Tobias Lindholm (1977) začínal ako televízny scenárista, spolupracoval so svetoznámym dánskym filmárom Thomasom Vinterbergom na filmoch Hon či Submarino. Ako režisér debutoval snímkou R (2010), rozprávaním o osudoch muža, ktorý sa ocitol za mrežami. Už vtedy išlo o film, čo sa snažil väzenské prostredie, zobrazené na celuloide hádam stokrát, uchopiť inakšie: pravdivejšie, autentickejšie, menej klišéovito. Už vtedy pokus o vymanenie sa z opakovanej dramaturgickej mustry Tobiasovi Linholmovi vyšiel.
Vo svojom druhom celovečernom filme Únos vstúpil do tých istých vôd – do vôd zanešvárených rozprávačskými a obrazovými stereotypmi, do vôd drsných, do chlapských záležitostí, do surovej a zjavne či skryto dramatickej reality dneška.
Od úvodných titulkov sa pohybujeme v dvoch absolútne odlišných prostrediach. Prvým je nie príliš veľká nákladná loď menom Rozen, práve sa plaví uprostred šíreho Indického oceánu, slnko nemilosrdne svieti, posádku tvorí len pár mužov. Najvýraznejším pre príbeh sa stáva kuchár Mikkel Hartmann. Veselý chlapík, teší sa domov, kde ho čakajú milovaná manželka a malá dcérka. Stiesnené priestory lode budú onedlho zahusťovať už i tak napínavú situáciu. Druhým prostredím, v ktorom sa film odohráva, sú neosobné chladné interiéry kodanského ústredia obrovskej a bohatej lodiarskej firmy. Tej, čo vlastní loď Rozen. Moderný dizajn, kov, sklo, mramor, všetko sa leskne, ak by sa oteplilo, klimatizácia by určite začala bezchybne šliapať na plné obrátky. Výkonným riaditeľom spoločnosti je Peter Ludvigsen. Z dvoch-troch krátkych dejových situácií vytušíme, že je mužom na správnom mieste, absolútny profesionál, schopný tvrdo vyjednávať, hnať vyjednávanie s obchodnými partnermi až na doraz. Chlapík s nepreniknuteľným výrazom hráča pokeru.
A potom sa to stane. Uprostred oceánu sa zjaví čln s ozbrojenými Somálčanmi. Únos. Spojenie lode s materskou firmou sa preruší. Nikto nevie, čo sa na palube deje. Šťastím v nešťastí je, že pirátom ide „iba“ o prachy, nie je v tom politika. Peniaze za životy námorníkov. To zvyšuje možnosti vyjednávania. Odborník na podobné problémy radí Peterovi, aby si najal profesionálneho vyjednávača. Toho, tvrdí odborník, určite nezomelú emócie a osobná zainteresovanosť v prípade. Lenže Peter nesúhlasí. Sám chce túto situáciu zvládnuť, veď ide o jeho zamestnancov, cíti sa za nich zodpovedný. A ide aj o jeho prestíž, o jeho sebavedomie. Napriek mnohým skúsenostiam zatiaľ netuší, do čoho sa v skutočnosti púšťa.
Priam klaustrofobické (dokumentaristicky strihnuté) obrazy z lode, kde napätie zvyšuje tesná blízkosť čoraz úbohejšie vyzerajúcich znepriatelených tiel, sa čoraz nástojčivejšie striedajú so studenými zábermi na priestranné miestnosti lodiarskej firmy, kde sa dráma odohráva najmä prostredníctvom odťažitých hlasov v telefóne a nepatrných zmien v Peterovej tvári. Tobias Lindholm dokáže na malom kúsku filmu vypovedať veľa – najmä veľa o postavách, ktoré hýbu celým dejom. Jeho film Únos je klasickým „únosovým“ a vyjednávacím príbehom, čo sa v tom najlepšom zmysle slova vymaňuje zo škatuľky s nápisom Klasický.
Únos (Kapringen). Dánsko, 2012. Scenár a réžia: Tobias Lindholm. Kamera: Magnus Nordenhof Jønck. Strih: Adam Nielsen. Hudba: Hildur Guđnadóttir. Hrajú: Johan Philip Asbæk, Søren Malling, Roland Møller, Dar Salim, Gary Skjoldmose Porter, Amalie Ihle Alstrup.
Vo svojom druhom celovečernom filme Únos vstúpil do tých istých vôd – do vôd zanešvárených rozprávačskými a obrazovými stereotypmi, do vôd drsných, do chlapských záležitostí, do surovej a zjavne či skryto dramatickej reality dneška.
Od úvodných titulkov sa pohybujeme v dvoch absolútne odlišných prostrediach. Prvým je nie príliš veľká nákladná loď menom Rozen, práve sa plaví uprostred šíreho Indického oceánu, slnko nemilosrdne svieti, posádku tvorí len pár mužov. Najvýraznejším pre príbeh sa stáva kuchár Mikkel Hartmann. Veselý chlapík, teší sa domov, kde ho čakajú milovaná manželka a malá dcérka. Stiesnené priestory lode budú onedlho zahusťovať už i tak napínavú situáciu. Druhým prostredím, v ktorom sa film odohráva, sú neosobné chladné interiéry kodanského ústredia obrovskej a bohatej lodiarskej firmy. Tej, čo vlastní loď Rozen. Moderný dizajn, kov, sklo, mramor, všetko sa leskne, ak by sa oteplilo, klimatizácia by určite začala bezchybne šliapať na plné obrátky. Výkonným riaditeľom spoločnosti je Peter Ludvigsen. Z dvoch-troch krátkych dejových situácií vytušíme, že je mužom na správnom mieste, absolútny profesionál, schopný tvrdo vyjednávať, hnať vyjednávanie s obchodnými partnermi až na doraz. Chlapík s nepreniknuteľným výrazom hráča pokeru.
A potom sa to stane. Uprostred oceánu sa zjaví čln s ozbrojenými Somálčanmi. Únos. Spojenie lode s materskou firmou sa preruší. Nikto nevie, čo sa na palube deje. Šťastím v nešťastí je, že pirátom ide „iba“ o prachy, nie je v tom politika. Peniaze za životy námorníkov. To zvyšuje možnosti vyjednávania. Odborník na podobné problémy radí Peterovi, aby si najal profesionálneho vyjednávača. Toho, tvrdí odborník, určite nezomelú emócie a osobná zainteresovanosť v prípade. Lenže Peter nesúhlasí. Sám chce túto situáciu zvládnuť, veď ide o jeho zamestnancov, cíti sa za nich zodpovedný. A ide aj o jeho prestíž, o jeho sebavedomie. Napriek mnohým skúsenostiam zatiaľ netuší, do čoho sa v skutočnosti púšťa.
Priam klaustrofobické (dokumentaristicky strihnuté) obrazy z lode, kde napätie zvyšuje tesná blízkosť čoraz úbohejšie vyzerajúcich znepriatelených tiel, sa čoraz nástojčivejšie striedajú so studenými zábermi na priestranné miestnosti lodiarskej firmy, kde sa dráma odohráva najmä prostredníctvom odťažitých hlasov v telefóne a nepatrných zmien v Peterovej tvári. Tobias Lindholm dokáže na malom kúsku filmu vypovedať veľa – najmä veľa o postavách, ktoré hýbu celým dejom. Jeho film Únos je klasickým „únosovým“ a vyjednávacím príbehom, čo sa v tom najlepšom zmysle slova vymaňuje zo škatuľky s nápisom Klasický.
Únos (Kapringen). Dánsko, 2012. Scenár a réžia: Tobias Lindholm. Kamera: Magnus Nordenhof Jønck. Strih: Adam Nielsen. Hudba: Hildur Guđnadóttir. Hrajú: Johan Philip Asbæk, Søren Malling, Roland Møller, Dar Salim, Gary Skjoldmose Porter, Amalie Ihle Alstrup.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.