozoruje ľudí. Publikovala poéziu v časopise Fragment a pracovala ako redaktorka kultúry. Za svoj domov považuje Česko, Slovensko a Maďarsko.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.