Pred desiatimi rokmi sa zdalo, že fenomén rakúskej strany Slobodných (FPÖ), spojenej s menom Jörg Haider, sa historicky vyčerpal. Už boli preč zlaté 90. roky, keď z opozície vnútili krajine svoje témy. Haider brojil proti Bruselu, proti rakúskemu zatuchnutému establišmentu, vyvolával proticudzinecké vášne a s týmto programom každé voľby rástol. Keď v roku 1999 získal takmer 27 percent, ľudovec Wolfgang Schüssel ho povolal do vlády a EÚ stŕpla hrôzou. Lenže Haider napokon nebol nebezpečný ani tak pre Rakúsko, ako pre seba samého. FPÖ sa pod Schüsselom rozpadla, stratila dve tretiny voličov a Haider, ktorý si medzičasom založil novú stranu, tragicky zahynul pri autonehode.
Koniec FPÖ sa však nekonal. Do jej čela sa postavil Heinz-Christian Strache s prenikavým modrookým pohľadom, ktorý pritvrdil rétoriku najmä proti prisťahovalcom z moslimských krajín. A voliči sa začali vracať. V roku 2010 získal Strache v miestnych voľbách v ľavicovej Viedni 26 percent, a teraz, v parlamentných voľbách, mu dalo hlas 20,5 percenta Rakúšanov. Volil ho takmer každý tretí muž, takže keby nemal takú nízku podporu u žien, predbehol by druhých ľudovcov (24 percent). A to Strachemu ešte pár percent ukradla čudesná strana excentrika Franka Stronacha, ktorý by, podobne ako Strache, najradšej zrušil euro a vrátil sa k šilingu. Vitajme v Rakúsku 2013.
.haiderov klon
Čo je vlastne dnes 44-ročný Strache za chlapíka? Populizmom aj kontaktom s voličom pripomína svojho veľkého učiteľa Haidera. Autor týchto riadkov ho zažil pred dvoma rokmi na mítingu v jednej viedenskej robotníckej štvrti. Strache sa tam cítil ako ryba vo vode: pred vstupom na pódium prechádzal davom, a každému, komu mohol, stisol ruku a sústredene sa zahľadel do očí. Potom na pódiu tancoval v rytme pomerne nevkusných ľudových odrhovačiek, až začal plamenne rečniť: „Máme nezamestnanosť, no z východnej Európy sem prichádzajú ľudia, ktorí u nás zarábajú štvornásobok toho, čo majú doma. Ale normálny Rakúšan z toho žiť nemôže. Ak budem kancelárom, toto nebude možné." Ľavicový populizmus náhle vystrieda euroskepsa: „Vládne nám sekta, pre ktorú je EÚ novým náboženstvom. Vzývajú každú blbosť z Bruselu." Dav je vo vytržení.
Strache je však len druhotriednym klonom Haidera: zďaleka nemá jeho intelekt, aj jeho rétorika a slovná zásoba sú tak trochu jednorozmerné (Strache je až otravný, ako chce stále všetko „sicherstellen”, zabezpečiť). Napokon, ani mnohí jeho voliči nie sú si istí, či tento feši, ktorý vždy ako na povel spúšťa kolovrátok večných FPÖ fráz, by bol súci aj na niečo viac, než byť iba opozičný tribún.
.dobrí Srbi, zlí Turci
Strache vstúpil do Haiderovej FPÖ ako mladík. Vyrastal v rodine bez otca, vyučil sa za zubného technika a zaplietol sa s extrémistickou scénou. Keď neskôr vyšlo najavo, že sa v tých časoch zúčastňoval na pseudoobranných cvičeniach spolu s niekoľkými rakúskymi neonacistami, dlho zahováral, že išlo o nevinný paintball. Ale potom pripustil, že aj on sám prešiel vývojom a pochopil, že s tým nechce mať nič spoločné. Napokon, vyvíjala sa aj sama FPÖ – zo strany s tradične silným nemeckonacionálnym prúdom, ktorý pokladal Rakúsko za omyl a želal si splynutie s nemeckým národom, sa počas Haiderovej éry stalo rakúske nacionalistické hnutie. A nový vývoj do FPÖ priniesol aj samotný Strache. Začal napríklad rozlišovať medzi dobrými a zlými prisťahovalcami. Schéma je zhruba nasledovná – dobrí sú Srbi, sú to síce Slovania, ale predsa len prispôsobiví kresťania, zlí sú moslimskí Turci, ktorí často nepracujú, sú na dávkach a páchajú trestnú činnosť.
.rakúšania, najblížnejší
Časy sa menia, a tak aj Stracheho nacionalistickí populisti zmenili svoje akcenty. Kým Haider bol spojencom Saddáma Hussajna, a bol na nože s Izraelom, Strache navštívil židovských osadníkov v Západnom Jordáne a vyslovil im podporu. FPÖ zdôrazňuje, že chce budovať v Európe protiislamský front, čo je však najmä rétorika pre domáce publikum. A hoci FPÖ bola postavená na antiklerikálnych základoch, za Stracheho rozvíja kresťanský rozmer – ten však, podobne ako židovskí osadníci, slúži najmä ako zaklínadlo proti moslimským prisťahovalcom. S dokonalým marketingom to predviedol Strache aj teraz v predvolebnej kampani. Strana ju odštartovala pod navonok pozitívnym heslom „Najvyšší čas na lásku k blížnemu“ a obvešala Rakúsko bilbordmi s veľkým nápisom: Miluj blížnych svojich. S dodatkom: Pre mňa sú to naši Rakúšania. Na bilbordoch sa usmieval Strache na mladé dievča alebo na starú paniu, obe mali, samozrejme, zreteľný germánsky výzor. Strache cieľovú skupinu ešte rozšíril, keď vyhlásil, že jeho láska k blížnemu sa týka aj „Rakúšanov so srbskými koreňmi“.
Predstavitelia katolíckej cirkvi kampaň odsúdili ako zneužívanie kresťanstva na protikresťanské účely. Konflikt s cirkvou symbolicky vyvrcholil v závere kampane, keď FPÖ mítingovala pri viedenskom Dóme svätého Štefana. Tamojší farár počas Stracheho burácajúceho prejavu zámerne rozozvučal zvony. Ale tribún sa nedal zmiasť a kričal ešte hlasnejšie.
Teraz po voľbách sa medzi socialistami aj ľudovcami ozývajú hlasy, či nie je na čase rozpustiť veľkú koalíciu a skúsiť vládu s FPÖ. Strachemu by sa v takom prípade splnil sen a stal by sa vicekancelárom. Tento scenár je málo pravdepodobný. No nevzdelaný populista, trpiaci komplexom z viedenských elít, ktoré ním tak opovrhujú, si už beztak užíva svoj nový vrchol.
Koniec FPÖ sa však nekonal. Do jej čela sa postavil Heinz-Christian Strache s prenikavým modrookým pohľadom, ktorý pritvrdil rétoriku najmä proti prisťahovalcom z moslimských krajín. A voliči sa začali vracať. V roku 2010 získal Strache v miestnych voľbách v ľavicovej Viedni 26 percent, a teraz, v parlamentných voľbách, mu dalo hlas 20,5 percenta Rakúšanov. Volil ho takmer každý tretí muž, takže keby nemal takú nízku podporu u žien, predbehol by druhých ľudovcov (24 percent). A to Strachemu ešte pár percent ukradla čudesná strana excentrika Franka Stronacha, ktorý by, podobne ako Strache, najradšej zrušil euro a vrátil sa k šilingu. Vitajme v Rakúsku 2013.
.haiderov klon
Čo je vlastne dnes 44-ročný Strache za chlapíka? Populizmom aj kontaktom s voličom pripomína svojho veľkého učiteľa Haidera. Autor týchto riadkov ho zažil pred dvoma rokmi na mítingu v jednej viedenskej robotníckej štvrti. Strache sa tam cítil ako ryba vo vode: pred vstupom na pódium prechádzal davom, a každému, komu mohol, stisol ruku a sústredene sa zahľadel do očí. Potom na pódiu tancoval v rytme pomerne nevkusných ľudových odrhovačiek, až začal plamenne rečniť: „Máme nezamestnanosť, no z východnej Európy sem prichádzajú ľudia, ktorí u nás zarábajú štvornásobok toho, čo majú doma. Ale normálny Rakúšan z toho žiť nemôže. Ak budem kancelárom, toto nebude možné." Ľavicový populizmus náhle vystrieda euroskepsa: „Vládne nám sekta, pre ktorú je EÚ novým náboženstvom. Vzývajú každú blbosť z Bruselu." Dav je vo vytržení.
Strache je však len druhotriednym klonom Haidera: zďaleka nemá jeho intelekt, aj jeho rétorika a slovná zásoba sú tak trochu jednorozmerné (Strache je až otravný, ako chce stále všetko „sicherstellen”, zabezpečiť). Napokon, ani mnohí jeho voliči nie sú si istí, či tento feši, ktorý vždy ako na povel spúšťa kolovrátok večných FPÖ fráz, by bol súci aj na niečo viac, než byť iba opozičný tribún.
.dobrí Srbi, zlí Turci
Strache vstúpil do Haiderovej FPÖ ako mladík. Vyrastal v rodine bez otca, vyučil sa za zubného technika a zaplietol sa s extrémistickou scénou. Keď neskôr vyšlo najavo, že sa v tých časoch zúčastňoval na pseudoobranných cvičeniach spolu s niekoľkými rakúskymi neonacistami, dlho zahováral, že išlo o nevinný paintball. Ale potom pripustil, že aj on sám prešiel vývojom a pochopil, že s tým nechce mať nič spoločné. Napokon, vyvíjala sa aj sama FPÖ – zo strany s tradične silným nemeckonacionálnym prúdom, ktorý pokladal Rakúsko za omyl a želal si splynutie s nemeckým národom, sa počas Haiderovej éry stalo rakúske nacionalistické hnutie. A nový vývoj do FPÖ priniesol aj samotný Strache. Začal napríklad rozlišovať medzi dobrými a zlými prisťahovalcami. Schéma je zhruba nasledovná – dobrí sú Srbi, sú to síce Slovania, ale predsa len prispôsobiví kresťania, zlí sú moslimskí Turci, ktorí často nepracujú, sú na dávkach a páchajú trestnú činnosť.
.rakúšania, najblížnejší
Časy sa menia, a tak aj Stracheho nacionalistickí populisti zmenili svoje akcenty. Kým Haider bol spojencom Saddáma Hussajna, a bol na nože s Izraelom, Strache navštívil židovských osadníkov v Západnom Jordáne a vyslovil im podporu. FPÖ zdôrazňuje, že chce budovať v Európe protiislamský front, čo je však najmä rétorika pre domáce publikum. A hoci FPÖ bola postavená na antiklerikálnych základoch, za Stracheho rozvíja kresťanský rozmer – ten však, podobne ako židovskí osadníci, slúži najmä ako zaklínadlo proti moslimským prisťahovalcom. S dokonalým marketingom to predviedol Strache aj teraz v predvolebnej kampani. Strana ju odštartovala pod navonok pozitívnym heslom „Najvyšší čas na lásku k blížnemu“ a obvešala Rakúsko bilbordmi s veľkým nápisom: Miluj blížnych svojich. S dodatkom: Pre mňa sú to naši Rakúšania. Na bilbordoch sa usmieval Strache na mladé dievča alebo na starú paniu, obe mali, samozrejme, zreteľný germánsky výzor. Strache cieľovú skupinu ešte rozšíril, keď vyhlásil, že jeho láska k blížnemu sa týka aj „Rakúšanov so srbskými koreňmi“.
Predstavitelia katolíckej cirkvi kampaň odsúdili ako zneužívanie kresťanstva na protikresťanské účely. Konflikt s cirkvou symbolicky vyvrcholil v závere kampane, keď FPÖ mítingovala pri viedenskom Dóme svätého Štefana. Tamojší farár počas Stracheho burácajúceho prejavu zámerne rozozvučal zvony. Ale tribún sa nedal zmiasť a kričal ešte hlasnejšie.
Teraz po voľbách sa medzi socialistami aj ľudovcami ozývajú hlasy, či nie je na čase rozpustiť veľkú koalíciu a skúsiť vládu s FPÖ. Strachemu by sa v takom prípade splnil sen a stal by sa vicekancelárom. Tento scenár je málo pravdepodobný. No nevzdelaný populista, trpiaci komplexom z viedenských elít, ktoré ním tak opovrhujú, si už beztak užíva svoj nový vrchol.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.