Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Očami Doroty Nvotovej

.dorota Nvotová .časopis .osobnosti

Väčšinou sa veľké očakávania končia sklamaním. Preto chvály o dobrých filmoch neberiem vážne, aby som nebola v kine sklamaná. Je to obrana proti zbytočným negatívnym pocitom. A pritom sama patrím medzi extrémistov, ktorí vedia tak verne chváliť a nadšene opisovať miesta, objekty či ľudí, že ľuďom priam navodia osobnú skúsenosť. Samozrejme, že preháňam. Často je desať zrazu sto a jemný letný dáždik potopou. Preto mnou rozširované príhody často už niet kam natiahnuť, zveličiť, preháňať, už dosiahli svoje uveriteľné maximum (alebo ho rovno aj prekročili) a svoju púť tým končia.

Nikto nechce sprostredkúvať príhody, ku ktorým si nemožno nič pridať. Takže. Odkedy bývam v Moskve, stále mi každý hovorí o neuveriteľných krásach Petrohradu. Samozrejme, ja už takým rečiam neverím. Ako chronický preháňač mám pocit, že všetci asi preháňajú a navyše, onen pocit sklamania potom... Rozmýšľam nad tým, keď sa za ustavičného „tuberáckeho“ kašľania tety vo vedľajšom kupé ukladám na spánok na hornej posteli v nočnom vlaku Moskva – Petrohrad. Ešte dosŕkavam čaj, ktorý mi urobil sprievodca v starom železnom samovare na uhlíky. Teraz rýchlo vyhnať všetko, čo mi o onom čarovnom Petrohrade povedali druhí, a nasať vlastným nosom, čo sa len dá. Keď si vyjdeme na prechádzku, mám pocit, že vidím Prahu. Napravo, naľavo, prosto Praha.  O chvíľu spoznávam Karlove Vary, akurát tu je tuším menej Rusov. Veru. Žiadne tigrované kožuchy, vysoké podpätky, preoperované slečny...Po ulici chodia normálni ľudia. Ich oblečenie zodpovedá počasiu a celkovej nálade mesta. Útulné kaviarničky, galérie, malé „karlovarské" mosty ponad kanály, nič mi nepripomína Moskvu. Nemám pocit stratenosti v betónovej džungli. Akoby sa do mňa na pár dní vrátilo moje staré ja. Večer opera v  Mariinskom teatre, nočná plavba loďou popod otvárajúce sa mosty, ďalší večer džezový bar. V kútiku duše si želám, aby ma to tu zrazu chytilo a narodilo by sa to tu. V inej atmosfére, v ľudskejšom prostredí. Aby som mu mohla povedať, „narodil si sa v krásnom Petrohrade." A vôbec by som nepreháňala.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite