Abeceda

Trend, akým nám vládnu, nesmeruje k uznaniu našich potrieb, väčšieho ekonomického a politického rozmachu. Namiesto toho nás chcú natlačiť do akýchsi absurdných formičiek. Mám na mysli tie obmedzené možnosti, ako môže človek sám seba zamestnať, sektor, ktorému by sa všade na svete hovorio privátny. Namiesto toho, aby sa tieto licencie rozširovali na ďalšie povolania a služby, štát chce, aby sa realita prispôsobovala jeho predstavám. Takýto zákon nemôže podporovať kreativitu a talent, pretože jeho podstatou je ich obmedzovanie.
Posledným príkladom je postup proti tým, ktorí predávajú oblečenie z dovozu, najčastejšie z Ekvádoru a Panamy. Štátne médiá tvrdia, že štát povolil krajčírske remeslo, nie predaj dovážaných nohavíc. Porušenie zákona je tvrdo trestané. Majetok sa skonfiškuje a pridá sa vysoká pokuta.
Ale prečo namiesto trestov neumožnia ľuďom, aby okrem krajčírov vznikli aj obchodníci? Kúpiť, doviesť a predať tovar, po ktorom je vysoký dopyt, to by nemalo byť zločinom, ale regulovanou aktivitou, ktorá vďaka daniam prispieva k rozvoju nás všetkých. Ak popierame túto kľúčovú vec fungovania spoločnosti, nerozumieme základnej štruktúre toho, ako má štát fungovať. Zákony by to nemali potláčať, aby sme zostali nedospelí ako ministánky timbiriches alebo vyrábali a predávali iba churros, ale mali by nám pomôcť expandovať, profesionálne aj materiálne. Kým kubánsky štát nepochopí abecedu rozvoja, realita bude vyzerať tak, že každý rozvoj sa bude skrývať v ilegalite a v podzemí.