Šport ma vždy fascinoval
Mnohí športoví novinári boli šokovaní, že čo robím vo futbale, ale aj keď to o mne nikto nevedel, futbal som vždy sledoval a mal ho rád. Otec hrával na úrovni druhej ligy, môj prvý televízny zážitok bolo finále MS v Nemecku z roku 1972, keď v druhej minúte odpískal rozhodca jedenástku proti domácim. Aktívne som hrával len asi rok za žiakov, oveľa viac ma bavilo zostavovanie športových rebríčkov.
Sledujem
Na telefóne musím byť stále, na internete sledujem muziku, filmy, politiku, mám široký záber. Mám rád rebríčky akéhokoľvek druhu, to je moja úchylka. Zaujíma ma, čo je nové, aké nálady sú medzi ľuďmi, na to je geniálny Facebook. Mám tam asi 3,5 tisíca ľudí, nie sú to všetko moji priatelia, ja potvrdím kohokoľvek, nemám kapacitu na lustrovanie, odmietam len filipínske tanečnice, čo si naháňajú návštevnosť.
Zbieram Bonda
Na Jamesa Bonda som už minul tisíce. Najprv som si kupoval VHS, potom DVD, najprv bez titulkov, potom s nimi, potom s bonusovými diskami... Mám všetky Flemingove knižky, asi pätnásť výpravných publikácií, soundtracky. Prečo Bond? Každý chlap chce byť podvedome dominantným alfasamcom, a keďže mi je jasné, že ja taký v živote nebudem, tak si to týmto kompenzujem. Páči sa mi, ako tie filmy reflektujú stav sveta a doby, v ktorej sa točia. Titulná pesnička mi v zásade napovie, aký ten film bude. Keď som počul Adele, vedel som, že Skyfall nemôže byť zlý.
Som domased
Mama ma nemohla potrestať tým, že nemôžem ísť von, lebo ja som von nechodil. Sedel som v izbe, čítal knižky a počúval poľské rádio, lebo tam púšťali západnú hudbu. Paradoxne, teraz chodím von často, na futbal. Rád si zakričím góóól, ale viem sa prepnúť z módu diváka do profesionála, čo má na starosti chod vecí.
Nepoužívam brzdu
Rád šoférujem tak, aby som vôbec nemusel použiť brzdu. Dobieham bez plynu či na voľnobeh, snažím sa ísť čo najplynulejšie. Vo finále je to veľmi eko jazda, ale ja to robím pre radosť, že som dobre predvídal, na semafore nemusel úplne zastať a od jednotky sa zas rozbiehať, ale pekne cez voľnobeh plynulo pokračoval do trojky.
Ocením jasný príkaz
Urobím len to, čo robiť chcem, respektíve musím. Inak čakám na pokyn, nebudem sa domýšľať, čo by asi bolo dobré urobiť. Mám to aj doma vydiskutované, že ak po mne niekto niečo chce, má mi to presne povedať a ja to bez reptania urobím. S manželkou sme pozoruhodný pár, sme spolu 24 hodín denne. Keď prišla na konkurz k nám do firmy, bola to láska na prvý pohľad. Až potom mi doplo, že keď som sa o ňu uchádzal, bola nováčikom a hneď na ňu „útočil“ jej nadriadený. Našťastie sme veľmi rýchlo našli spoločnú vlnovú dlžku. Spolu sme aj prešli z jednej firmy do druhej.
Počkám si
Nechcem, čo nemám, to je názov albumu Sinead O’Connor, platí to aj pre mňa. Veci, na ktoré nemám, nepotrebujem a som spokojný. Smrteľná choroba mojej prvej manželky, to človeku život preformátuje takým spôsobom, že niektoré veci sú zrazu úplne nepodstatné. Napriek tomu, čo sa stalo, si myslím, že mám príjemný šťastný život. Každému hovorím, že všetko je tak, ako má byť a čo má prísť, príde. Niektoré veci idú zmeniť, niektoré nie. Tie, čo zmeniť nedokážem a sú zlé, musím vytesniť natoľko, aby sa ma čo najmenej dotkli. Revolucionár by zo mňa určite nebol.
Mnohí športoví novinári boli šokovaní, že čo robím vo futbale, ale aj keď to o mne nikto nevedel, futbal som vždy sledoval a mal ho rád. Otec hrával na úrovni druhej ligy, môj prvý televízny zážitok bolo finále MS v Nemecku z roku 1972, keď v druhej minúte odpískal rozhodca jedenástku proti domácim. Aktívne som hrával len asi rok za žiakov, oveľa viac ma bavilo zostavovanie športových rebríčkov.
Sledujem
Na telefóne musím byť stále, na internete sledujem muziku, filmy, politiku, mám široký záber. Mám rád rebríčky akéhokoľvek druhu, to je moja úchylka. Zaujíma ma, čo je nové, aké nálady sú medzi ľuďmi, na to je geniálny Facebook. Mám tam asi 3,5 tisíca ľudí, nie sú to všetko moji priatelia, ja potvrdím kohokoľvek, nemám kapacitu na lustrovanie, odmietam len filipínske tanečnice, čo si naháňajú návštevnosť.
Zbieram Bonda
Na Jamesa Bonda som už minul tisíce. Najprv som si kupoval VHS, potom DVD, najprv bez titulkov, potom s nimi, potom s bonusovými diskami... Mám všetky Flemingove knižky, asi pätnásť výpravných publikácií, soundtracky. Prečo Bond? Každý chlap chce byť podvedome dominantným alfasamcom, a keďže mi je jasné, že ja taký v živote nebudem, tak si to týmto kompenzujem. Páči sa mi, ako tie filmy reflektujú stav sveta a doby, v ktorej sa točia. Titulná pesnička mi v zásade napovie, aký ten film bude. Keď som počul Adele, vedel som, že Skyfall nemôže byť zlý.
Som domased
Mama ma nemohla potrestať tým, že nemôžem ísť von, lebo ja som von nechodil. Sedel som v izbe, čítal knižky a počúval poľské rádio, lebo tam púšťali západnú hudbu. Paradoxne, teraz chodím von často, na futbal. Rád si zakričím góóól, ale viem sa prepnúť z módu diváka do profesionála, čo má na starosti chod vecí.
Nepoužívam brzdu
Rád šoférujem tak, aby som vôbec nemusel použiť brzdu. Dobieham bez plynu či na voľnobeh, snažím sa ísť čo najplynulejšie. Vo finále je to veľmi eko jazda, ale ja to robím pre radosť, že som dobre predvídal, na semafore nemusel úplne zastať a od jednotky sa zas rozbiehať, ale pekne cez voľnobeh plynulo pokračoval do trojky.
Ocením jasný príkaz
Urobím len to, čo robiť chcem, respektíve musím. Inak čakám na pokyn, nebudem sa domýšľať, čo by asi bolo dobré urobiť. Mám to aj doma vydiskutované, že ak po mne niekto niečo chce, má mi to presne povedať a ja to bez reptania urobím. S manželkou sme pozoruhodný pár, sme spolu 24 hodín denne. Keď prišla na konkurz k nám do firmy, bola to láska na prvý pohľad. Až potom mi doplo, že keď som sa o ňu uchádzal, bola nováčikom a hneď na ňu „útočil“ jej nadriadený. Našťastie sme veľmi rýchlo našli spoločnú vlnovú dlžku. Spolu sme aj prešli z jednej firmy do druhej.
Počkám si
Nechcem, čo nemám, to je názov albumu Sinead O’Connor, platí to aj pre mňa. Veci, na ktoré nemám, nepotrebujem a som spokojný. Smrteľná choroba mojej prvej manželky, to človeku život preformátuje takým spôsobom, že niektoré veci sú zrazu úplne nepodstatné. Napriek tomu, čo sa stalo, si myslím, že mám príjemný šťastný život. Každému hovorím, že všetko je tak, ako má byť a čo má prísť, príde. Niektoré veci idú zmeniť, niektoré nie. Tie, čo zmeniť nedokážem a sú zlé, musím vytesniť natoľko, aby sa ma čo najmenej dotkli. Revolucionár by zo mňa určite nebol.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.